Aké sú z pohľadu Amnesty International hlavné problémy, ktoré v súčasnosti rieši Taiwan?
Taiwan každodenne čelí vojenskej hrozbe z Číny a pozornosť sa čoraz viac zameriava na bezpečnosť. Vojenským a bezpečnostným otázkam je prispôsobený nielen rozpočet, ale aj väčšina spoločenskej a politickej energie a úsilia. Spôsobilo to, že témy ako ľudské práva sa dostávajú do úzadia. Málokto sa zaoberá zákonmi o ľudských právach, situáciou pracovníkov zo zahraničia alebo utečencami. Desaťročia sa usilujeme, aby sa prijali určité zákony, no zatiaľ sa to nepodarilo a prijímanie dôležitých zmien stagnuje už roky. Je to podobná situácia, akú vidíme, keď sa pozrieme na vládu Donalda Trumpa v USA. Hoci tam sa takéto veci dejú skôr na úrovni exekutívy, na Taiwane vidíme podobný trend. Náš rozpočet na ľudské práva sa znížil a v parlamente sa neprijímajú žiadne nové progresívne zákony. Je to znepokojujúci trend a pre oblasť ľudských práv priam deštruktívny.
Je tento problém spôsobený tým, že opozícia má v parlamente väčšinu? Alebo je to aj zlyhanie menšinovej vlády? Záleží jej na veciach, o ktorých hovoríte, alebo, ako ste povedali, zameriava sa najmä na bezpečnosť?
Zodpovednosť nesú obe strany, nielen opozícia v parlamente, ale aj vláda. Súhlasím s tým, že čelíme veľmi vážnej vojenskej hrozbe, a nehovorím, že by sme nemali klásť dôraz na bezpečnostné otázky. Aj do nich je však potrebné vložiť perspektívu ľudských práv. Nie je dôvod na to, aby sme len tak zahodili všetky politiky a návrhy zákonov, o ktorých už roky diskutujeme s vládou a politickými stranami. Týka sa to napríklad situácie zahraničných pracovníkov. Nie je to žiadna nová téma, no zdá sa, že nepatrí medzi priority vlády.
Môžete v Amnesty International na Taiwane pracovať slobodne? Cítite nejaký tlak od vlády, ak napríklad niečo kritizujete?
Taiwan je slobodný. Môžeme povedať čokoľvek a kritizovať dokonca aj prezidenta. Hrozbou je pre nás viac režim v Pekingu, nie taiwanská vláda. Keďže Amnesty International je globálna organizácia, vydávame správy nielen o Taiwane, ale, samozrejme, aj o Číne, Ujguroch či situácii v Hongkongu. Ak taiwanskí aktivisti cestujú do Číny, môže sa im stať, že sa tam takpovediac stratia. Tieto veci teda majú vplyv na našu občiansku spoločnosť.
Navštívili by ste Čínu?
Nie. V Hongkongu som bola, ale to bolo ešte predtým, ako sa tam zmenila situácia. Momentálne by pre mňa mohla byť návšteva Číny naozaj nebezpečná.
Čelí vaša organizácia nejakým útokom, napríklad kybernetickým, ktoré by mohli súvisieť s Čínou?
Na Taiwane sme zatiaľ nezaznamenali útoky na našu webovú stránku alebo snahu získať naše dáta. Keď som však pracovala v lokálnej mimovládnej organizácii zameranej na ľudské práva v Číne, Tibete a Hongkongu, unikli osobné údaje mnohých našich taiwanských aktivistov. Stalo sa to roku 2019, keď sme demonštrovali pred hongkonskou kanceláriou v Tchaj-peji na znak solidarity s protestmi v Hongkongu. Na nejakej webovej stránke sa objavili naše mená, dátumy narodenia a čísla pasov. Mnoho našich podporovateľov tiež muselo riešiť phishingové a malvérové útoky. Keď organizujeme konferencie o Číne, Hongkongu alebo Tibete, niekedy sa objavia ľudia, ktorí sa nazývajú občianski novinári, a fotia si alebo natáčajú všetkých účastníkov. Myslím si, že je to súčasť snahy zastrašiť ľudí, keďže je zaznamenané, že boli na takom podujatí. Keď sa v Tchaj-peji 4. júna koná spomienka na Tchien-an-men, mnoho Hongkončanov a Číňanov nosí masky, aby ich identita zostala anonymná.
