V porovnaní s tým, čo sa stalo ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému vo februári, keď naňho v Oválnej pracovni Donald Trump a viceprezident JD Vance v podstate zaútočili, najnovšie stretnutie vyzeralo priateľsky. Čo sa za šesť mesiacov zmenilo na ukrajinskej a na americkej strane?
Toto stretnutie bolo skutočne veľmi odlišné, hoci mnohí Ukrajinci mali obavy z toho, čo sa môže stať. Ale je jasné, že Kyjev sa za posledných šesť mesiacov poučil. Ukrajine sa podarilo uzavrieť so Spojenými štátmi dohodu o nerastných surovinách, čím dokázala, že je schopná rokovať a je teda spoľahlivým partnerom. Ale aj prezident Trump sa poučil zo súkromných rozhovorov so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a z ich výsledkov. Po minulotýždňovom summite na Aljaške hovoril ruský vládca o tom, aké bolo všetko skvelé. No zo správ, ktoré máme, to nevyzerá tak, že veci prebehli až tak hladko. Počas schôdzky zrušili večeru, čo znamenalo, že Trump odmietol hovoriť o obchode, kým sa nevyriešia záležitosti týkajúce sa Ukrajiny. Je dôležité, že Zelenskyj sa veľa naučil o Trumpovi a jeho metódach. Takže mu v Bielom dome ďakoval, nehádal sa s ním a súhlasil, že prostredníctvom rokovaní je potrebné dosiahnuť mier. Do Oválnej pracovne prišiel s veľmi konkrétnymi návrhmi a vysvetlil situáciu na bojisku. Videli sme, že Trump a Zelenskyj diskutovali o frontových mapách a odkaz ukrajinského prezidenta bol veľmi jasný. Chcel ukázať, že Rusko nie je také silné, ako sa zdá.
Podarilo sa mu to?
Rusko teraz ovláda približne 20 percent ukrajinského územia. Ale môžeme od toho odpočítať oblasti, ktoré okupanti získali ešte v rokoch 2014 a 2015, keď ukrajinská armáda nebola schopná dostatočne brániť krajinu a nemala takú veľkú podporu. Ak to urobíme, vidíme, že ruské vojská neobsadili za posledné viac ako tri roky vojny až také veľké územie. Je teda otázne, nakoľko sú pravdivé tvrdenia, že Ukrajina sa môže zachrániť len tak, že prestane bojovať. Myslím si, že bolo dôležité, že Zelenskyj prišiel na stretnutie s Trumpom pripravený a nepočítal s tým, že sa pokúsi prezidenta USA presvedčiť emocionálne, ale tým, že je schopný a ochotný hovoriť o biznise a rokovaniach.
A na Zelenského strane boli aj európski lídri.
Určite to bolo dôležité. A tiež to, že už pred schôdzkou sa podarilo urobiť veľa práce a že Ukrajina viedla konzultácie s európskymi lídrami o poskytnutí bezpečnostných záruk. Detaily je ešte potrebné dopracovať, ale Ukrajina tento proces v podstate koordinuje. Je tiež podstatné, že Kyjev už verejne netrvá na členstve v NATO, pretože Trump to odmieta. Ukrajina teda teraz nehovorí o vstupe do Severoatlantickej aliancie ako o jedinej možnej bezpečnostnej záruke, ale rieši, ako by mohli vyzerať iné scenáre. Podľa mňa každému vrátane Trumpa je jasné, že v prípade uzavretia mierovej dohody je potrebné zabrániť opakovaniu agresie proti Ukrajine.
Pred stretnutím s prezidentom Zelenským a európskymi lídrami Trump napísal na sociálne médiá, že vylučuje možnosť, aby Ukrajina získala späť Krym a vstúpila do NATO. Opäť vyvíjal istý nátlak na ukrajinskú hlavu štátu, zatiaľ čo v prípade Putina to často nerobí. Ako vnímate tieto Trumpove vyhlásenia o aliancii a Kryme po rokovaniach v Bielom dome? Bude to niečo, s čím bude musieť Ukrajina súhlasiť?
