„Ministerstvo spravodlivosti dnes oznamuje historickú odmenu 50 miliónov dolárov za informácie, ktoré povedú k zadržaniu Nicolása Madura,“ povedala Bondiová vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach. „Je jedným z najväčších narkobarónov na svete a predstavuje hrozbu pre našu národnú bezpečnosť,“ vyhlásila.
Bondiová vo štvrtok povedala, že Maduro spolupracoval aj s venezuelským gangom Tren de Aragua a mexickým kartelom Sinaloa.
Úrad pre kontrolu drog (DEA) podľa Bondiovej zaistil 30 ton kokaínu spojeného s Madurom a jeho spolupracovníkmi, pričom takmer sedem ton kokaínu bolo priamo prepojených s Madurom. Venezuelský prezident podľa slov Bondiovej pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa neutečie pred spravodlivosťou.
AFP pripomína, že americký federálny súd v roku 2020 obvinil Madura a ďalších vysokopostavených venezuelských predstaviteľov z účasti na sprisahaní v rámci „narkoterorizmu“. Ministerstvo spravodlivosti USA v tom čase uviedlo, že prezident Venezuely je vodcom skupiny „Cártel de los Soles“, ktorá počas dvoch desaťročí pašovala do Spojených štátov stovky ton drog. Tento kartel podľa vyšetrovateľov spolupracoval s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC), ktoré USA označili za teroristickú organizáciu.
Za informácie, ktoré by pomohli k jeho dolapeniu, vtedy americká vláda ponúkla 15 miliónov dolárov. Tento rok v januári vláda prezidenta Joea Bidena krátko pred Trumpovým druhým nástupom do úradu odmenu zvýšila na 25 miliónov dolárov, čo bola rovnaká suma, akú po teroristických útokoch na Spojené štáty zo septembra 2001 vypísali USA na lídra teroristickej siete Al-Káida Usámu bin Ládina.
„Toto je najväčšia odmena v našej histórii a dvojnásobok oproti sume ponúkanej za Usámu bin Ládina,“ napísal na sieti X námestník amerického ministra zahraničia Christopher Landau. „Teším sa na rýchle obnovenie ústavného poriadku vo Venezuele, kde vlani drvivou väčšinou odmietli Madura a hlasovali za Edmunda Gonzáleza,“ dodal.
Čítajte aj Trumpova ponuka Putinovi sa javí ako veľkorysá. Obsahuje tri body, súhlasiť mali aj Európania
Na oznámenie Bondiovej medzičasom reagoval aj venezuelský minister zahraničných vecí Yvan Gil, ktorý vo vyhlásení na platforme Telegram označil krok USA za „primitívny“. „Odmietame túto primitívnu politickú propagandistickú operáciu,“ vyhlásil.
Čítajte aj Hrôzostrašný nález v Mexiku: V opustenom dome objavili rozštvrtené telá desiatok obetí
Maduro je prezidentom od roku 2013 a pri moci sa drží vďaka neslobodným voľbám, prenasledovaniu svojich odporcov a tiež vďaka podpore armády, ktorú si zaviazal finančnými a materiálnymi výhodami. Tento rok v januári začal Madurov tretí mandát, ktorý rovnako ako ten predchádzajúci spochybňuje miestna opozícia aj viaceré krajiny vrátane USA. Minuloročné prezidentské voľby podľa nich vyhral opozičný politik Edmundo González Urrutia, ktorý potom pred represiami ušiel do Španielska. Opozícia dokladá jeho výhru záznamami výsledkov z viac ako 80 percent volebných miestností, zatiaľ čo ústredná volebná komisia označila za víťaza Madura bez toho, aby zverejnila úplné výsledky.
Washington na Madura a desiatky činiteľov jeho režimu v minulosti postupne uvalil množstvo sankcií a snaží sa tiež obmedziť príjmy, ktoré má Venezuela z predaja ropy. Avšak Trumpova vláda s Madurovým kabinetom tiež rokuje. Minulý mesiac napríklad dojednala s Caracasom prepustenie desiatich Američanov zadržiavaných vo Venezuele a ôsmich desiatok venezuelských politických väzňov výmenou za repatriáciu asi 250 venezuelských migrantov deportovaných tento rok Spojenými štátmi do Salvadoru.
Americká firma Chevron zrejme tento mesiac obnoví dovoz ropy z Venezuely
K Venezuele smerujú najmenej tri plavidlá, ktoré americká spoločnosť Chevron používa pre transport ropy, informovala vo štvrtok agentúra Reuters. Americká vláda totiž minulý mesiac obnovila výnimku pre Chevron na ťažbu ropy vo Venezuele, ktorú Trump tento rok zrušil.
Podľa Reuters sa očakáva, že vývoz ropy z Venezuely obnoví Chevron tento mesiac. Výkonný riaditeľ americkej firmy Mike Wirth minulý týždeň podľa Reuters uviedol, že export ropy z Venezuely obnoví Chevron v malom množstve v auguste.
Tankery Mediterranean Voyager a Canopus Voyager, prenajaté spoločnosťou Chevron, sa vo štvrtok blížili ku karibskému ostrovu Aruba, ktorý leží severne od pobrežia Venezuely, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na údaje z monitorovania plavidiel spoločnosťou LSEG. Tretí tanker, Sea Jaguar, plával vo štvrtok z Európy tiež smerom k Arube.
Americké ministerstvo financií minulý mesiac znovu povolilo Chevronu ťažiť a dovážať ropu z Venezuely do Spojených štátov. Firma tak môže obnoviť spoluprácu s venezuelskou štátnou spoločnosťou PDVSA, ktoré však podľa denníka Miami Herald nemá platiť peniazmi, ale barelmi ropy. Americká vláda to zdôvodnila tým, že toto „špecifické povolenie“ má pomôcť splatiť obrovský dlh Venezuely voči americkej ropnej spoločnosti. „Vláda USA nedovolí Madurovmu režimu profitovať z predaja ropy,“ odpovedalo ministerstvo zahraničia v e-maile denníka Miami Herald.
Trumpova vláda tento rok vo februári, s platnosťou od mája, zrušila výnimku, ktorú mal Chevron na ťažbu ropy vo Venezuele napriek americkým sankciám voči Madurovmu režimu. Dostala ju spolu s niekoľkými ďalšími ropnými spoločnosťami v roku 2022 od predchádzajúcej americkej vlády po tom, čo Caracas sľúbil opozícii rovnaké podmienky pri voľbách.
Spojené štáty zaviedli v roku 2019 sankcie proti venezuelským vládnym činiteľom a spoločnosti PDVSA pre porušovanie ľudských práv a princípov demokracie Madurovým režimom. Pre zmiernenie sankcií si kládli ako podmienku obnovenia dialógu vlády s opozíciou o slobodných voľbách. Na podmienkach volieb sa dohodli opozícia a Madurova vláda v októbri 2023, na čo Spojené štáty reagovali zmiernením sankcií. Madurova vláda však pokračovala v represiách voči opozícii a USA potom sankcie opäť sprísnili.
Spojené štáty boli pred zavedením sankcií najväčším dovozcom venezuelskej ropy. Táto juhoamerická krajina má najväčšie zásoby ropy na svete, ale v posledných rokoch, už pred sankciami, jej ťažba výrazne klesla pre ekonomickú krízu a dlhodobo zlý stav rafinérie. Opozícia viní Madurovu vládu, že neinvestovala do údržby a modernizácie siete rafinérií a že časť štátnych peňazí spreneverila.
