Rámec dohody predpokladá 60-dňové prímerie, prepustenie polovice izraelských rukojemníkov a začatie rokovaní o trvalom pokoji zbraní. Nový návrh na prímerie Izrael zatiaľ nekomentoval.
Podľa televízie Al-Džazíra Hamas prijal návrh, ktorý mu predložili sprostredkovatelia, úplne a bez úprav. „Hamas odovzdal svoju odpoveď sprostredkovateľom a potvrdil, že hnutie a (palestínske) stranícke organizácie prijali nový návrh na prímerie bez toho, aby požadovali úpravy,“ povedal agentúre AFP nemenovaný predstaviteľ Hamasu.
Nemenovaný egyptský zdroj agentúre Reuters povedal, že Hamas v návrhu súhlasil so zastavením bojov na 60 dní a prepustenie polovice izraelských rukojemníkov držaných v Pásme Gazy. Tých je podľa predchádzajúcich informácií päť desiatok, z ktorých asi len dve desiatky stále žijú. Izrael by mal prepustiť aj istý počet väznených Palestínčanov.
Oznámenie súhlasu Hamasu prichádza v čase, keď Izrael chystá vojensky obsadiť mesto Gaza. Podľa zdrojov z miesta pozemnej jednotky izraelskej armády už pôsobí na periférii mesta. Súčasný postoj izraelskej vlády k prímeriu nie je jasný, ministri za krajne pravicové strany ho dlhodobo odmietajú. Podľa agentúry AFP minulý týždeň izraelský premiér Benjamin Netanjahu povedal, že Izrael bude súhlasiť s dohodou na zastavení bojov len za predpokladu, že „všetci rukojemníci budú prepustení naraz“. Podľa agentúry AFP návrh vo veľkej miere kopíruje predchádzajúci dokument navrhnutý vyslancom Bieleho domu pre Blízky východ Stevom Witkoffom, s ktorým predtým Izrael súhlasil.
Zdroj z Palestínskeho islamského džihádu, ozbrojeného zoskupenia, ktoré je spojencom Hamasu, AFP predtým povedal, že „všetky frakcie podporujú to, čo predložili“ egyptskí a katarskí prostredníci. Diplomati z Kataru, Egypta a USA dlhodobo pôsobia ako prostredníci pri vyjednávaní.
Nutnosť dosiahnuť dohodu v pondelok zdôraznil egyptský minister zahraničia Badr Abdal Áttí, ktorý navštívil priechod Rafáh na hranici medzi Egyptom a Pásmom Gazy. „Súčasná situácia na mieste je nepredstaviteľná,“ povedal podľa AFP minister s odvolaním sa na humanitárnu krízu v oblasti.
Od začiatku vojny zomrelo v Pásme Gazy v dôsledku akútnej podvýživy a hladovania podľa tamojšieho ministerstva zdravotníctva 263 ľudí, vrátane 112 detí, píše agentúra Reuters. Ľudskoprávna organizácia Amnesty International v pondelok v tlačovej správe Izrael obvinila zo zámernej politiky hladovania v Pásme Gazy a genocídy palestínskeho obyvateľstva.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok hnutia Hamas a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva zabitých vyše 62 000 Palestínčanov. Podľa agentúry AFP OSN tieto údaje považuje za spoľahlivé.