Nemyslím si, že Ukrajina bude niekedy akceptovať, že by prišla o Krym. Ako som povedala, členstvo v NATO sa dá nahradiť alternatívnymi bezpečnostnými dohodami, na ktorých sa pracuje. Ale čo sa týka Krymu, tak je to v prvom rade otázka hraníc a ich prekresľovania silou. A to je červená čiara nielen pre Kyjev, ale aj pre jeho európskych partnerov, ktorí o tom hovoria pomerne jasne. Ak si Rusko ponechá Krym, bude to riziko, pretože je to predmostie, ktoré sa dá použiť na útok na Ukrajinu z juhu a ohrozené budú aj ukrajinské lodné trasy. Rusko by tiež bolo oveľa bližšie k európskym členom NATO, takže by to bola hrozba pre alianciu. Nie je teda len otázka toho, či je Ukrajina ochotná Krym legálne odovzdať Rusku, ale je to aj všeobecný bezpečnostný problém. Každý chápe, že Kyjev s najväčšou pravdepodobnosťou nemá dostatok síl na to, aby znovu dobyl Krym. A žiadne krajiny nie sú ochotné zapojiť sa do útoku na Rusko. Pomáhajú však Ukrajine brániť sa a rozhodne nebudú súhlasiť s tým, aby Rusko získalo Krym formálne, aj keď akceptujú fakt, že polostrov bude zatiaľ okupovaný.
Áno, zdá sa, že v tejto chvíli Ukrajina nedokáže oslobodiť väčšinu okupovaných území. Na druhej strane generálny tajomník NATO Mark Rutte potvrdil, že v Bielom dome sa nediskutovalo o prekresľovaní ukrajinských hraníc. Bude prezident Zelenskyj rokovať s Putinom o územiach?
Určite sa o tom bude debatovať. Putinova ochota prijať rozumné podmienky však bude závisieť od toho, aký silný tlak sa naňho bude vyvíjať. Spomenuli ste už, že Trump to nie je ochotný verejne urobiť. A, áno, odložil uvalenie ciel na Čínu za nákup ruskej ropy a ďalšie opatrenia proti Rusku. Ale zvýšené clá proti Indii za to, že berie ropu z Ruska, by platiť mali. Ukrajina okrem toho pomerne úspešne útočí na ruskú energetickú infraštruktúru, čo spôsobuje výpadky v zásobovaní benzínom, a niečo sa tiež stalo s ropovodom Družba. Tieto veci však Spojené štáty neodsúdili a hoci nie sú verejne ochotné nazvať Putina agresorom, naďalej predávajú Ukrajine zbrane. V podstate to na mňa pôsobí ako istá hra. Na jednej strane dáva Trump Moskve istý priestor, ale zároveň jej odkazuje, že na ňu dokáže zvýšiť tlak. Príkladom toho je aj fakt, že americký prezident súhlasil s diskusiou o poskytnutí bezpečnostných záruk Ukrajine zo strany USA, čo predtým rázne odmietal.
Myslíte si, že sa čoskoro dočkáme stretnutia Zelenskyj-Putin a Zelenskyj-Putin-Trump? A akú úlohu by v tom mali zohrať Európania a koalícia ochotných?
Zatiaľ to vyzerá tak, že sa to stane. Samotný Putin v telefonickom rozhovore s Trumpom navrhol, že sa najprv stretne osobne so Zelenským, a potom sa uskutoční trojstranná schôdzka. Otázkou je, kde to bude.
Máte nejaký tip?
V žiadnom prípade by to nemalo byť v Európe. Na Putina sú uvalené sankcie a rozhodne by sme sa k nemu nemali správať ako Spojené štáty, ktoré pred ním rozvinuli červený koberec. Toto by sa už nemalo stať. S Putinom by sme mali zaobchádzať ako s vojnovým zločincom, lebo ním je. Áno, musíme sa s ním rozprávať, ak chceme ukončiť vojnu. Ale Európania by mali mať jednoznačný názor na to, čo je pre nich neprijateľné, kde sú ich červené čiary, a mali by byť pripravení svoje postoje brániť. Je to jediný spôsob, ako komunikovať s Moskvou. Nevravím, že by sa Európania mali Rusku vyhrážať, ale mali by Putinovi jasne odkázať, že ak prekročí vytýčené červené čiary, bude to mať následky.
Ak Ukrajina momentálne nemôže rátať s členstvom, akým bezpečnostným zárukám by mala dať prednosť?
