1 275. deň: Mukačevo a Ľvov pod paľbou: ruské strely a drony zasiahli západ Ukrajiny, hlásia mŕtvych i zranených

Čítajte viac 1 274. deň: Rusi zasiahli plynovú stanicu pri Odese, Ukrajina odpovedala údermi na deväť regiónov

20:51 Odborníci poverení Radou OSN pre ľudské práva tvrdia, že Rusko používa sexuálne mučenie proti civilistom – ženám aj mužom – ako súčasť úmyselného a systematického zastrašovania v obsadených oblastiach Ukrajiny. Moskve zaslali spis s podrobnosťami o desiatich prípadoch mučenia ukrajinských civilistov počas ruskej okupácie, píše agentúra AFP.

Všetkých desať civilistov Rusi vystavovali „opakovaným elektrickým šokom“, a to aj v oblasti genitálií, bili a kopali do nich, uvádza sa vo vyhlásení odborníkov. Rusi tiež podľa nich zajatcom zaviazali oči a vystavovali ich situáciám, keď si mali myslieť, že sa topia alebo im hrozí poprava.

„Tieto jednotlivé obvinenia zachytávajúce skúsenosti štyroch žien a šiestich mužov sú naozaj desivé,“ uviedla osobitná spravodajkyňa OSN pre mučenie Alice Jill Edwardsová. Varovala však, že ide len o „malý výsek širšieho, dobre zdokumentovaného vzorca“ a že v zmienených prípadoch išlo o útoky, ktoré mali výrazne sexuálny charakter a zahŕňali znásilnenia či vyhrážky znásilnením.

„Je čoraz jasnejšie, že zámerná a systematická politika mučenia Ruskej federácie na Ukrajine zahŕňa sexuálne mučenie a iné prejavy sexuálnej krutosti, a to aj voči civilnému obyvateľstvu,“ povedala spravodajkyňa. Rusko podľa nej používa „mučenie na zastrašovanie, vyvolávanie strachu a ovládanie civilistov na okupovanom území Ukrajiny“.

Ruskú vládu vyzvali, aby vysvetlila konkrétne obvinenia uvedené v spise a predstavila opatrenia, ktoré prijala na prevenciu sexuálneho mučenia vojakmi. Súčasne vyzvali na okamžité prepustenie jednej z obetí, ktorá je podľa nich stále zadržiavaná v Rusku.

AFP v správe podotýka, že títo experti, ktorí pracujú pre Radu OSN pre ľudské práva, v tomto prípade nehovoria v jej mene.

19:02 Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyčítal svojmu predchodcovi Joeovi Bidenovi, že nedovolil Ukrajine aktívne útočiť proti Rusku, ale len sa brániť. Uviedol to v príspevku na svojej sieti Truth Social.

Trump v poslednom čase zvýšil svoje úsilie dosiahnuť dohodu o ukončení vojny Ruska proti Ukrajine, ktorá trvá už tri a pol roka. V predvolebnej kampani sľuboval, že konflikt ukončí do 24 hodín od nástupu do funkcie, ak nie skôr. V uplynulých mesiacoch však opakovane pripustil, že nájsť riešenie tejto vojny je komplikovanejšie, než pôvodne očakával.

„Je veľmi ťažké, ak nie nemožné, vyhrať vojnu bez útoku na územie útočníka. Je to ako keby skvelý športový tím s fantastickou obranou nemal dovolené útočiť. Takto nemá šancu vyhrať! Tak je to aj s Ukrajinou a Ruskom. Krivák a hrubo nekompetentný Joe Biden nedovolil Ukrajine ÍSŤ DO PROTIÚTOKU, len sa BRÁNIŤ. Ako to dopadlo?,“ napísal s rétorickou otázkou Trump.

V príspevku taktiež zopakoval svoje tvrdenie, že ak by bol v predchádzajúcom volebnom období prezidentom USA on, a nie Biden, vojna na Ukrajine by nikdy nevypukla. Súčasne vyjadril očakávanie, že prichádzajú „zaujímavé časy“.