Nakoľko sa taiwanská spoločnosť obáva čínskej vojenskej hrozby?
V minulosti to mnoho ľudí vnímalo ako každodennú realitu a nebrali to vážne. V posledných rokoch sa to však zmenilo. Len vlani Čína vyslala naším smerom viac ako 5 000 lietadiel a 3 500 z nich preletelo cez našu zónu protivzdušnej obrany. Situácia je čoraz vážnejšia a sledujeme eskaláciu vojenských cvičení. V súčasnosti existujú minimálne dve veľké mimovládne organizácie, ktoré sa zameriavajú na výcvik občanov v prípade nebezpečenstva. Dokonca aj my každý rok posielame našich zamestnancov na takéto školenia. Učia sa poskytovať prvú pomoc a reagovať na núdzové situácie. Čoraz viac jednotlivcov a organizácií z občianskej spoločnosti už nielen cvičí, ale aj diskutuje o tom, čo by sa malo robiť na individuálnej a organizačnej úrovni v prípade vojny. V minulosti sa nikto nezaoberal cvičeniami. Dnes, keď sa konajú, ľudia ich berú vážne, akoby naozaj boli o vojne.
Bojovali by ľudia na Taiwane, keby čelili útoku?
Neviem. Nie som vojak, ale myslím si, že väčšina obyvateľov by nemala na výber. Taiwan je ostrov, takže sa dá ľahko zablokovať. Mnohí ľudia by boli nútení zostať, keby sa niečo stalo. Nedokážem však predpovedať, ako by sa zachovali.
Čítajte viac Rusko a Čína verzus Západ: hrozí vojna na dvoch frontoch? Scenáre vysvetľuje generál z Austrálie
Podľa prieskumov sa čoraz viac najmä mladých ľudí vo vašej krajine hlási k taiwanskej identite. Nehovoria o sebe, že sú Číňania. Ako by ste definovali taiwanskú identitu?
Mnoho akademických štúdií potvrdzuje, že existuje. Ľudia, ktorí sa narodili na Taiwane, už nie sú migranti z Číny. Ich identita je prirodzene spojená s krajinou, v ktorej žijú. Nemajú žiadne pochybnosti o tom, že sú Taiwanci. Preto mnohí vedci hovoria o prirodzenej taiwanskej nezávislosti. Tieto generácie sa narodili na Taiwane a nepoznajú inú vlasť. Svet je dnes globalizovaný, ľudia cestujú a vďaka tomu vidia problémy s pasmi alebo tlak zo strany Číny. Preto si kladú otázku, prečo s nimi niekto zaobchádza inak len preto, že si to želá Peking. Všetky tieto veci vrátane toho, že Taiwan nemôže byť členom medzinárodných organizácií, posilňujú taiwanskú identitu. Aj vojenská hrozba spôsobila, že mnohí Taiwanci Čínu nenávidia.
V Bratislave ste mali diskusiu o čínskych operáciách proti Taiwanu v sivej zóne. Čo je to sivá zóna a čo sa v nej deje?
Ako som už povedala, Čína k nám vo veľkom počte takmer každý deň posiela lietadlá a vojnové lode. Samozrejme, nevedie s nami priamu vojnu, ale vytvára na nás tlak, aby sme sa cítili ohrození. To je to, čo nazývame taktika sivej zóny. Nie je to skutočná vojna, ale je to nepretržitý tlak. Podľa súčasného medzinárodného práva je to problém, pretože máme pravidlá, ktoré sa zameriavajú najmä na vojnu. Ak sa už začne skutočný konflikt, je to porušenie práva. V sivej zóne to však nie je také jasné. Ak krajina čelí tisícom kybernetických útokov a leteckým a námorným hrozbám, je to porušenie medzinárodného práva? Na otázky, ktoré sa toho týkajú, neexistuje v súčasnom právnom rámci jasná odpoveď.
