Skoug zomrel v decembri 2021 vo veku 90 rokov. V USA zostali po ňom dve cenné svedectvá o udalostiach vo vtedajšom Československu. V roku 1999 mu vyšli memoáre s názvom Czechoslovakia's Lost Fight for Freedom (Prehraný boj Československa za slobodu), v ktorých sa venoval spomienkam na svoje pôsobenie v Prahe v období 1967 – 1969. Kniha má takmer 300 strán, do slovenčiny alebo do češtiny ju doteraz nikto nepreložil.
O rok neskôr historik Charles Stuart Kennedy nahral so Skougom dlhé interview, ktorého prepis sa nachádza v knižnici Kongresu USA. Pri príležitosti tragického 57. výročia okupácie Československa stojí za to všimnúť si, čo bývalý diplomat porozprával o svojich zážitkoch. Zamerali sme sa na jeho svedectvo do januára 1968, keď Dubčeka zvolili za prvého tajomníka KSČ.
Najprv sa však ešte stručne vráťme k jeho hodnoteniu vývoja v Československu v prvých mesiacoch roku 1968. Jeho obavy, že reformný kurz Dubčeka sa môže skončiť zle, vyplýval z presvedčenia, že komunisti v Moskve sa nezmieria s jeho demokratizačnými zmenami. Aj preto poznamenal, že invázia vojsk 21. augusta 1968 ho vôbec neprekvapila.
Čítajte viac Mohli Američania urobiť viac, aby nevznikla hrozba sovietskej invázie do Československa v auguste 1968?
Vykoreniť posledné zvyšky kapitalizmu
Skoug prišiel pracovať na americké veľvyslanectvo v Prahe v januári 1967. Predtým absolvoval v USA jazykový kurz, ktorý trval niekoľko mesiacov, takže si zbalil kufre ako človek, ktorý už vedel hovoriť po česky. Pricestoval do krajiny, v ktorej sa pomery už pomaly uvoľňovali, ale stále ju riadil skalný stalinista Antonín Novotný. Skoug sa dozvedel od veľvyslanca USA Jacoba Beama, čo mu Novotný v lete 1966 povedal, keď sa stretli na Pražskom hrade. Otázka znela, ako vyzerá jeho hlavný cieľ. A odpoveď: „Vykoreniť posledné zvyšky kapitalizmu." Skoug označil Novotného za jedného z najviac oddaných spojencov Kremľa medzi lídrami komunistických štátov.
Ekonomický systém Československa považoval Skoug za skostnatený, čo bola realita celej éry totalitného režimu. Povedal, že väčšina výrobkov by sa na Západe ťažko predávala, ale na druhej strane boli oveľa kvalitnejšie v porovnaní so sovietskym tovarom. Skoug mal možnosť porovnávať, pretože neskôr ako diplomat pôsobil v Moskve: „Ľudia v Sovietskom zväze považovali československé veci za lepšie. Keď prišiel tovar z Československa, čakali naň v dlhých radoch pred obchodmi."
Novotný stál na čele KSČ už od roku 1953 (v roku 1957 mu pribudla funkcia prezidenta republiky). V Moskve sa ujal moci v rovnakom roku Nikita Chruščov. Odhalil kult osobnosti Stalina a určitým spôsobom zmiernil domácu atmosféru komunistického režimu. Keď bol Leonid Brežnev ešte na nižšej pozícii ako on, prišiel do Prahy, aby splnil úlohu, ktorú mu dal šéf Kremľa. „Chruščov poslal Brežneva za Novotným, aby mu povedal, aby nebol taký tvrdý, aby nezavádzal metódy, ktoré sa ani v Sovietskom zväze nepoužívali. To sa však zmenilo, pretože okolo roku 1966 Sovieti pritvrdili proti vlastným ľuďom," uviedol Skoug. Brežnev nahradil Chrušova v Kremli v apríli 1966.
Skoug videl hlavného favorita v Černíkovi
Na najvyšších pozíciách v roku 1967 boli podľa Skouga prevažne zástancovia tvrdej línie. Poznamenal, že dvaja čelní funkcionári sa určite odlišovali. Za prvého označil vtedajšieho podpredsedu vlády Oldřicha Černíka (potom od apríla 1968 bol premiér) a za druhého Alexandra Dubčeka, ktorý v tom čase riadil Komunistickú stranu Slovenska. „Dubček bol už viac liberálny, ako sa predpokladalo, ale nie taký ostrý, aby bol pre skalných komunistov neznesiteľný," upozornil Skoug.