Bidenova administratíva v novembri 2024 – pár mesiacov pred koncom funkčného obdobia a nástupom Trumpa do prezidentského úradu – umožnila Ukrajine útočiť americkými zbraňami na ciele hlboko na území Ruska. Túto zásadnú zmenu politiky Washingtonu agentúra Reuters v tom čase pripísala reakcii na nasadenie severokórejských vojakov na západe Ruska, kde v auguste 2024 vtrhli ukrajinské sily a zabrali stovky štvorcových kilometrov územia. Moskve sa ich podarilo vytlačiť v prvých mesiacoch tohto roka.

Trump v rámci diskusií o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré intenzívne prebiehajú v posledných dňoch, vyhlásil, že na jej územie nepošle amerických vojakov, no môže jej ponúknuť leteckú podporu.

18:05 Ukrajinská armáda otestovala raketu s plochou dráhou letu, ktorá dokáže udrieť na vzdialenosť 3-tisíc kilometrov. Ako informuje portál RBC-Ukraine, oznámil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Zatiaľ je to naša najúspešnejšia strela. Lieta 3-tisíc kilometrov, to je dôležité,“ poznamenal prezident.

Zelenskyj zdôraznil, že je priskoro na zverejnenie podrobností o rakete Flamingo, kým nebude možnosť ich používať po stovkách „Do decembra ich budeme mať viac. Koncom decembra alebo v januári až februári by sa mala začať sériová výroba,“ dodal.

Podľa webu Defence Express je raketa Flamingo obdobou strely s plochou dráhou letu FP-5, ktorej model predstavila spoločnosť Milanion Group na výstave IDEX-2025 v Spojených arabských emirátoch začiatkom februára 2025. Jej hlavnými charakteristikami vtedy bol dolet 3-tisíc kilometrov, maximálna rýchlosť 950 kilometrov za hodinu, maximálna hmotnosť šesť ton a hmotnosť hlavice jedna tona.

17:49 Litva uzavrela svoj vzdušný priestor nad úsekmi hraníc s Bieloruskom po tom, ako v júli litovské hranice dvakrát narušil dron. Uviedlo to vo štvrtok litovské ministerstvo obrany.

„Bolo to urobené s ohľadom na bezpečnostnú situáciu a hrozby pre spoločnosť vrátane rizík pre civilné letectvo, ktoré predstavujú bezpilotné lietadlá narušujúce vzdušný priestor,“ uviedlo ministerstvo obrany pre Baltskú spravodajskú agentúru BNS. Dodalo, že toto opatrenie umožní armáde krajiny reagovať na narušenia vzdušného priestoru.

Neozbrojený dron typu Gerbera, ktorý používa Rusko, vstúpil do vzdušného priestoru Litvy z Bieloruska 10. júla. Druhý dron typu Gerbera, vyzbrojený výbušninami, vstúpil do krajiny z Bieloruska 28. júla a havaroval vo vojenskom výcvikovom priestore. Vzdušný priestor Litvy nad hranicami s Bieloruskom bude uzavretý do 1. októbra. Ministerstvo obrany uviedlo, že zákaz by sa mohol predĺžiť, „ak sa hrozba vstupu bezpilotných lietadiel do litovského vzdušného priestoru nezníži“.

16:58 Americkí vojenskí velitelia spolu s partnermi z viacerých európskych štátov pripravili možnosti vojenskej pomoci Ukrajine, ktoré sa chystajú predstaviť poradcom pre národnú bezpečnosť vo svojich krajinách. S odvolaním sa na nemenovaného amerického činiteľa to dnes napísala agentúra Reuters.

Agentúra už skôr uviedla, že sa americkí a európski vojenskí stratégovia začali zaoberať otázkou povojnových bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Deje sa tak v nadväznosti na sľub prezidenta Donalda Trumpa o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu v prípade uzavretia mierovej dohody s Ruskom.

Medzi utorkami a dneškom podľa zdroja Reuters o spomínaných plánoch vo Washingtone rokovali predstavitelia obrany USA, Francúzska, Nemecka, Talianska a Spojeného kráľovstva. Ukrajinu a jej európskych spojencov povzbudil Trumpov sľub na pondelkovom summite v Bielom dome, že Kyjevu poskytne bezpečnostné záruky, avšak mnoho otázok zostáva nezodpovedaných.

