Dohodu podpísali v piatok v Bielom dome arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev. V pondelok zverejnili ministerstvá zahraničných vecí oboch krajín jej text, v ktorom sa uvádza, že Jerevan a Baku sa vzdajú všetkých územných nárokov voči sebe navzájom, zdržia sa použitia sily a budú rešpektovať medzinárodné právo.
Jerevan a Baku sa v dohode zaviazali, že „nebudú podnikať, podporovať ani sa zúčastňovať na žiadnych nepriateľských akciách proti sebe navzájom v diplomatickej, informačnej a inej sfére, ktoré sú v rozpore s touto dohodou, a s týmto účelom budú pravidelne viesť konzultácie“.
Čítajte viac Lídri Arménska a Azerbajdžanu podpísali v USA mierovú dohodu, po 33 rokoch. Je v nej aj Trumpov koridor pod správou Spojených štátov
Krajiny tiež podľa zverejneného textu odsudzujú všetky prejavy separatizmu i terorizmu a budú proti nim bojovať v rámci svojej jurisdikcie.
Do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tejto dohody sa strany zaväzujú stiahnuť, zrušiť alebo inak vyriešiť všetky medzinárodné nároky, sťažnosti, odvolania, námietky, žaloby a spory, ktoré boli podané pred podpisom dohody, a zároveň nebudú iniciovať nové takéto nároky či sa akokoľvek podieľať na sťažnostiach alebo žalobách podaných tretími stranami proti druhej strane. Strany majú tiež v záujme zriadiť spoločnú komisiu na implementáciu ustanovení mierovej dohody.
„Táto dohoda je pevný základ na vytvorenie spoľahlivého a trvalého mieru, výsledok dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorá odráža vyvážené záujmy oboch krajín,“ napísal Pašinjan na sociálnej sieti Facebook.
Ako hlavnú prekážku v súčasnej dobe agentúra Reuters označila azerbajdžanskú požiadavku, aby Arménsko zmenilo svoju ústavu, ktorá podľa Baku uplatňuje nárok na azerbajdžanské územie.
Pašinjan tento rok vyzval na referendum o zmene ústavy, ale jeho dátum zatiaľ nebol stanovený. Alijev pritom minulý týždeň povedal, že mierová zmluva môže byť podpísaná po zmene arménskeho základného zákona.
Čítajte viac Napätie eskaluje: Rusi udreli na azerbajdžanský plyn. Baku chce vyzbrojiť Kyjev. Propaganda sa vyhráža novou inváziou
Po rozpade Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan niekoľko vojenských konfliktov o sporný región Náhorný Karabach, ktorý obývali prevažne Arméni. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane, no po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 prišli o kontrolu nad týmto územím, čo viedlo k masovému odchodu etnických Arménov z Náhorného Karabachu.
Súčasťou mierovej dohody sprostredkovanej USA je aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradným právom na výstavbu koridoru budú disponovať Spojené štáty.
Mierovú dohodu privítali predstavitelia Severoatlantickej aliancie (NATO), Európskej únie, šéf britskej diplomacie David Lammy či iránske ministerstvo zahraničných vecí.
Čítajte viac Šok v postsovietskom priestore: Azerbajdžan ukázal Rusku červenú. Čo sa to deje s Kaukazom?
