Dnes sme nespali, ani sme sa neuložili do postelí. Prvá silná explózia zahrmela večer okolo jedenástej. Sedela som pri počítači a písala som text pre ženský časopis. Zrazu sa steny zatriasli, známe vibrácie prenikli celým telom až do morku kosti. Začalo sa to.
„Balistická strela zasiahla viacposchodovú budovu,“ stručne napísal oficiálny telegramový kanál. Ako na povel sa v oknách nášho dvora rozsvietili svetlá. Vzápätí každých päť minút prichádzali nové detaily: k výbuchu došlo medzi obytnými domami v susednej štvrti, zranené je dvanásťročné dievča, šesťdesiatročná žena, štyridsaťštyriročný muž…
Predbežne sa vie, že Rusko zasiahlo Charkov raketou Iskander. Počet mŕtvych a zranených je dvojciferný. Vyše tisíc okien bolo rozbitých, na parkovisku horí deväť áut.
O druhej v noci ohlásili koniec vzdušného poplachu. Kým sme kontaktovali priateľov, ktorí žijú v oblasti výbuchu, kým sme uspávali deti a upokojovali psy, v Charkove začalo svitať.
O pol piatej ráno prišiel nový varovaný oznam: Ruské útočné drony prilietajú do mesta. A potom, takmer bez pauzy:
V Charkove zaznela explózia.
Druhý výbuch v Charkove.
Tretí výbuch otriasol mestom.
Štvrtý výbuch v Charkove.
Nové údery zasiahli obytné budovy. Horí niekoľko vchodov, prepadávajú sa podlahy. Pod troskami sú ľudia, hlásia záchranári. Jeden muž zomrel. Päť ľudí odviezla sanitka, vrátane desaťročného chlapca. Pod zrútenými betónovými podlahami počuť ľudské hlasy.
O šiestej ráno. Záchranári vyťahujú spod trosiek telo poldruharočného dievčatka. Mŕtvy muž je jej otec. Mama je živá a zdravá. „Potrebuje pomoc psychológov,“ píšu zdravotníci.
O ôsmej ráno nová správa: „Spod trosiek práve vytiahli telo šestnásťročného chlapca.“ Doteraz sa vie o štyroch mŕtvych a osemnástich zranených. Ďalších päť ľudí zostáva nezvestných.
„Putin chce mier“ – povedal nám včera s úsmevom najmocnejší muž planéty, ktorý pred tyranom rozprestrel červený koberec.
Povedzte to do očí mladému záchranárovi, ktorý pred hodinou vytiahol mŕtvolu bábätka spod betónovej dosky. Povedzte to matke, ktorá „potrebuje pomoc psychológa“.
Všetko, čo my, Ukrajinci, naozaj potrebujeme, sú zbrane. Už nič viac nežiadame a ani neočakávame. Žiadny súcit, žiadne pochopenie, žiadne sankcie.
Pane, daj nám silu! Svet, daj nám zbrane! Tieto dve modlitby sa už stali rovnocennými.
P. S. Kým som písala tento text, v meste opäť vyhlásili letecký poplach. A oficiálny telegramový kanál informoval, že sa našli telá ďalších obetí. Sedem mŕtvych za noc.
Čítajte viac List z Charkova: Do Bieleho domu píšem z vane. Tých 50 dní mnohí neprežijeme
