Tlak na formálne uznanie palestínskej štátnosti v poslednom čase zosilnel. Rovnaký zámer v júli deklarovali Francúzsko a Kanada, zatiaľ čo Británia oznámila, že urobí to isté, ak Izrael nevyrieši humanitárnu krízu v Palestíne a nepristúpi na prímerie. Štáty svoje rozhodnutia odôvodňujú podporou dvojštátneho riešenia konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Izrael možnosť uznania Štátu Palestína kritizuje a vníma ho ako odmenu pre palestínske teroristické hnutie Hamas, proti ktorému vedie od októbra 2023 vojnu v Pásme Gazy.
„Riešenie v podobe dvoch štátov je pre ľudstvo najväčšou nádejou, ako prelomiť kruh násilia na Blízkom východe a ukončiť konflikt, utrpenie a hladomor v Gaze,“ povedal Albanese s tým, že Austrália „uzná právo palestínskeho ľudu na vlastný štát“ na septembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN.
Uznať Palestínsky štát zvažuje tiež Nový Zéland. Jeho premiér Winston Peters dnes uviedol, že konečné rozhodnutie urobí na Valnom zhromaždení OSN.
Čítajte viac Netanjahu: Plán na obsadenie Gazy je najlepším spôsobom, ako ukončiť vojnu
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu povedal novinárom, že väčšina izraelských občanov je proti vzniku Palestínskeho štátu, pretože sa domnievajú, že by to prinieslo vojnu, nie mier. Zároveň tisíce protestujúcich zaplnili ulice Tel Avivu, aby vyjadrili nesúhlas s jeho plánom obsadiť mesto Gaza.
Čítajte viac Zlomový bod vojny: Izrael prevezme vojenskú kontrolu nad mestom Gaza. Británia, OSN a ďalší rozhodnutie kritizujú
„To, že európske krajiny a Austrália takto bez rozmyslenia skočia do tej pasce… je sklamaním a myslím, že je to vlastne hanebné, ale náš postoj to nezmení,“ povedal Netanjahu.
Plán Izraela obsadiť mesto Gaza sa v BR OSN stretol s kritikou
Ostrej kritike bol na nedeľňajšom mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN na úrovni veľvyslancov venovanom situácii v Pásme Gazy vystavený plán izraelskej vlády na obsadenie mesta Gaza. Zástupcovia piatich európskych štátov v spoločnom vyhlásení toto rozhodnutie odsúdili a vyzvali Izrael, aby ho prehodnotil a neimplementoval.
„Tiež upozorňujeme na to, že akýkoľvek pokus o anexiu alebo rozšírenie osád porušuje medzinárodné právo,“ uviedol slovinský veľvyslanec pri OSN Samuel Žgobar v mene Veľkej Británie, Dánska, Francúzska, Grécka a Slovinska. Dodal, že rozšírenie vojenských operácií len ďalej ohrozí životy všetkých civilistov vrátane životov zostávajúcich izraelských rukojemníkov.
Týchto päť krajín, ktoré požiadali o zvolenie mimoriadneho zasadnutia, tiež vyzvalo Izrael, aby poskytol rozšírený a bezpečný prístup k humanitárnej pomoci. Militantné hnutie Hamas musí byť podľa nich odzbrojené a nesmie mať vplyv na ďalší vývoj v Pásme Gazy. Oblasť by mala spravovať Palestínska samospráva, ktorá je zodpovedná za časti Západného brehu Jordánu.
Palestínsky veľvyslanec pri OSN Rijád Mansúr obvinil izraelskú vládu, že ignoruje stanoviská BR OSN. Po „oprávnenom odsúdení“ Izraela musia preto teraz nasledovať „spravodlivé kroky“, inak sú analýzy a opisy situácie v Pásme Gazy podľa neho bezvýznamné.