Medzi ostatnými funkcionármi zaujal Skouga ekonóm Ota Šik (od roku 1962 člen Ústredného výboru KSČ a od apríla 1968 podpredseda vlády). Neskôr počas obrodného procesu sa stal tvorcom hospodárskych reforiem. Mimochodom, Novotný aj Šik boli počas vojny väznení v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausene. „Novotný bol stalinista a Šik bol sociálny demokrat v komunistickej strane, ktorý chcel slobodu," podotkol Skoug.
Čítajte viac August '68: Ako to, že k nám nevtrhli aj Rumuni?
Pozíciu Novotného výrazne oslabili udalosti, s ktorými nepochybne nerátal. Bolo to v júni 1967, keď sa v Prahe konal IV. zjazd Zväzu československých spisovateľov. „Tí odsúdili celý systém Novotného. Ostro proti nemu zaútočili. Intelektuáli sa proti nemu naozaj vzbúrili. Novotný sa snažil zakročiť proti nim, ale čím viac sa o to usiloval, tým nebezpečnejšie to bolo pre neho," povedal Skoug.
Novotný oľutoval, že Brežneva pozval
Špeciálne Slovákov Novotný nahneval v auguste 1967, keď prišiel do Martina na oslavy stého výročia založenia tamojšieho gymnázia. Navštívil aj Maticu slovenskú, kde obvinil jej pracovníkov z tzv. buržoázneho nacionalizmu a odmietol prijať dary. Medzi tými, ktorí Novotného potom kritizovali, bol aj Dubček.
Napätie sa už iba zväčšovalo. V októbri 1967 na zasadnutí Ústredného výboru KSČ Dubček odsúdil politiku Novotného, pričom zdôraznil, že je nesprávne kumulovať dve najvyššie funkcie, čiže post šéfa strany a prezidenta republiky. V decembri toho roku Brežnev priletel do Prahy, Novotný veril, že mu podrží chrbát, ale hosť ho sklamal.
Čítajte viac Brežnevovi nedovolili odísť, tvrdí jeho vnuk
Skoug porozprával zaujímavosti z politického zákulisia na konci roku 1968. Dubček si vybral taktiku, podľa ktorej presadzoval za nového lídra KSČ Jiřího Hendrycha, vplyvného komunistu, ktorý pritom nebol o nič prijateľnejší ako Novotný. „Dubček mu prefíkane naznačil, že ak by Novotný musel odstúpiť z funkcie prvého tajomníka strany, Hendrych by bol dobrým prvým tajomníkom."
Hendrych sa s tým zdôveril Brežnevovi. „Keď to počul, rozhodol sa v zmysle no ktovie… Brežnev nič nepovedal, ale z jeho správania sa dalo usudzovať, že si myslel, že je to na vás, milí československí súdruhovia. A s tým odišiel," dodal Skoug. Pokračoval o tom, čo sa následne dozvedel: „Novotný povedal, že lepšie by bol urobil, keby Brežneva do Prahy nepozval."
Uvažovali aj o Lenártovi
Vyriešenie veľkých sporov vo vedení KSČ odložili na začiatok januára 1968. Skoug podotkol, že medzi americkými diplomatmi prevládal názor, že Novotného nahradí na čele strany Černík. Novotný vzdal svoj zápas 5. januára. „Bol proti nemu silný odpor, ale nikto nenašiel jeho nástupcu. Niektorí chceli Slováka Jozefa Lenárta, ktorého považovali za liberála, ale nebol ním."
Skoug uviedol, že členovia vedenia KSČ sa postupným vyraďovaním rôznych adeptov dostali k jedinému kompromisnému kandidátovi: „K Dubčekovi, ktorého mohli všetci akceptovať. Nie preto, že by vynikal vodcovstvom, ale preto, že sa zdal byť prijateľný pre dostatočný počet ľudí, ktorí Novotného nechceli."
Čítajte viac Americké tajné správy: Beneš chcel Tisa omilostiť, obával sa nepokojov