Podľa zdrojov Reuters bude americkým a európskym stratégom nejaký čas trvať, kým určia, čo je vojensky realizovateľné a zároveň prijateľné pre Kremeľ. Jednou z možností je vyslanie európskych síl na Ukrajinu, pričom velenie a riadenie by prevzali Spojené štáty, uviedli tieto zdroje. Ruské ministerstvo zahraničných vecí naopak odmietlo rozmiestnenie jednotiek z krajín NATO v rámci záruky potenciálnej mierovej dohody.

15:04 Francúzsko vo štvrtok odsúdilo ruské nočné vzdušné útoky na Ukrajinu. Moskva nimi podľa Paríža prejavuje „neochotu vážne sa zapojiť do mierových rokovaní“. Nočné útoky tiež označilo za „najmasívnejšie za uplynulý mesiac“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Hoci Rusko tvrdí, že je pripravené rokovať, pokračuje vo svojich smrtiacich útokoch na ukrajinskom území, pričom na obytné oblasti vypálilo 574 dronov a 40 rakiet,“ uvádza sa vo vyhlásení francúzskeho ministerstva zahraničných vecí.

Tieto útoky „opäť poukazujú na potrebu ukončiť zabíjanie a udržať a zintenzívniť tlak na Rusko“, uviedlo ministerstvo, ktoré zároveň podporilo iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa podľa neho zasadzuje za „spravodlivý a trvalý mier“.

14:40 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok vyhlásil, že prítomnosť európskych jednotiek na Ukrajine by bola pre Ruskú federáciu „absolútne neprijateľná“. Šéf ruskej diplomacie tiež tvrdí, že Ukrajina nemá záujem o dlhotrvajúcu dohodu o mieri a usiluje sa o bezpečnostné záruky nezlučiteľné s požiadavkami Ruska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Lavrov na otázku novinárov o možnej prítomnosti európskych jednotiek na Ukrajine odpovedal, že by išlo o „zahraničný zásah do častí ukrajinského územia“.

„Ukrajinský režim a jeho predstavitelia sa k súčasnej situácii vyjadrujú veľmi špecifickým spôsobom, priamo ukazujú, že nemajú záujem o udržateľné, férové, dlhotrvajúce riešenie,“ uviedol ruský minister.

13:59 Ruské strely poškodili v západoukrajinskom meste Mukačevo závod americkej spoločnosti Flex-Ukrajina. S odvolaním sa na zábery z miesta a správy ukrajinských médií to dnes napísala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. O ruskom údere na podnik amerického výrobcu elektroniky informoval o niečo skôr ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha a prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že útok na americký podnik v Zakarpatskej oblasti zranil 15 ľudí.

Čítajte viac Ruské strely zasiahli americký závod na Zakarpatí, blízko hraníc s Maďarskom a Slovenskom

13:23 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že by sa mohol stretnúť so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom až jeho krajina bude mať bezpečnostné záruky, a ako možno miesta stretnutia spomenul Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko. Napísala to dnes agentúra AFP. Zelenskyj podľa nej zároveň zdôraznil, že si neželá, aby Čína hrala úlohu v bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a odkázal pritom na podporu Moskvy zo strany Pekingu.

„Do siedmich až desiatich dní by sme chceli mať porozumenie o architektúre bezpečnostných záruk. A na základe tohto porozumenia chceme usporiadať trojstrannú schôdzku tiež s americkým prezidentom Donaldom Trumpom,“ povedal médiám Zelenskyj podľa AFP.

„Švajčiarsko, Rakúsko – súhlasíme. Pre nás je Turecko súčasťou Európy, krajín NATO. A nie sme proti,“ povedal k možným miestam stretnutia ukrajinský prezident. Maďarskú metropolu Budapešť, o ktorej sa v posledných dňoch tiež hovorí ako o možnom mieste stretnutia, označil podľa servera Ukrajinska pravda za zložitejšiu možnosť, pretože Maďarsko sa za ruskej vojny proti Ukrajine stavia proti podpore napadnutej krajiny.

12:08 Počas nočných ruských útokov na viaceré mestá na západe Ukrajiny vzlietli poľské a ďalšie spojenecké stíhačky. Žiadne ruské drony ani rakety však nenarušili poľský vzdušný priestor. TASR o tom píše podľa agentúr PAP a Reuters.

