Plán na novú ofenzívu s cieľom prevziať kontrolu nad metropolou Pásma Gazy oznámil Izrael pred niekoľkými dňami. Avizovaný krok vyvolal obavy medzinárodného spoločenstva o osud tamojších obyvateľov. Organizácia Spojených národov varovala, že pre tisíce rodín, ktoré už teraz žijú v strašných humanitárnych podmienkach, by predstavoval katastrofálne zhoršenie situácie.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil toto mesto za poslednú baštu palestínskeho militantného hnutia Hamas. Zároveň uviedol, že pred začatím ofenzívy bude tamojšie civilné obyvateľstvo evakuované do takzvaných „bezpečných zón“.
Armáda začne od stredy rozosielať povolávacie rozkazy pre približne 60.000 záložníkov, napísal portál The Times of Israel (TOI). Niektorí z nich nahradia jednotky v iných častiach frontu, pričom väčšina by sa mala do služby hlásiť 2. septembra. Počet povolaných je doplnkom k desaťtisícom záložníkov, ktorí už momentálne slúžia. Ak sa operácia v Gaze uskutoční, v zálohách by malo byť nasadených asi 130 000 Izraelčanov.
Podľa informácií TOI Kac tiež odsúhlasil „humanitárne prípravy“ pre približne milión palestínskych civilistov, ktorí majú byť presídlení z Gazy do južnej časti enklávy. Izraelskí predstavitelia doplnili, že v tejto oblasti dôjde pred začatím ofenzívy k vybudovaniu humanitárnej infraštruktúry vrátane dovozu stanov a ďalšieho vybavenia pre prístrešky.
Armáda by mala následne vydať výzvy na evakuáciu pre obyvateľov Gazy, ktorí budú mať podľa zdrojov čas na presun do 7. októbra, čo pripadá na druhé výročie útoku Hamasu na Izrael. Po tejto lehote by mala začať pozemná ofenzíva a obsadenie Gazy s cieľom neutralizovať zostávajúcich bojovníkov militantného hnutia, napísal TOI. Tieto termíny však ešte nie sú potvrdené. Zámer, ktorý Kac schválil, by mali vo štvrtok predložiť premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.
Medzitým sa v egyptskej Káhire obnovili diskusie o novom návrhu na prímerie v Pásme Gazy, ktorý počíta so 60-dňovým prerušením bojov a prepustením izraelských rukojemníkov, ako aj niekoľkých palestínskych väzňov. Hamas na návrh údajne odpovedal pozitívne, Izrael jeho reakciu v súčasnosti skúma.
V júli sa ani po viac ako dvoch týždňoch rokovaní v katarskej Dauhe nepodarilo dosiahnuť prelom v rokovaniach o prímerí a prepustení rukojemníkov. Hamas z rokovaní napokon stiahol svojich vyjednávačov niekoľko dní po tom, ako tak spravili Spojené štáty a Izrael.
Nemecko a Jordánsko kritizujú plán Izraela
Nemecká vláda v stredu vyhlásila, že „odmieta eskaláciu“ izraelskej operácie v Pásme Gazy po tom, ako tamojší minister obrany Jisrael Kac schválil vojenský plán na obsadenie mesta Gaza a odobril povolanie približne 60.000 záložníkov. Jordánsky rezort diplomacie v reakcii na tento krok Izraela vyhlásil, že jeho operácie „ničia všetky vyhliadky“ na mier na Blízkom východe. TASR o tom píše podľa správy agentúry AFP.
Nemecko považuje za „stále ťažšie pochopiteľné, ako tieto kroky povedú k oslobodeniu všetkých rukojemníkov alebo k prímeriu,“ povedal v stredu novinárom hovorca vlády Steffen Meyer.
Jordánsky minister zahraničných vecí Ajman Safadí kritizoval Izrael počas stredajšej návštevy Moskvy, kde sa stretol so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Prejavil nádej, že lídri budú diskutovať o „úsilí ukončiť agresiu v Gaze a masakre a hladomor, ktoré spôsobuje“.
Kroky Izraela označil za „nezákonné“ a „podkopávajúce dvojštátne riešenie“. „Ceníme si vaše stanovisko proti vojne a vašu požiadavku dosiahnuť trvalé prímerie,“ povedal Safadí Lavrovovi.
Izrael definitívne schválil výstavbu židovskej osady na Západnom brehu
Izrael v stredu definitívne schválil kontroverzný plán na výstavbu židovskej osady na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Palestínski predstavitelia aj ľudskoprávne organizácie varujú, že tento krok môže vážne ohroziť plány na vznik budúceho Palestínskeho štátu. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AP a DPA.
Výstavbu ešte predošlý štvrtok odobril izraelský krajne pravicový minister financií Becalel Smotrič. Podľa neho ide o reakciu na zámer viacerých krajín uznať štátnosť Palestíny. V stredu projekt získal konečné schválenie od izraelského Výboru pre plánovanie a výstavbu. Nová osada v prípade realizácie oddelí východný Jeruzalem od okupovaného Západného brehu Jordánu.
Ak bude nasledujúci proces postupovať rýchlo, práce by sa mali začať v priebehu najbližších mesiacov, napísala AP. Projekt počíta s vybudovaním novej štvrte osady Ma'ale Adumim s približne 3400 bytovými jednotkami v takzvanej zóne E1. Táto lokalita dlhodobo vyvoláva obavy, pretože by rozdelila Západný breh Jordánu na severnú a južnú časť a zabránila rozvoju palestínskej aglomerácie spájajúcej východný Jeruzalem s Betlehemom a Ramalláhom. Palestínčania ju pritom považujú za základ budúceho štátu.
Izraelský plán na výstavbu osady kritizovali Organizácia Spojených národov, Európska únia, Británia či Nemecko. Inštitúcie a krajiny sa zhodujú, že takýto zámer porušuje medzinárodné právo.
Palestínsky štát plánujú v septembri na Valnom zhromaždení OSN uznať viaceré krajiny vrátane Austrálie, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Kanady.
Na Západnom brehu Jordánu a vo Východnom Jeruzaleme žije približne 700.000 izraelských osadníkov medzi 2,7 milióna Palestínčanov. Izrael anektoval Východný Jeruzalem v roku 1980, čo väčšina krajín neuznala, oficiálne však nerozšíril svoju zvrchovanosť na Predjordánsko, pripomína DPA.
