„Už štvrťstoročie vyučujem kurzy o téme genocída. Spoznám ju, ak ju vidím,“ napísal nedávno Bartov v komentári pre denník New York Times.
Na tom, že ide o genocídu, trval i v rozhovore, ktorý cez víkend na svojom portáli zverejnilo Európske centrum pre štúdium populizmu (ECPS).
Bartova pritom nemožno obviniť zo zaujatosti ani z antisemitizmu. Je to Žid, ktorý počas jomkipurskej vojny v októbri 1973 bojoval v izraelskej armáde. Ako profesor histórie sa venuje holokaustu a genocíde.
„Znemožniť život sa stalo hlavnou stratégiou – nie náhodným dôsledkom izraelskej politiky,“ zdôvodnil pre server ECPS. Ako zdôraznil, pre posúdenie, či v Pásme Gazy naozaj dochádza ku genocíde, je kľúčové, či Izraelu možno preukázať úmysel.
Ten je nutnou podmienkou aj podľa definície schválenej v OSN. Ak sa nedá preukázať, že chce niekto národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu zničiť „úmyselne“, z hľadiska medzinárodného práva nejde o genocídu.
Týmto argumentuje aj Izrael a židovské organizácie vo svete. Ako napríklad v júli vyhlásil Americký židovský výbor (AJC), obvinenia Tel Avivu z genocídy neobstoja, lebo izraelskí vojaci nebojujú proti civilnému obyvateľstvu, ale proti teroristom.
Čítajte viac Západ mení postoj k Palestínčanom. Dočkajú sa vlastného štátu?
„Izrael sa nesnaží zničiť palestínsky ľud ani palestínske obyvateľstvo Gazy, čo by sa muselo stať, aby sa správne použil pojem "genocída“. Izraelskí lídri opakovane tvrdia, že ich kampaň v Gaze je namierená výlučne proti teroristickej organizácii Hamas," zdôvodnil výbor.
Ako pripomenul, je to práve toto hnutie, ktoré si stanovilo za cieľ vymazať z mapy izraelský štát. Keď naň potom 7. októbra 2023 jeho príslušníci nečakane zaútočili, povraždili vyše 1 200 ľudí, znásilňovali, mučili a 251 osôb odvliekli ako rukojemníkov. Podľa AJC majú Izraelčania právo reagovať na taký útok vojenskou silou.
Čítajte viac Ako robí Izrael z palestínskych detí teroristov. Na Západnom brehu Jordánu zúri násilie a pomsta
Rozhodujúci je úmysel
Podľa Bartova si treba uvedomiť, že žiadny režim alebo organizácia, ktoré páchajú genocídu, to otvorene nepriznajú. Často sa vraj bránia tým, že ide o otázku bezpečnosti, že nemajú inú možnosť alebo že každá vojna je brutálna.
Ako však upozornil, už bezprostredne po útoku Hamasu v októbri 2023 izraelskí politici a generáli vyhlasovali veci, ktoré naznačovali plány na genocídu. Hovorili napríklad o tom, že Gazu treba zrovnať so zemou, odrezať od vody, potravín i energie.
Vláda v Tel Avive sa síce vyjadrila zmierlivejšie, že cieľom vojenskej akcie je zničenie Hamasu a prepustenie rukojemníkov, no podľa Bartova bolo už v máji minulého roka jasné, že izraelská armáda sleduje skôr pôvodný zámer – systematické a úmyselné ničenie Gazy s cieľom spraviť ju neobývateľnou.
Preto tam vojaci zámerne likvidovali aj základnú infraštruktúru vrátane zdravotníckych služieb, škôl či mešít.
„Ide o formu etnických čistiek, ktorú nemožno úplne uskutočniť – pretože obyvateľstvo nemá kam utiecť. V dôsledku toho sme čoraz častejšie svedkami nielen zabíjania veľkého počtu ľudí a vytvárania podmienok, ktoré robia život neudržateľným, ale aj – ako sa to uvádza v Dohovore o genocíde – výrazného zníženia schopnosti porodiť alebo priviesť na svet zdravé deti. Je to spôsobené okrem iného hladovaním, nedostatkom potravín a kolapsom zdravotníckych služieb,“ vysvetlil odborník.