Čítajte viac Ďalšia pohotovosť v Poľsku: Pre ruské útoky na Ukrajinu vzlietli poľské stíhačky

11:12 Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó vo štvrtok uviedol, že maďarská vláda už dvakrát ponúkla svoju krajinu ako miesto pre mierové rokovania zamerané na ukončenie vojny na Ukrajine. Ponuka Budapešti podľa neho aj naďalej platí. Poprel tiež správy o tom, že americký prezident telefonoval s maďarským premiérom o blokovaní prístupových rokovaní EÚ s Ukrajinou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Szijjártó v podcaste odvysielanom na Facebboku reagoval na správy médií, ktoré cez týždeň informovali, že Biely dom zvažuje Budapešť ako miesto pre možné trojstranné stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, jeho ruského náprotivku Vladimira Putina a prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského.

„Ak nás potrebujú, sme pripravení poskytnúť primerane spravodlivé a bezpečné podmienky pre takéto mierové rokovania. Budeme radi, ak budeme môcť prispieť k úspechu mierových snáh,“ povedal Szijjártó.

9:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že stretnutie medzi ním a prezidentom Ruska Vladimirom Putinom bude možné iba po dohode medzi Ukrajinou USA a ďalšími západnými spojencami o bezpečnostných zárukách. Ako možné miesto stretnutia s Putinom navrhol Švajčiarsko, Rakúsko alebo Turecko. TASR o tom informuje s odvolaním na agentúry AP a AFP.

Stretnutie lídrov dvoch znepriatelených krajín sa snaží zorganizovať americký prezident Donald Trump, ktorý v utorok potvrdil, že už začali prípravy takého rokovanie. Zelenskyj v ten istý deň uviedol, že je pripravený sa so šéfom Kremľa stretnúť bez predbežných podmienok.

Ukrajina však v súčasnosti intenzívne rokuje s USA a európskymi krajinami o komplexných bezpečnostných zárukách, ktoré by západní spojenci Kyjevu poskytli v prípade ukončenia bojov.

9:10 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 574 dronmi a 40 rôznymi strelami, protivzdušná obrana zničila 546 dronov a 31 striel, uviedlo ukrajinské letectvo na telegrame s tým, že eviduje zásahy ruskými strelami a dronmi na jedenástich miestach. Podrobnosti k zasiahnutým lokáciám neuviedlo. Jeden človek zomrel a dvaja utrpeli zranenia kvôli ruskému útoku na západoukrajinský Ľvov, uviedli úrady. Ďalších 15 ľudí bolo zranených po ruskom útoku na Mukačevo, píše server Ukrajiska pravda. Ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila 49 ukrajinských bezpilotných lietadiel, oznámilo medzičasom ministerstvo obrany v Moskve.

Podľa ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu Rusi útočili na civilnú a energetickú infraštruktúru a útok na západe krajiny zasiahol podnik významného amerického výrobcu elektroniky. „Jedna zo striel zasiahla veľkého amerického výrobcu elektroniky v našom najzápadnejšom regióne,“ napísal Sybiha na sieti X s tým, že dôsledkom boli škody a zranenia. Upozornil, že to nebol prvý útok na americké firmy pôsobiace na Ukrajine a pripomenul okrem iného poškodenie kyjevských kancelárií spoločnosti Boeing skôr v tomto roku.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr uviedol, že ruský útok na americký podnik v Zakarpatskej oblasti na západe krajiny zranil 15 ľudí. "Bol to bežný civilný podnik, americká investícia. Vyrábali bežné veci pre domácnosti ako sú kávovary, "napísal Zelenskyj na platforme Telegram. O 15 zranených informuje server Ukrajinska pravda v prípade Mukačeva v Zakarpatskej oblasti, kde boli podľa neho poničené sklady. Horieť začalo v jednej z firiem v meste, radnica potom vyzvala obyvateľov, aby zatiaľ neotvárali okná a nezdržiavali sa zbytočne na ulici.

