Summity lídrov USA a Ruska (kedysi Sovietskeho zväzu) sa spravida konali na neutrálnej pôde (Helsinki, Viedeň, Ženeva). Putin síce diskutoval s Bushom ml. v júni 2001 aj v Ľubľani, ale Slovinsko vstúpilo do NATO až na jar 2004. Jeden zo summitov sa uskutočnil v apríli 2010 v Prahe, keď Česko bolo už šiesty rok v Severoatlantickej aliancii, ale vtedy s americkým lídrom Barackom Obamom rokoval ruský prezident Dmitrij Medvedev, pretože Putin v tom čase vykonával funkciu predsedu vlády.
Bush ml. pred dvadsiatimi rokmi trval na tom, že s Putinom sa stretne v novej členskej krajine NATO (Slovensko doň vstúpilo v marci 2004), v Kremli sa podriadili jeho želaniu. Putin by vtedy nepochybne nenavrhol Bratislavu ako dejisko summitu práve s prihliadnutím na dátum vstupu SR do aliancie, nezanedbateľne z jeho pohľadu vyzeralo aj to, že pri moci sa nachádzal jednoznačne prozápadný premiér Mikuláš Dzurinda.
Po dohode Putina s Donaldom Trumpom, že sa konečne stretnú, aby hľadali cestu k ukončeniu vojny na Ukrajine, sa medzi možnými dejiskami summitu objavila aj Budapešť. Zrejme si ju nevyhliadli v Bielom dome, ale v Kremli.
Maďarský premiér Viktor Orbán a s ním už len slovenský predseda vlády Robert Fico napriek zabíjaniu v napadnutom susednom štáte udržiavajú s Ruskom dobré vzťahy, čo sa týka lídrov členských krajín NATO i EÚ. Orbán dobre vychádza aj s Trumpom, verejne s ním sympatizoval, už keď kandidoval v prezidentských voľbách a želal si odchod Joea Bidena z Bieleho domu.
Putinovi hrá do kariet, že Orbán (rovnako ako Fico) odmietol vyzbrojovať ukrajinskú armádu, navyše vzťahy medzi Budapešťou a Kyjevom chvíľami prechádzajú od výrazného ochladenia až do nevraživosti. Dokonca sa zdá, že maďarskému lídrovi by možno prehra Ukrajiny vo vojne s Ruskom ani neprekážala.
O tom, že Budapešť by mohla hostiť summit, sa zmienili v Moskve ešte pred príchodom Trumpa do Bieleho domu. Bolo to týždeň pred jeho inauguráciou, ktorá sa uskutočnila 20. januára 2025. O tejto možnosti hovoril podpredseda zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Vladimir Džabarov. A o význame Budapešti rozprával ešte vlani „Nemožno vylúčiť, že Maďarsko ako štát, ktorý má vyvážený postoj vo vzťahu k Rusku aj k Ukrajine, by sa mohlo stať sprostredkovateľskou krajinou medzi Moskvou a Kyjevom," poznamenal v júni 2024 pre časopis Argumenty i fakty.
Na začiatku januára tohto roku Džabarov už konkrétne poukázal na možnosť summitu v Maďarsku. „Stal sa prvým ruským politikom, ktorý verejne označil Budapešť za možné dejisko stretnutia Trumpa s Putinom," poznamenal vtedy maďarský politológ Péter Fehér a doplnil, že s prihliadnutím na funkčné postavenie Džabarova tento senátor zjavne konzultoval svoje vyhlásenie s Kremľom.
Čítajte viac Od Clintona po Trumpa. Partnerstvo, sklamanie, nevraživosť. Ako sa menili vzťahy Putina so šéfmi Bieleho domu?
Na začiatku apríla tohto roku Orbán urobil ústretové rozhodnutie voči izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi, ktoré sa fakticky dotklo aj Putina. Vyhlásil, že Maďarsko ukončuje svoje členstvo v Medzinárodnom trestnom súde. Na jeho území prestal platiť medzinárodný zatykač nielen na Netanjahua, ktorý vtedy priletel na návštevu Budapešti, ale aj na Putina. Dalo sa to považovať za ďalší zo signálov, že ruský líder by bol v Maďarsku vítaný.
Keď minulý týždeň Biely dom a Kremeľ oznámili, že sa summit sa uskutoční v najbližšom čase (čiže v auguste), objavilo sa veľa špekulácií o jeho dejisku. Turecko (mimochodom, tiež členský štát NATO) prichádzalo úvahy, lebo už dvakrát sa v Istanbule v tomto roku stretli ukrajinskí a ruskí vyjednávači. Hovorilo sa tiež o Spojených arabských emirátoch (SAE). Túto možnosť podporoval fakt, že Putin sa v Kremli 7. augusta stretol s prezidentom Muhammadom Nahjánom. Špekulovalo sa tiež o Saudskej Arábie, v takom prípade by sa lídri USA a Ruska stretli v Rijáde.
Čítajte viac Bez Kyjeva? Expert od stretnutia Trumpa s Putinom prielom neočakáva
Televízna stanica CNN, ktorá sa odvolala na svoje zdroje v americkej vláde, uviedla, že SAE aj Saudskú Arábiu Trump vylúčil, pretože tam bol na návšteve v máji tohto roku. Rusi údajne nesúhlasili so stretnutím v Európe (s výnimkou Maďarska), pretože medzinárodný zatykač na Putina platí aj krajinách, kde sa kedysi lídri oboch mocností stretávali, ide o neutrálne krajiny, ako sú Švajčiarsko a Rakúsko. „Nakoniec zostali medzi možnosťami iba Maďarsko a USA," poznamenala CNN.
Môžeme iba hádať, prečo vyradili Budapešť, a, naopak, voľba padla na územie Spojených štátov. Aljaška sa dá označiť nepochybne za ideálnu lokalitu z bezpečnostného hľadiska: Trump sa stretne s Putinom na americkej vojenskej základni Elmendorf-Richardson. Hostiteľovi by mal trvať let z Washingtonu okolo 7 hodín, hosť poletí z Moskvy bezmála o dve hodiny dlhšie.
Čítajte viac Zelenskyj odmieta stiahnutie ukrajinskej armády z Donbasu v rámci možnej mierovej dohody
