Ako vhodné miesto na stretnutie Trumpa s Putinom sa najprv spomínalo Turecko, Saudská Arábia alebo Spojené arabské emiráty. To, že sa nakoniec rozhodli pre Aljašku, je prekvapením. Čím si to vysvetľujete? Možno za tým hľadať nejakú symboliku?
Myslím si, že výber toho miesta nie je významný preto, že Aljaška až do roku 1867 patrila k Ruskému impériu, ale preto, že oba štáty – USA a Rusko – chcú dať najavo, že sú vlastne susedmi, aspoň v Beringovom prielive. A že susedia by nemali hovoriť len o tom, ako bude pokračovať vojna na Ukrajine, ale aj o normalizácii bilaterálnych vzťahov. Nazdávam sa, že práve preto si zvolili Aljašku. A už sa objavili aj také chýry, že Putin by neskôr rád pozval Trumpa do Vladivostoku.
Trump síce nesplnil predvolebný sľub, že vojnu na Ukrajine skončí do 24 hodín, ale podarilo sa mu dohodnúť toto dôležité stretnutie. Možno to považovať za jeho veľký úspech?
Je to preňho úspech, lebo jediným štátom, ktorý hľadá realistické diplomatické riešenie konfliktu, sú USA. A to predovšetkým zásluhou Trumpa. Je to však úspech aj pre Putina, pretože týmto stretnutím môže ukázať, že na Západe už nie je úplne politicky izolovaný. A to je preňho výhra. Ak dospejú k dohode, bude to úspech pre Trumpa. Otázkou je len to, či by taká dohoda mala zahŕňať odstúpenie územia. Ako chcú USA a Rusko prinútiť Ukrajinu, aby to uznala?
Čítajte viac Trump má deň pred summitom pocit, že Putin sa chce dohodnúť. Vraj zafungovala hrozba sankcií
Trump sa o stretnutie s Putinom usiloval vyše pol roka, od návratu do Bieleho domu. Prečo sa so šéfom Kremľa nepokúšal stretnúť už jeho predchodca Joe Biden?
Vzťahy medzi Putinom a Bidenom boli rozvrátené. Biden ho dokonca v marci 2022 nazval „vrahom“. Bilaterálne aj osobné vzťahy medzi nimi boli veľmi zlé. Biden, rovnako ako Európania, navyše presadzoval názor, že ak Ukrajina dostane dosť zbraní a peňazí zo Západu, môže Rusko aj poraziť. Túto nádej živili dosť dlho, mnohí verili, že je to reálne. Napokon sa však ukázalo, že Ukrajina toho nie je schopná.
Dnes už nik neverí, že ukrajinská armáda dokáže dobyť späť okupované územia. Bola to, žiaľ, ilúzia Joea Bidena a jeho európskych partnerov, že by Ukrajina mohla zvíťaziť. Je však jasné, že nebolo v Bidenovom záujme stretnúť sa s Putinom a vyviesť ho z politickej izolácie. U Trumpa je to celkom iné, pretože osobné vzťahy medzi oboma lídrami sú pomerne dobré. A Trump vždy hovorí: „Je to Bidenova vojna, nie moja. Všetko, čo robím, je snaha o jej ukončenie.“
Čítajte viac Program summitu na Aljaške je už dohodnutý, rokovanie Trumpa s Putinom sa začne medzi štyrmi očami. Podpis dohody Kremeľ neočakáva
Putin je v podstate diktátor, bývalý komunista a niekdajší dôstojník sovietskej spravodajskej služby KGB. Prečo je ním Trump, ktorý stojí na čele demokratickej krajiny, taký očarený? Dokonca ho označoval za priateľa.
