O riziku splynutia Československa so sovietskou ríšou sa zmieňuje dokument z porady, ktorú v Prahe viedol predseda vlády Oldřich Černík a patrilo mu na nej aj hlavné slovo. Záznam zhotovený na písacom stroji pochádza z 28. augusta 1968 a obsahuje závažné informácie, o ktorých hovoril premiér zrejme v úzkom okruhu dôveryhodných ľudí.
Denník Pravda má dokument k dispozícii, bol niekoľko desaťročí nepovšimnutý v písomnej pozostalosti po Jánovi Čaplovičovi (1904 – 1976). Počas druhej svetovej vojny bol podpredseda Československej štátnej rady v londýnskom exile, po jej skončení sa angažoval v sociálnej demokracii. V auguste 1968 sa už dve desaťročia nepohyboval v politike, mal však kontakty s niektorými politikmi a zrejme jedine tak sa mohol dostať k tomuto cennému záznamu.
Svobodovi predložili sfalšovaný dokument
Černík začal svoje rozprávanie opisom toho, čo sa dialo na Pražskom hrade 21. augusta, čiže v deň, keď 500-tisíc vojakov vtrhlo do Československa. Prezidenta Ludvíka Svobodu prišli navštíviť sovietsky generál Ivan Pavlovskij, ktorý velil invázii, a jeden z hlavných československých kolaborantov Alois Indra. Tvrdili mu, že prinášajú demisiu Černíka, ktorú vlastnoručne podpísal. Klamali ho, prezident im neuveril. „Svoboda vyhlásil, že demisiu môže prijať jedine od premiéra." Bol to podvrh, pretože v tom čase sovietski okupanti už Černíka internovali.
Okupanti a ich kolaboranti potom rovnaký deň znovu prišli na Hrad. Neoficiálnu delegáciu viedol sovietsky veľvyslanec v Prahe Stepan Červonenko, ktorého sprevádzali už zmienený Indra, Drahomír Kolder a Oldřich Švestka. Ambasádor predložil Svobodovi návrhy niektorých nových členov vlády.„Prezident hrdo vyhlásil, že s týmito predstaviteľmi nemá o čom rokovať. Bol ochotný vyjednávať jedine s najvyššími predstaviteľmi Sovietskeho zväzu.
Čítajte viac Na ranči mu chýbal holič a pochválil sa, že schudol. Prezident USA sa vzápätí od Brežnevovho diplomata dozvedel, že Rusi poslali tanky proti Dubčekovi
Svoboda potom telefonoval do Moskvy. „Kladie si podmienku, aby na rokovaniach boli prítomní Alexander Dubček, Josef Smrkovský a Oldřich Černík. Ďalej si vyžiadal prítomnosť Indru, Koldera a Švestku, aby sa situácia mohla vyjasniť." (Smrkovský bol predseda parlamentu.)
Brežnev arogantne mával rukou
Rokovania v Kremli sa začali o tri dni neskôr. Svoboda po prílete na moskovské letisko odmietol objať sovietskeho lídra Leonida Brežneva. Odstrčil ho. V sovietskej televízii preto použili archívne zábery, aby diváci mali dojem, že Svoboda veľmi dobre vychádza s Brežnevom.
Čo sa dialo za zatvorenými dverami v Kremli? „Brežnev znemožnil akýkoľvek slobodný prejav našim predstaviteľom okrem Svobodu. Prerušoval výroky, nenechal dokončiť myšlienky, arogantne mával rukou." Keď sa Brežnev počas ostrej debaty dozvedel, že prezident USA odchádza z Washingtonu na svoju farmu, stal sa neznesiteľným. Informácia, že Lyndon Johnson sa presúva z Bieleho domu na svoju usadlosť, fakticky ukázala, že americký líder sa nakoniec nechystá podniknúť nič zásadné, čo by mohlo zmeniť vývoj v Československu po okupácii.
Správa pokračuje poznámkou, že Brežnev a jeho stranícki kumpáni jednoznačne označili Dubčeka za zradcu komunizmu. „K žiadnej podstatnej dohode nedošlo a komuniké, ktoré bolo pôvodne trikrát dlhšie, bolo počas porád stále krátené."
Hovorilo sa aj o možnosti anexie
A ako vyzerali predstavy lídra okupačnej mocnosti? „Brežnev chcel dosiahnuť vytvorenie novej vlády z našich kolaborantov alebo prijatie okupačnej vlády. Ďalšou alternatívou bolo pripojenie Československej socialistickej republiky k Zväzu sovietskych socialistických republík."
V dokumente sa ďalej konštatuje, že československí politici v Moskve si uvedomovali, aký záporný postoj k okupácii prejavuje drvivá väčšina občanov v celej republike, za týchto okolností prejavil záujem o účasť v kolaborantskej vláde iba Indra. „Ostatní kolaboranti ustúpili."
Čítajte viac Mohli Američania urobiť viac, aby nevznikla hrozba sovietskej invázie do Československa v auguste 1968?
Politickí predstavitelia Československa museli prijať tri podmienky, ktoré majú byť splnené do štyroch dní, upozornila správa: „1. Vyhlásiť XIV. zjazd KSČ za neplatný. 2. Zrušiť KAN a K-231, nedovoliť sociálnodemokratickú stranu. (KAN bola skratka Klubu angažovaných nestraníkov, hnutia, ktoré vzniklo v období Pražskej jari v roku 1968 a jeho členovia nechceli byť v KSČ. K-231 združoval bývalých politických väzňov v Československu.) 3. Zaviesť cenzúru o Sovietskom zväze."
Vízia Brežneva vyzerala takto: ak sa československým predstaviteľom podarí splniť jeho podmienky, okupačné vojská budú odchádzať v troch etapách. „Odchod z miest do vojenských priestorov. 2. Odchod z vládnych budov, rozhlasu a televízie. 3. Úplný odchod." A nasledovalo varovanie: „V prípade nesplnenia podmienok sa vojská vrátia na pôvodné miesta."
Z dočasného pobytu vojsk dlhá okupácia
Pripomeňme, že rokovania v Kremli sa skončili 26. augusta 1968 prijatím Moskovského protokolu, v ktorom zástupcovia napadnutého štátu pod hrubým nátlakom akceptovali tzv. bratskú pomoc armád Varšavskej zmluvy. Zároveň urobili ústupky, ktoré znamenali v podstate pochovanie Dubčekovho obrodného procesu, ktorý vošiel do dejín ako Pražská jar.
Čítajte viac Brežnevovi nedovolili odísť, tvrdí jeho vnuk
Čoskoro nato sa začala takzvaná éra normalizácie a o okupačnej Brežnevovej armáde sa hovorilo, že ide o jej dočasný pobyt v Československu. Nakoniec tu zostala viac ako dve desaťročia. Zo slovenského územia odišiel posledný ruský vojak v júni 1991.
