„Neustále musíme byť pripravení na konfrontáciu, práve teraz nemáme ani dohodu o prímerí, sme len v stave zastavenia bojov,“ povedal Áref.
Vojna v Iráne, počas ktorej Izrael útočil na iránske jadrové zariadenia, ako aj na obytné oblasti, si vyžiadala viac ako 1000 obetí vrátane vojenských predstaviteľov a jadrových vedcov. Irán odpovedal na izraelské útoky, pričom v Izraeli hlásili desiatky obetí. Do vojny sa údermi na iránske jadrové zariadenia zapojili aj Spojené štáty, ktoré následne 24. júna oznámili zastavenie bojov.
AFP však pripomína, že strany neuzavreli žiadnu dohodu, v súlade s ktorou by sa prímerie stalo oficiálne.
Jahjá Rahím Safáví, vojenský poradca najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího, v nedeľu povedal, že islamská republika sa pripravuje na „najhorší možný scenár“. „Teraz neplatí prímerí, sme vo vojnovej fáze, môže sa to kedykoľvek pokaziť. Neexistuje nijaký protokol, žiadne pravidlá, nijaká dohoda medzi nami a Izraelčanmi, medzi nami a Američanmi,“ uviedol. „Prímerie znamená zastavenie útokov, to sa však môže kedykoľvek zmeniť,“ dodal.
Západ obviňuje Irán zo snahy získať jadrovú zbraň, čo Teherán popiera. AFP informuje, že Izrael a Spojené štáty po nedávnej izraelsko-iránskej vojne opakovane pohrozili Iránu ďalšími útokmi, ak islamská republika opäť spustí svoje jadrové zariadenia a obnoví program na obohacovanie uránu.
Británia, Francúzsko a Nemecko, ktoré sú signatármi jadrovej dohody medzi Západom a Iránom z roku 2015, zase pohrozili opätovným uvalením sankcií voči Iránu. Teherán ich varoval pred vážnymi dôsledkami takýchto krokov a niektorí iránski predstavitelia naznačili možnosť odstúpenia od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).