Putin vládne takým spôsobom – autoritatívne a diktátorsky, akým by aj Trump rád vládol v USA. Teda bez ohľadu na ostatné inštitúcie politického systému, takmer s kráľovskými manierami. A tak, ako vládne Putin v Rusku, teda istým spôsobom ako monarcha, by to chcel i Trump. Veľmi mu to imponuje. Myslím, že práve to je to najdôležitejšie, čo ich spája. Samozrejme, je možné, že medzi nimi existuje aj iné spojenie. Kolujú o tom klebety a špekulácie, no tie nemôžeme ani potvrdiť, ani vyvrátiť.
Informácie, ktoré sa objavili pred ich stretnutím, sú veľmi mätúce. Šíria sa rôzne dohady, Rusi hovoria niečo iné ako Američania, vyjadrenia si často protirečia. Človek tak vôbec nevie, čo od rokovania môže očakávať. Také zahmlievanie im však zrejme vyhovuje…
Áno, ani pre jednu stranu by teraz nebolo múdre podrobne hovoriť o tom, čo vyložia na stôl. Lebo keby to urobili, mohli by sa ich neskôr pýtať: „Prečo ste ustúpili?“ alebo „Prečo ste robili kompromisy?“ Preto udržiavajú tie pochybnosti a kolujú len dohady. Tak sa vyhnú tomu, že by niektorá strana musela vysvetľovať, prečo ustúpila v nejakej dôležitej otázke.
Foto: Pablo Martinez Monsivais
Ukrajinu aj Európu pri tomto stretnutí odsunuli na vedľajšiu koľaj. Je to prejav politickej slabosti alebo vážne zlyhanie diplomacie?
Je to predovšetkým prejav slabosti. Trump i americký viceprezident JD Vance už dali najavo pomerne veľké pohŕdanie Európou. Pre Trumpa je to kontinent, ktorý zneužíva Spojené štáty a žije z ich bohatstva. To, že sa Európa proti Trumpovi nedokáže presadiť, bolo vidno pred pár dňami, keď predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri rokovaniach v Škótsku v otázke bilaterálnych ciel úplne pristala na podmienky USA a podvolila sa.
Už to je dôkaz toho, aká je Európa slabá. A treba tiež povedať, že Európa nevyvinula žiadne seriózne diplomatické úsilie, aby ukončila vojnu na Ukrajine. V tom má Trump pred Európanmi náskok a myslím si, že je dobré, ak sa pokúša o diplomatické riešenie. Nemožno si však robiť príliš veľké nádeje, že to čoskoro povedie k ukončeniu vojny. Pozície USA a Ruska sú v niektorých oblastiach stále veľmi vzdialené.
Čítajte viac Zelenskyj je pripravený ponechať okupované územia napospas Putinovi výmenou za členstvo v NATO
Ako hodnotíte oboch lídrov? Trump je veľmi sebavedomý, rád sa chváli, aký je skvelý v uzatváraní dohôd, no Putin je skúsený starý lišiak, ľstivý politik. Kto z nich je lepšie pripravený?
Podľa mňa je Putin Trumpovi intelektuálne nadradený a myslím si, že je nadradený aj v šikovnosti, ako vyjednávať. Je jasné, že Trump je z tejto dvojice slabší. A na to sa Putin aj spolieha. Verí, že dokáže Trumpa prehovoriť na niečo, čo Trump v tejto chvíli vôbec nechce.
Foto: Archív G. M.
Viem, že nemáte krištáľovú guľu, ale skúste sa zahrať na jasnovidca. Ako sa podľa vás skončí stretnutie na Aljaške?
Odhadujem, že je to tak 50 na 50, či sa dosiahne všeobecná dohoda, alebo summit zlyhá. Trump totiž jasne povedal, že si musí zachovať tvár, nesmie pôsobiť, že ustúpil Putinovi. Ak zistí, že sa Putin v zásadných otázkach nepohne a nebude ochotný robiť ústupky, je celkom možné, že summit k ničomu nepovedie. Pravdepodobnosť úspechu a neúspechu je naozaj vyrovnaná.