Čítajte viac Ako odstrašiť Peking? Atómová bomba by Taiwanu vo vojne na Čínu nestačila
Myslíte si, že by sa tomu malo medzinárodné spoločenstvo venovať? Je to veľmi ťažké, najmä v prípade kybernetických útokov, kde je problém už s určením, odkiaľ pochádzajú. Čo s tým, keď Čína posiela lietadlá a neútočí? Vieme, že to robí aj preto, aby testovala a vyčerpala taiwanskú obranu, ktorá nemôže reagovať na všetko. Akým spôsobom by sa to dalo riešiť v rámci medzinárodného práva?
Mali by sme prísť na to, ako správne reagovať a ako sa pripraviť, pretože Čína nie je jediná, ktorá používa taktiku sivej zóny. Rusko ju využilo na Ukrajine ešte pred začiatkom veľkej invázie. Izraelská vláda ju používa proti Palestínčanom v Gaze. Nie je to len problém Taiwanu, stáva sa to novou globálnou normou. Pozrite sa na boje Thajska a Kambodže. Keď s tým niečo neurobíme, vojny sa stanú bežným spôsobom riešenia nezhôd medzi krajinami. Nie je to dobrý trend.
Taiwan a Slovensko majú niečo spoločné. Obe krajiny prešli od totalitného režimu k demokracii. Na Slovensku stále existujú ľudia, ktorí s nostalgiou spomínajú na komunizmus. Ako je to u vás, ako sa Taiwanci dívajú na Čankajškov režim?
Na Taiwane sa objavujú podobné názory. Niektorí ľudia hovoria, že momentálne je všetko nestabilné a ekonomika upadá. Podľa nich boli staré časy lepšie. Takých Taiwancov je však pomerne málo. Iným problémom však je, že mladé generácie nezažili stanné právo a nevedia si predstaviť, aké to bolo. Hrozí však nebezpečenstvo, že by sa to mohlo stať opäť, keby vypukla vojna. Minulý rok Južná Kórea vyhlásila stanné právo, čo bol varovný signál pre celý náš región. Na Taiwane máme určité mechanizmy, ktoré to regulujú. Ale v minulosti sme zažili najdlhšie obdobie stanného práva na svete, ktoré trvalo viac ako 40 rokov, a po ňom nasledoval biely teror. Kedysi na Taiwane ľudia učili svoje deti, aby sa nevenovali politike a nehovorili o verejných záležitostiach, pretože by to mohlo byť nebezpečné. Pre dnešnú mladú generáciu to už nie je problém. Nebojí sa, ale na druhej strane je tu otázka, či si dostatočne váži slobodu a ľudské práva, ktoré si teraz užíva, a či by za ne bojovala. Demokraciu si totiž treba chrániť.
Čítajte viac Vojny pritiahli Peking k Moskve. Čína nechá USA, aby si pálili prsty na Blízkom východe
Keď sa pozriete na globálne trendy v oblasti ľudských práv, ktoré znepokojujú Amnesty International, myslíte si, že súčasný prezident USA Trump predstavuje problém?
Myslím si, že to je katastrofa. Už sme sa k tomu veľa ráz vyjadrili. Problémom nie sú len Spojené štáty. Trumpova politika, ktorá ide proti obhajobe ľudských práv a migrantom, má obrovský vplyv na svet. Postoje prezidenta USA sa stávajú trendom, ktorý kopírujú ďalší svetoví lídri. Je to obrovský problém pre Amnesty International a pre všetkých obhajcov ľudských práv.
Na Trumpa som sa pýtal, lebo z bezpečnostného hľadiska sú Spojené štáty najdôležitejším spojencom Taiwanu. Bez ohľadu na to, kto vládne vo Washingtone, Tchaj-pej Ameriku potrebuje. Ako to vnímajú Taiwanci?
Časť verejnosti a niektorí ľudia vo vláde veria, že Trump je spojenec Taiwanu a usilujú sa ho udržať na našej strane. My ako občianska spoločnosť im však stále pripomíname, čo Trump robí, a že je to proti hodnotám, za ktoré bojujeme. Hovoríme, že sme iní ako Čína, ale vláda vo Washingtone sa niekedy správa podobne ako komunistická strana v Pekingu. Mali by sme si dávať pozor na to, aké sú Trumpove skutočné záujmy a logika. Nemali by sme byť naivní, lebo jeho kroky majú obrovský negatívny dosah na celý svet.