8:34 K územným ústupkom v záujme dohody na Ukrajine pravdepodobne dôjde, hoci sú vlastne porušením medzinárodného práva. V rozhovore s ČTK prezident Peter Pavol povedal, že ústupky sú odrazom reality na bojisku a ak nemá vojna pokračovať ďalšie roky s množstvom obetí a materiálnych škôd, je menším zlom dočasná strata teritória.

„Zámerne hovorím dočasná, pretože akákoľvek dohoda, ktorá bude dosiahnutá, by nemala potvrdiť de iure územné zisky Rusku. Tým by sme popreli princíp územnej integrity, ktorý je súčasťou Charty OSN a medzinárodného práva,“ poznamenal Pavel.

„Je to viac-menej priznanie reality, že Rusko niektoré regióny pevne kontroluje. Ak budú priznané ako dočasne okupované, tak by sme ich takto mali nazývať. A nie ako ruské územia,“ dodal Pavel.

8:09 Jeden človek zomrel a dvaja utrpeli zranenia v dôsledku ruského dronového a raketového útoku na západoukrajinský Ľvov. Na sociálnych sieťach to podľa serveru listu Ukrajinska Pravda uviedli starosta mesta Andrij Sadovyj a oblastný šéf Maksym Kozyckyj. Ďalších 12 osôb bolo zranených po ruskom útoku na Mukačevo, na mieste hasiči bojujú s požiarom, oznámila ráno tamojšia mestská rada. Podľa ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu zasiahol útok na západe krajiny podnik významného amerického výrobcu elektroniky.

„Hlasná noc v Ľvove. Nepriateľ podnikol kombinovaný útok Šáhidmi a raketami,“ uviedol na Telegrame Sadovyj. Tlaková vlna podľa neho poškodila okná a strechy desiatok budov v okolí.

V Mukačeve boli v dôsledku útoku poničené sklady, uviedli úrady podľa serveru Ukrajinska pravda. Horieť začalo v jednej z firiem v meste, radnica potom vyzvala obyvateľov, aby zatiaľ neotvárali okná a nezdržiavali sa zbytočne na ulici.

Minister Sybiha na sieti X ráno uviedol, že Rusko v noci použilo stovky dronov, nadzvukové a balistické rakety i strely s plochou dráhou letu k útokom na civilnú a energetickú infraštruktúru. „Jedna zo striel zasiahla veľkého amerického výrobcu elektroniky v našom najzápadnejšom regióne,“ napísal Sybiha s tým, že dôsledkom boli škody a zranenia. Upozornil, že to nebol prvý útok na americké firmy pôsobiace na Ukrajine a pripomenul okrem iného poškodenie kyjevských kancelárií spoločnosti Boeing skôr v tomto roku.

„(Je to) bez vojenskej logiky alebo nutnosti, len teror proti ľuďom, firmám a normálnemu životu v našej krajine,“ poznamenal minister s tým, že nočný útok opäť ukázal potrebu posilňovania ukrajinskej protivzdušnej obrany. Pripomenul tiež význam snáh smerujúcich k tomu, aby Rusko svoju agresiu ukončilo.

Ukrajina sa ozbrojenej ruskej agresii bráni od februára 2022, ruské sily na ukrajinské územie útočia dronmi a raketami prakticky každú noc. Podľa informácií médií v noci ruské sily zasiahli tiež Luck, kde ale podľa úradov nebol nikto zranený.

Agentúra Unian nočný útok ráno označila za „masívny“, Rusi podľa nej využili nielen drony najrôznejších typov, ale tiež z lietadiel vypúšťané strely Kinžál a rakety Kalibr a Ch-101. Veľký počet z nich pritom mieril na západnú časť Ukrajiny.

Kvôli ruskému útoku na západ Ukrajiny odštartovali poľské a spojenecké stíhačky k prípadnej ochrane poľského vzdušného priestoru, uviedla ráno agentúra Reuters. Poľsko v stredu zaznamenalo pád dronu na svojom území, podľa vyjadrenia ministerstva obrany to bol ruský dron Šáhid bez výbušniny.

7:29 Európske krajiny budú musieť prevziať „leví podiel“ nákladov na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, vyhlásil americký viceprezident J. D. Vance. „Je to ich kontinent, je to ich bezpečnosť a prezident sa vyjadril veľmi jasne – budú tu musieť zabrať,“ vyhlásil J. D. Vance.

