Analytici upozorňujú, že takéto rozhodnutie by poskytlo ruskej armáde „mimoriadne výhodné postavenie na obnovenie útokov za oveľa priaznivejších podmienok, pričom by sa vyhla zdĺhavému boju o územie“.
„Ukrajinské ‚pásmo pevností‘ bolo za posledných 11 rokov hlavnou prekážkou územným ambíciám Kremľa na Ukrajine. Tvoria ho štyri veľké mestá a niekoľko menších miest a obcí, ktoré sa tiahnu zo severu na juh pozdĺž diaľnice H-20 medzi Kosťantynivkou a Slovianskom, s predvojnovým počtom obyvateľov viac než 380 537,“ vysvetľuje ISW.
Obranný pás má dĺžku približne 50 kilometrov. Na severe ho tvoria Sloviansk a Kramatorsk, ktoré sú kľúčovými logistickými centrami. Na juhu ho dopĺňajú Družkivka, Oleksiievo-Družkivka a Kosťantynivka.
Ukrajinské sily začali v týchto mestách budovať obranné pozície po ich oslobodení v lete 2014 od proruských ozbrojencov, ktorí v apríli toho roku obsadili Sloviansk, Kramatorsk, Družkivku a Kosťantynivku. Odvtedy do opevnení investovali čas, peniaze a úsilie, čím vznikla rozsiahla obranná infraštruktúra.
ISW zároveň upozorňuje, že ruská armáda by „s najväčšou pravdepodobnosťou porušila akékoľvek budúce prímerie alebo mierovú dohodu“ a obnovila agresiu, pokiaľ by dohoda neobsahovala spoľahlivé mechanizmy monitorovania a bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
Téma územných ústupkov sa objavila po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v súvislosti s mierovou dohodou o Ukrajine hovoril o „výmenách území na obojstranný prospech“. Agentúra Bloomberg informovala, že na stretnutie Vladimira Putina a Trumpa sa pripravuje dohoda, ktorá by podľa nej nebola pre Ukrajinu priaznivá. Podľa zdrojov má Putin požadovať úplné stiahnutie ukrajinských síl z Doneckej a Luhanskej oblasti a vzdanie sa Krymu. Moskva by na oplátku zastavila ofenzívu v Chersonskej a Záporožskej oblasti „po súčasné línie frontu“, pripomína agentúra UNIAN.