Čítajte viac Pácha Izrael v Pásme Gazy genocídu? Expert na holokaust v tom má jasno
Za potrebné kroky Mansúr považuje rozšírenie dodávok potravín a liekov, prepustenie rukojemníkov držaných Hamasom, úplné stiahnutie Izraela z Pásma Gazy a vytvorenie medzinárodnej bezpečnostnej misie na ochranu obyvateľov v Palestíne.
Čítajte viac Západ mení postoj k Palestínčanom. Dočkajú sa vlastného štátu?
Izrael spomínanú kritiku odmietol. Podľa zástupcu izraelského veľvyslanca pri OSN Bretta Jonathana Millera nemá Izrael v úmysle trvalo okupovať Gazu. „Toto je oslobodenie od brutálneho teroristického režimu,“ povedal. Hamas podľa neho zneužíva rukojemníkov a obyvateľstvo Pásma Gazy na upevnenie vlastnej pozície. Zdôraznil, že jeho krajina požaduje pre Pásmo Gazy civilnú vládu a odmieta vládu Hamasu alebo Palestínskej samosprávy.
Spojené štáty na zasadnutí Izrael tradične podporili. Podľa veľvyslankyne USA pri OSN Dorothy Sheaovej bolo rokovanie zneužité na obvinenie Izraela z genocídy. „Tieto obvinenia sú politicky motivované a kategoricky nepravdivé,“ povedala s tým, že to je propagandu Hamasu.
Pri izraelskom útoku na Gazu zomrel novinár al-Džazíry,údajne pracoval pre Hamas
Arabská spravodajská televízia al-Džazíra v nedeľu oznámila, že pri izraelskom útoku na mesto Gaza boli zabití štyria jej zamestnanci – dvaja redaktori a dvaja kameramani. Uviedli to agentúry AFP a DPA.
Televízia s odvolaním sa na riaditeľa nemocnice aš-Šifá v Gaze oznámila, že medzi obeťami „zrejme cieleného“ útoku je aj novinár Anás aš-Šaríf, ktorý sa v tom čase nachádzal v stane pre žurnalistov umiestnenom pred hlavným vchodom do nemocnice.
Izraelské ozbrojené sily (IDF) na platforme Telegram potvrdili, že cieľom ich útoku v meste Gaza bol „terorista“ aš-Šaríf, ktorý sa vydával za novinára al-Džazíry. Aš-Šaríf bol podľa IDF „vodcom teroristickej bunky teroristickej organizácie Hamas a bol zodpovedný za raketové útoky na izraelských civilistov a jednotky IDF“.
Al-Džazíra vo vyhlásení označila 28-ročného aš-Šarífaza „známeho arabského novinára“, ktorý pôsobil predovšetkým na severe Pásma Gazy. Tvrdí, že izraelská armáda neposkytla žiadne dokumenty overené nezávislými medzinárodnými orgánmi, ktoré by to dokazovala. Podľa IDF však napojenie aš-Šarífa na Hamas dokladajú informácie tajných služieb a dokumenty nájdené v Pásme Gazy. Podľa izraelskej armády bol zodpovedný za vykonávanie raketových útokov proti izraelským civilistom a vojakom.
Čítajte viac Masaker pri centre pomoci v Gaze: zomrelo 14 ľudí, do davu strieľali izraelskí vojaci, tvrdia miestni
Výbor na ochranu novinárov v júli vyjadril vážne obavy o jeho bezpečnosť a uviedol, že je „terčom ohováračskej kampane izraelskej armády“.
Vzťahy medzi Izraelom a al-Džazírou sídliacou v Katare sú už roky napäté. Televízia v súčasnosti v Izraeli nemôže vysielať, čo umožnil zákon prijatý v apríli, ktorý zakazuje pôsobenie zahraničných médií považovaných za škodlivé pre bezpečnosť Izraela. Izraelský minister komunikácií Šlomo Karhi označil al-Džazíru za „hlásnu trúbu terorizmu v službách Hamasu“. Televízia tieto obvinenia odmieta.