Čítajte viac Vance odkázal Európanom, že budú musieť prevziať 'leví podiel' nákladov za bezpečnosť Ukrajiny

6:56 Ak budú na Ukrajine rozmiestnené mierové jednotky, Česko by mohlo a malo byť ich súčasťou, pretože je aktívnym hráčom v mierovom procese a podporuje napadnutú krajinu od samého začiatku ruskej invázie. V rozhovore s ČTK to povedal prezident Petr Pavel. Konkrétne zapojenie bude podľa neho závisieť od podoby dohody.

Čítajte viac Český prezident Pavel chce poslať vojakov na Ukrajinu

6:54 Rusko v noci na štvrtok zaútočilo na ukrajinské mestá prostredníctvom viacerých bojových bezpilotných lietadiel a rakiet, napriek prebiehajúcim mierovým snahám, informoval podľa DPA ukrajinský portál The Kyiv Independent. Moskva zase hlási, že v noci zničilo 49 ukrajinských dronov nad ruskými regiónmi a Čiernym morom, uviedla agentúra TASS.

Podľa ukrajinskej tlačovej agentúry RBC Ukraine boli výbuchy počuť v Kyjeve a v západoukrajinskom meste Ľvov. Agentúra citovala vojenského gubernátora Ľvovskej oblasti Maxyma Kozyckého, ktorý zároveň uviedol, že v regióne bola aktivovaná protivzdušná obrana.

V Kyjeve bol už v stredu večer vyhlásený letecký poplach a útoky dronov tam pokračovali aj počas noci. Aj tu bola nasadená protivzdušná obrana.

Obyvateľom bolo nariadené, aby zostali v úkrytoch. Zatiaľ nie sú k dispozícii presné informácie o obetiach či materiálnych škodách.

Najnovšie útoky prichádzajú uprostred nedávneho úsilia amerického prezidenta Donalda Trumpa o riešenie vojny na Ukrajine.

6:10 Ukrajina začala s partnermi pripravovať vojenskú zložku budúcich bezpečnostných záruk, ktoré majú vylúčiť opakovanie ruskej agresie. Informoval o tom v stredu na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak po prvom koordinačnom rokovaní s poradcami pre národnú bezpečnosť reprezentujúcimi Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Britániu, Fínsko, Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu.

„Naše tímy, predovšetkým armáda, už začali aktívnu prácu na vojenskej zložke bezpečnostných záruk. Vypracovávame tiež postup pre nevyhnutné opatrenia, ak ruská strana bude vojnu naďalej preťahovať a poruší dohodu o bilaterálnej a trojstrannej schôdzke lídrov,“ napísal Jermak. „Všetko musí byť veľmi konkrétne a účinné, aby sa zabránilo opakovaniu agresie,“ zdôraznil.

Vojenskí predstavitelia Severoatlantickej aliancie na stredajšej videokonferencii potvrdili podporu Ukrajine a zhodli sa, že prioritou je spravodlivý a trvalý mier, uviedol na sieti X šéf Vojenského výboru NATO Giuseppe Cavo Dragone. Skupinka vojenských veliteľov aj po skončení virtuálnej schôdzky pokračuje vo Washingtone v debatách o možnostiach bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Virtuálna schôdzka sa odohrala v čase, keď americký prezident Donald Trump vystupňoval svoje úsilie o ukončenie vojny, ktorú pred tromi a pol rokmi rozpútalo Rusko. Začal prípravy na schôdzku ruského prezidenta Vladimira Putina s ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským a západní spojenci zároveň diskutujú o bezpečnostných garanciách pre Kyjev, ktoré by mohli prispieť k uzavretiu mieru.

Server RBK-Ukrajina v tejto súvislosti pripomenul, že desiatka krajín je ochotná v rámci bezpečnostných záruk vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, aby dohliadali na dodržiavanie budúcej mierovej dohody. Účasť USA na zárukách zostáva nejasná, dodal.

Podrobnosti bezpečnostných záruk majú byť vypracované v priebehu desiatich dní, vyjadril sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po pondelkovej schôdzke v Bielom dome.