Bude na Ukrajine čoskoro mier? Myslím si, že nie. V najlepšom prípade prímerie, možno len na určitých úsekoch frontu alebo iba pokoj zbraní, ktorý by sa vzťahoval na letecké útoky. Mierové riešenie vojny je však ešte veľmi, veľmi ďaleko.
Zelenského na stretnutie nepozvali, takže sa bude rozhodovať spôsobom „o nás bez nás“. Zohľadní Trump postoj Kyjeva alebo bude Aljaška pre Ukrajinu tým, čím bol v roku 1938 Mníchov pre Československo?
„Mníchov 2.0“ je celkom možný. Trump v posledných dňoch opäť vyostril kritiku voči Zelenskému. V podstate mu dáva za vinu, že táto vojna vypukla, čo je, pravdaže, absurdné. A ostro kritizoval Zelenského vyhlásenia, že Ukrajina nebude súhlasiť s územnými ústupkami, pričom povedal, že Zelenskyj je schopný viesť vojnu, posielať ľudí na smrť, ale vraj nie je schopný zmeniť ústavu. Reagoval tým na fakt, že všetky ukrajinské regióny sa spomínajú v ústave a o ich odtrhnutí možno rozhodnúť len celoštátnym referendom.
Čítajte viac Trump nechce na schôdzke s Putinom riešiť delenie Ukrajiny. Čo povedal Merzovi s Macronom?
Keby Kyjev neprijal závery stretnutia Trumpa s Putinom, USA by mohli zastaviť svoju podporu. Má Ukrajina vôbec šancu viesť vojnu bez americkej pomoci, len s podporou Európy?
Myslím si, že nie, aspoň nie v strednodobom horizonte. Krátkodobo sa ešte dokáže brániť, ale naozaj iba krátky čas. Ide o to, že ak ten summit zlyhá, môže sa stať, že Trump sa úplne odvráti od Ukrajiny a povie, že je to európsky problém, o ktorý sa už nebude starať. Môže sa tiež stať, že ak Ukrajina odmietne to, na čom sa Trump a Putin dohodnú, americký prezident povie: „Zelenskyj je na vine. Nie je pripravený na kompromis, preto stiahnem všetku podporu Ukrajine.“
A to nie sú len dodávky zbraní financované cez Európanov, ale predovšetkým spravodajské a prieskumné kapacity, ktoré americká armáda poskytuje Ukrajine. Tá môže svoje útoky na ruskom území podnikať vlastne iba vďaka tomu, že jej Američania poskytujú potrebné geografické súradnice na zameranie cieľov. A keby s tým Trump prestal, pre Ukrajinu by to bolo veľmi zlé. Európania by to nedokázali kompenzovať, lebo európske armády majú práve v tejto oblasti veľké nedostatky.
Foto: TASR/AP, John MacDougall
Trump tvrdí, že sa pokúšal o trojstranné rokovanie, na ktorom by sa zúčastnil aj Zelenskyj. Ruského prezidenta sa vraj pokúsi presvedčiť, aby s takým stretnutím súhlasil. Dočkáme sa raz summitu Putin-Zelenskyj?
Tak skoro nie. Na Trumpovo vyjadrenie, že by mohlo dôjsť k trojstrannému rokovaniu, Putin totiž povedal, že proti stretnutiu so Zelenským v zásade nič nemá, no museli by sa na to vytvoriť podmienky. A to je podľa neho ešte veľmi vzdialené. Ruské vedenie navyše úplne odmieta legitimitu Zelenského ako prezidenta Ukrajiny a tvrdí, že už dávno nemal byť prezidentom.
To, čo sa s ním dohodne, nie je podľa nich pre budúcu ukrajinskú vládu vôbec záväzné. Preto tvrdia, že je lepšie, ak sa trojstranné stretnutie ani neuskutoční. Ja tú možnosť úplne nevylučujem, ale trvalo by ešte dlho, kým by na to nastal čas, ak k tomu vôbec dôjde.
Ako by sa mali zachovať európski lídri – bez ohľadu na výsledok stretnutia medzi Trumpom a Putinom?
