Napriek tomu, že Putin doteraz neposkytol jasnú reakciu na verejnosti, pokúsil sa ponížiť Zelenského, keď navrhol Moskvu ako dejisko trojstranného summitu. Pochopiteľne, že v Kyjeve jeho nápad okamžite zamietli.
Úvahy o Minsku a o Ženeve
Jednou zo špekulácií je Minsk. Rôzne signály začali naznačovať, že traja lídri by mohli rokovať v Bielorusku, o čom sa najprv zmienil jeho samozvaný prezident Alexandr Lukašenko v rozhovore pre americký časopis Time. Pripravenosť potom potvrdila jeho hovorkyňa Natalia Ejsmontová: „Bielorusko nežiadalo úlohu mediátora a ani o ňu nežiada, ale ak to bude potrebné pre mier v našej bratskej republike, sme pripravení usporiadať akékoľvek stretnutie," povedala pre ruský denník Vedomosti. Cestovať na summit do Minsku by sa však pre Zelenského nebolo nič príjemné, pretože Lukašenko vo februári 2022 umožnil Putinovi zaútočiť na Ukrajinu aj z bieloruského územia.
Hlavní európski spojenci napadnutého štátu by boli radi, keby sa traja lídri stretli v Európe. Šéf Elyzejského paláca považuje za vhodné miesto rokovania neutrálnu krajinu s helvétskym krížom: „Mohlo by to byť Švajčiarsko, presadzujem Ženevu. Alebo iný (európsky) štát," poznamenal francúzsky prezident Emmanuel Macron pre televíznu stanicu LCI. Ženeva bola v minulosti dejiskom viacerých významných stretnutí. Pripomeňme, že júni 2021 v tomto meste rokovali Joe Biden a Putin, v novembri 1985 si tam vymieňali názory Ronald Reagan a Michail Gorbačov.
Švajčiari sú ochotní organizovať summit bez ohľadu na to, že u nich platí medzinárodný zatykač, ktorý v marci 2023 na Putina vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu. Šéf švajčiarskej diplomacie Ignazio Cassis vysvetlil, že by nedošlo k porušeniu medzinárodných záväzkov: „Uplatňujeme pravidlo, podľa ktorého sa vzťahuje imunita na danú osobu v prípade, že neprichádza súkromne, ale na mierovú konferenciu." citovala ho agentúra AFP.
Lev XIV. je ochotný ponúknuť Vatikán
Už v máji tohto roku v Kyjeve zaznelo, že Zelenskyj by bol rád, keby mohol vyjednávať s Putinom vo Vatikáne. „Môžem potvrdiť, že tento návrh predložila Svätá stolica," povedal vtedy ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. O tejto možnosti sa zmienil krátko po tom, čo v konkláve zvolili za nového pápeža (pontifikát Leva XIV. sa začal 8. mája 2025).
O Vatikán však Putin nemá záujem. Vyplýva to z nedobrých vzťahov medzi rímskokatolíckou cirkvou a ruskou pravoslávnou cirkvou. Ďalšia vec je to, že by priletel do Ríma, čiže do Talianska, ktoré vojensky pomáha Ukrajincom. Lev XIV. napriek tomu po rozhovore s premiérkou Giorgiou Meloniovou teraz zopakoval, že je pripravený ponúknuť Vatikán ako dejisko summitu. Informovala o tom talianska vláda.
Mimochodom, Taliani by nemali dilemu v prípade medzinárodného zatykača. „Vláda v Ríme sa totiž riadi tým, že podľa nej hlavy štátov majú imunitu, pokiaľ sú vo funkcii," upozornil denník La Repubblica. Preto v prípade Putina minister spravodlivosti Carlo Nordio ani po viac ako dvoch rokoch nedoručil zatykač z Haagu do sídla talianskej generálnej prokuratúry. Z právneho hľadiska je teda v Taliansku neplatný, respektíve nevymožiteľný. Podobne pasívne sa vláda zachovala, keď v Haagu vydali medzinárodný zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Či už Putinovi alebo Netanjahuovi by v Taliansko hrozilo zatknutie až po odchode z funkcie.
Záujem prejavilo aj Rakúsko
Naopak, so zatykačom z Haagu má teraz problém neutrálne Rakúsko, ktoré ponúka trom lídrom na stretnutie Viedeň. Spolkový kancelár Christian Stocker preto povedal, že by záležitosť konzultoval s Medzinárodným trestným súdom. Trumpa, Zelenského i Putina chráneného imunitou by rád videl rokovať vo Viedni: „Naše hlavné mesto má dlhú tradíciu ako miesto dialógu a ponúka vynikajúce podmienky pre medzinárodné organizácie," podotkol Stocker podľa agentúry APA.
Pripomeňme, že v minulosti šéfovia Bieleho domu a Kremľa využili Viedeň na rokovanie. V roku 1961 tam debatovali John Kennedy a Nikita Chruščov, v roku 1979 James Carter a Leonid Brežnev (títo dvaja lídri vo Viedni podpísali dôležitú dohodu o odzbrojovaní).
Tusk poukázal na Budapešť v roku 1994
Viaceré americké médiá tvrdia, že Trump by uprednostnil Budapešť. Tá by Putinovi mohla vyhovovať, pretože maďarská vláda sa správa tak, ako keby jej nezáležalo na tom, keby Ukrajina prehrala vo vojne s Ruskom. Navyše premiér Viktor Orbán nielenže odmieta vstup Ukrajincov do NATO, nechce ich vidieť ani v EÚ. Kým Putin by sa mohol cítiť spokojne v Maďarsku, ktoré sa na jar tohto rozhodlo vystúpiť z Medzinárodného trestného súdu najmä na protest proti zatykaču na Netanjahua, naopak, Zelenskému by Budapešť zjavne prekážala pre vyššie uvedené fakty.
Troch lídrov v Maďarsku by nerád videl poľský premiér Donald Tusk (mimochodom, vzťahy s Orbánom nemá dobré, čo je určite jedna z príčin jeho negatívneho postoja). „Budapešť? Nie každý si to možno pamätá, ale v roku 1994 Ukrajina už dostala záruky územnej celistvosti od USA, Ruska a Británie. V Budapešti. Možno som poverčivý, ale tentokrát by som sa pokúsil nájsť iné miesto," napísal Tusk na sociálnej sieti X. Mal na mysli Budapeštianske memorandum z toho roku, ktoré poskytlo Ukrajine bezpečnostné garancie výmenou za to, že sa zriekne jadrových zbraní, ktoré zdedila po zániku Sovietskeho zväzu. Vo februári 2022 však memorandum malo hodnotu zdrapu papiera…
Ďalšou metropolou v Európe, o ktorej sa špekuluje, sú Helsinki. Reč je tiež o Istanbule. Úvahy sa dotýkajú aj neeurópskych štátov: konkrétne ide o región Perzského zálivu (Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty).
Môže sa však stať, že voľba nepadne ani na jedno možné dejisko. Nedá sa totiž vylúčiť, že Putin sa nechce stretnúť so Zelenským – s lídrom napadnutého štátu, ktorého priezvisko od invázie vo februári 2022 vôbec nevyslovuje. Keď o ňom hovorí, zmieňuje sa o „kyjevskom režime".