Diskusia o bezpečnostných zárukách na úrovni článku 5 NATO je obrovským krokom vpred oproti všetkému, čo bolo Kyjevu doteraz ponúknuté. V roku 1994 sa v Budapeštianskom memorande hovorilo o tom, že Ukrajina nebude napadnutá. Ukrajinský kompakt, ktorý vznikol po summite NATO vo Vilniuse v roku 2023, sa týkal toho, že ak sa podarí dosiahnuť prímerie, a potom sa Rusko rozhodne opäť zaútočiť, tak sa zapojené štáty poradia a potom poskytnú Kyjevu nejakú pomoc. Článok 5 je iný. V jeho rámci je útok na jedného útokom na všetkých. A tak by krajiny skutočne mali prísť na pomoc napadnutému štátu s tým, že niektoré môžu vyslať aj vojakov. Koalíciu ochotných tvorí 31 krajín, ktoré sa riadia rôznymi pravidlami. Už o desať dní by sme mali vedieť, ako by to malo fungovať. Ale pre Rusko by to bol veľmi silný odkaz, že ak sa rozhodne znovu zaútočiť, bude čeliť nielen samotnej Ukrajine so západnými zbraňami, ale aj skutočnej sile existujúcej koalície. A to by mohol byť spôsob, ako Moskvu odradiť od ďalšej agresie. Ale podrobnosti je ešte potrebné dopracovať vrátane toho, kto čím môže prispieť a aké sú dostupné zdroje. Viem, že sa diskutuje o tom, že niektoré krajiny by mohli byť zodpovedné za ochranu pobrežia a iné by si zase zobrali na starosť protivzdušnú obranu. Pokiaľ to správne chápem, Ukrajina s USA rokuje o posilnení letectva, čo je vo vojne mimoriadne dôležitá vec. Ale detaily zatiaľ nie sú verejné.
Dá sa predpokladať, že Rusko sa postaví proti pôsobeniu zahraničných vojsk na Ukrajine.
Je to ukrajinské územie. Prečo by o tom malo rozhodovať Rusko? Ak Moskva tvrdí, že hlavným problémom pre ňu je možné členstvo Ukrajiny v NATO, tak Kyjev v aliancii predsa nebude. Čiže z hľadiska Kremľa už nebude existovať hlavná príčina vojny. Trump teda môže Putinovi povedať, aby si sadol a uzavrel mier. A ak Rusko bude naďalej hovoriť nie, potom je jasné, kto je agresor.
Očakávate, že súčasťou bezpečnostných záruk by mohli byť aj americkí vojaci na Ukrajine?
Keď sa na to prezidenta Trumpa pýtali, nevylúčil to. (Neskôr pre televíziu Fox News však prezident USA oznámil, že vojaci Spojených štátov na Ukrajinu nepôjdu, poz. red.). Myslím si, že by to bol v skutočnosti dobrý nápad. Aj preto, že takmer všetky vojny, ktoré americká armáda v poslednom čase viedla, boli boje proti teroristom. Ale v prípade Ruska je to úplne iná vojna. Na Ukrajine proti sebe stoja dve veľké armády, ktoré využívajú nové technológie, ktoré sa veľmi rýchlo vyvíjajú. Bolo by veľmi užitočné, keby západné armády boli na frontovej línii a získali skúsenosti z prvej ruky. Na jednej strane je to, samozrejme, nebezpečné a rizikové. Ale pre západných vojakov by to bola dobrá skúsenosť, ktorú by mohli využiť pri posilnení obrany NATO.
Čítajte viac Nádej z Bieleho domu
Veríte, že by sa na Ukrajine dala povedzme za niekoľko mesiacov dosiahnuť nejaká mierová dohoda?
Určite áno. Som veľmi opatrná v predpovediach, ale vyzerá to tak, že sa podarilo dosiahnuť pokrok a že prezident Trump sa čoraz viac prikláňa k pozícii, že mier sa dá dosiahnuť prostredníctvom sily. Tlak na Rusko sa zvyšuje. Sankcie neboli zrušené, Ukrajina ukázala, že je schopná narušiť ruskú logistiku a ekonomiku, a Kremeľ nemá na dosah víťazstvo na bojisku. Myslím si, že sa uberáme správnym smerom. Putin súhlasil, že príde na Aljašku a povedal, že sa bude rozprávať so Zelenským. Čo je podľa mňa tiež víťazstvo pre Kyjev. Šéf Kremľa predsa tvrdil, že Zelenskyj nie je legitímny prezident, a teraz s ním bude rokovať. Mohol by to byť krok k tomu, aby Putin uznal Ukrajinu a skončil s hlúposťami, že to nie je krajina. Keď je Putin aspoň trochu rozumný, mal by naozaj prestať, pretože Rusko sa dostáva do skutočne zlej ekonomickej situácie. Ale vieme aj to, že Rusi sú ochotní tolerovať pomerne veľkú chudobu.
A aj veľa obetí.
Áno. Ale v tomto v skutočnosti prijala ruská vláda šikovnú politiku, keď sa to tak dá povedať. Do armády povoláva iba chudobnejších ľudí, ktorých rodiny z toho nakoniec profitujú. A sú to vojaci so zmluvou, ktorých ruská spoločnosť vníma tak, že sa rozhodli zarábať peniaze, čiže je to v podstate ich vina, keď ich zabijú.