Ako dodal, od 7. októbra 2023 stúpol počet potratov v Pásme Gazy až o 300 percent, čo tiež naznačuje, že ide o genocídu.
Definícia genocídy
V decembri 1948 prijalo Valné zhromaždenie OSN Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy, ktorý sa voľne označuje aj ako Dohovor o genocíde. Do platnosti vstúpil 12. januára 1951 a genocídu definuje ako „ktorýkoľvek z nasledujúcich činov spáchaných s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“:
- Zabitie členov skupiny
- Spôsobenie ťažkej telesnej alebo duševnej ujmy členom skupiny
- Úmyselné vytváranie takých životných podmienok pre skupinu, aby viedli k jej úplnému alebo čiastočnému fyzickému zničeniu
- Zavedenie opatrení zameraných na to, aby sa v skupine bránilo rodeniu detí
- Násilné premiestňovanie detí zo skupiny do inej skupiny
Expert poukazuje aj na to, ako sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu naučil manipulovať s verejnou mienkou. Hamas napríklad často prirovnáva k nacistom, čo v izraelskej spoločnosti údajne vyvoláva dojem existenčnej hrozby.
„Izrael potom musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby jej zabránil a úplne zničil svojich nepriateľov,“ objasnil Bartov predstavy bežných Izraelčanov. Podľa neho sa Netanjahu dokonca naučil zneužívať antisemitizmus ako zbraň proti odporcom.
„Akýkoľvek protest proti Izraelu – bez ohľadu na to, či pochádza od židovských študentov na amerických vysokých školách, demonštrujúcich proti zverstvám v Gaze – okamžite označí za antisemitizmus. Podarilo sa mu to do takej miery, že v Európe – najmä v Nemecku, ale aj v Spojených štátoch, došlo v mene boja proti antisemitizmu k tvrdému zásahu proti protestom,“ zhodnotil Bartov.
Čítajte viac Zavládne v Gaze peklo na zemi? Netanjahu sa chce udržať pri moci, hodnotia izraelský útok kritici
Primálo obetí?
O tom, že Izrael na okupovanom palestínskom území pácha genocídu, hovoria aj inštitúcie OSN či medzinárodné organizácie ako Amnesty International. Nedávno sa k nim pridali aj izraelské organizácie Be-celem a Lekári za ľudské práva.
Niektoré médiá či publicisti sú naproti tomu síce ochotní pripustiť, že sa židovský štát v Pásme Gazy alebo na Západnom brehu Jordánu dopúšťa vojnových zločinov, no odmietajú, že by išlo o genocídu.
Komentátor New York Times Bret Stephens napríklad tvrdí, že keby chcel Izrael skutočne zlikvidovať Palestínčanov, robil by to systematickejšie. Podľa palestínskych úradov zahynulo v tejto vojne za 22 mesiacov vyše 60-tisíc ľudí. V Pásme Gazy ich však žije viac ako dva milióny.
Čítajte viac Smrť sa volá Levanduľa. Ako v Gaze zabíjala umelá inteligencia - s teroristami aj ženy a deti
"Prvá otázka, na ktorú musí odpovedať protiizraelský genocídny zbor, znie: Prečo nie je počet obetí vyšší?“ napísal Stehens v reakcii na Bartov komentár.
Ako poznamenal, keď koalícia štátov pod vedením USA v rokoch 2016 až 2017 bojovala proti Islamskému štátu (IS) v irackom Mosule, bol to podobný konflikt ako teraz s Hamasom.
Teroristi z IS sa opevnili v obývaných oblastiach, civilistov využívali ako ľudské štíty a pri bojoch padlo ešte viac ľudí ako v Pásme Gazy. Zo sveta však nijaká kritika neprišla.
„Nespomínam si, že by proti tomu boli nejaké protesty na vysokých školách,“ porovnal Stephens. Vyhol sa však zmienke o tom, že v Pásme Gazy zúri hladomor.
Podľa OSN prijali len od apríla do polovice júla na liečbu akútnej podvýživy viac ako 20-tisíc detí, z toho 3 000 vo veľmi vážnom stave. To, že kríza v Pásme Gazy pripomína hladomory v Afrike, potvrdil aj Svetový potravinový program (WFP).