Treba priznať, že Európania sami nemajú žiadnu realistickú, alternatívnu predstavu o tom, ako má vývoj na Ukrajine pokračovať. Trumpova diplomatická iniciatíva je možno nebezpečná, riskantná a asi aj sporná z morálneho hľadiska, lenže Európania nemajú vôbec nič, žiadnu diplomatickú snahu. Mali by teda aspoň urobiť všetko pre to, aby Ukrajinu podporili finančne, hospodársky a vojensky.
No ako som povedal, existujú tu určité hranice, pretože v oblasti spravodajstva a operačnej podpory ukrajinskej armády je Európa príliš slabá. A keby pre Kyjev aj nakupovala zbrane, nie je ich jednoducho k dispozícii dosť na to, aby bola Ukrajina vyzbrojená tak, že by dokázala udržať obrannú líniu proti Rusku.
Foto: TASR/AP, Mark Thiessen
Dôležitou otázkou pri vyjednávaní s Putinom sú bezpečnostné záruky, bez ktorých by mier zrejme nemal dlhé trvanie. Kyjev a jeho európski partneri žiadajú silné garancie, no Trump je vyhýbavý. Myslíte si, že ich Ukrajine poskytne?
Určite nie. Otázne je, čo Európania pod pojmom „bezpečnostná záruka“ vlastne myslia. Bezpečnostná záruka by v skutočnosti znamenala, že ak by Ukrajinu v nasledujúcich rokoch Rusko znova napadlo, mohla by sa pri obrane proti ďalšej agresii oprieť o európskych vojakov. To je však celkom vylúčené. Ukazuje to aj doterajší vývoj. Počas 3,5 roka vojny Európania kategoricky odmietli bojovať s vlastnými vojakmi po boku Ukrajiny, lebo nechcú vojnový konflikt s Ruskom.
Čítajte viac Obetuje Ukrajina okupované územia? Darovať ich Putinovi by bola zrada, tvrdia odbojové skupiny
Prečo by to potom mali byť zrazu o dva či tri roky pripravení urobiť? Určite nebudú. A preto, keď Európania hovoria o bezpečnostných zárukách, myslia tým, že Ukrajina má byť vyzbrojená natoľko, aby bola schopná sama vojensky odraziť budúci ruský útok. To je tzv. hypotéza dikobraza. Teda že Ukrajinu treba vyzbrojiť ako obranyschopného dikobraza, aby sa sama dokázala brániť proti Rusku.
Veľa ľudí vo svete, aj u nás na Slovensku, je presvedčených, že svetovú politiku určujú vlastne iba dve veľmoci – USA a Rusko. Preto veria, že vojna na Ukrajine je v skutočnosti konfliktom medzi týmito dvoma mocnosťami. Stretnutie na Aljaške ich v tom len utvrdí. Aj preto je zlé, že z rokovania vylúčili Ukrajinu a Európu. Čo si o tom myslíte?
Samozrejme, že Trump a Putin si myslia, že môžu sami rozhodovať o budúcnosti Ukrajiny a o európskej bezpečnosti. Je to skôr prejav arogancie než vecne oprávnený postoj. Treba však realisticky povedať, že v tomto konflikte nakoniec nerozhoduje ani medzinárodné právo, ani morálka, ale reálne mocenské pomery. A tam majú USA, prirodzene, omnoho väčšiu moc ako Európania.
USA a Rusko pritom nie sú jediné veľké mocnosti. Dá sa určite spomenúť aj India, Čína či Japonsko. Ale v tomto konflikte sa v podstate všetko obmedzuje len na USA a Rusko. Táto vojna má mnoho príčin, no napokon je tento boj medzi Ruskom a Ukrajinou – tento vojenský konflikt – aj konfliktom medzi USA, ktoré doteraz podporovali Ukrajinu, a Čínou, ktorá podporuje Rusko. Takže v pozadí ide už aj o mocenský zápas medzi dvoma budúcimi superveľmocami USA a Čínou.
