Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 276 dní
- Ukrajina aj Rusko hlásia zneškodnenie desiatok nepriateľských dronov
- Lavrov: Žiadne stretnutie Putina so Zelenským nie je naplánované
- Ukrajina v priebehu deviatich dní už trikrát zaútočila na ropovod Družba
- Rusko tvrdí, že obsadilo tri dediny v ukrajinskej Doneckej oblasti
- Počet zranených pri ruskom útoku na americký závod v Mukačeve stúpol na 23
- Po ukrajinských útokoch lámu ceny benzínu v Rusku rekordy
Čítajte viac 1 275. deň: Mukačevo a Ľvov pod paľbou: ruské strely a drony zasiahli západ Ukrajiny, hlásia mŕtvych i zranených
20:11 Územné ústupky Ukrajiny, ktoré požaduje Rusko, sú pasca ruského prezidenta Vladimira Putina, povedala vo vysielaní BBC šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Hovorila aj o dôležitosti dôveryhodných a rozsiahlych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu i ďalších sankciách.
Kallasová uviedla, že od summitu Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa odohral minulý týždeň na Aljaške, získal ruský prezident všetko, čo si mohol želať. „Putin sa len smeje a neprestáva zabíjať. Zabúdame, že Rusko zatiaľ nikdy v ničom neustúpilo,“ povedala. Putinove požiadavky na to, aby sa Ukrajina vzdala územia Donbasu, označila Kallasová za pascu a varovala západné štáty pred tlakom na Kyjev.
Šéfka únijnej diplomacie tiež uviedla, že zatiaľ nevidela žiadne konkrétne kroky ohľadom bezpečnostných záruk pre napadnutú krajinu. „Najdôležitejšia je silná ukrajinská armáda,“ povedala. Zároveň upozornila na dôležitosť vytvorenia záruk, ktoré nebudú len na papieri. Záleží ale na tom, ako sa členovia takzvanej koalície ochotných rozhodnú a čím konkrétne budú schopní prispieť, oznámila BBC.
EÚ podľa Kallasovej pripravuje 19. sankčný balík, aby ruského prezidenta prinútila k ďalším rokovaniam. Na tie sa snaží apelovať tiež Trump, ktorý volá po schôdzke medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. S tou ukrajinská strana súhlasila, no zároveň uviedla, že Rusi sa vzájomnému vyjednávaniu vyhýbajú. Podľa oznámenia Kremľa sa takáto schôdzka neplánuje.
Putin podľa západných médií podmieňuje ukončenie vojny okrem iného tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu, teda Doneckej a Luhanskej oblasti. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti. Ukrajina dôsledne odmieta postúpiť Donbas Kremľu výmenou za mier, hoci Trump zdôraznil nutnosť výmeny územia.
Pred Putinom varovali tiež lídri niektorých európskych krajín. Fínsky prezident Alexander Stubb uviedol, že ruskému prezidentovi sa nedá veriť. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ho označil za predátora, ktorý sa neustále potrebuje sýtiť pre vlastné prežitie. Obaja politici sa spolu s ďalšími predstaviteľmi európskych krajín, EÚ a Severoatlantickej aliancie stretli na začiatku tohto týždňa s Trumpom a Zelenským v Bielom dome, aby s nimi prebrali rokovania medzi americkým a ruským prezidentom, ktoré sa odohralo o niekoľko dní skôr.
19:54 Estónsko je pripravené vyslať na Ukrajinu vojenský mierový kontingent v sile jednej roty ako súčasť tzv. koalície ochotných. Na piatkovej spoločnej tlačovej konferencii so svojím fínskym kolegom Petterim Orpom v Tallinne to povedal estónsky premiér Kristen Michal, nekonkretizoval však, o aký presný počet vojakov by mohlo ísť. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru Reuters a televíziu ERR.
Michal zároveň zdôraznil, že je predčasné diskutovať o detailoch možnej misie.
„Momentálne sa nachádzame vo fáze príprav na stretnutie prezidentov Ukrajiny a Ruska. Ak sa uskutoční, môže sa konať aj trojstranné stretnutie. Až potom môžeme diskutovať o tom, ako zaistiť bezpečnosť, aké záruky by mal tento proces zahŕňať a ako prispejú USA a Európa," uviedol Michal. Až nakoniec sa ukáže, ako bude táto vojenská operácia prebiehať, kto sa na jej zúčastní a aké budú jej vyhliadky, dodal.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas piatkovej návštevy Kyjeva povedal, že Aliancia a Kyjev spolupracujú na „silných“ bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, aby sa Rusko na ňu už nikdy nepokúsilo zaútočiť.
Veľká Británia plánuje podľa denníka The Telegraph v prvom týždni platnosti prímeria vyslať na Ukrajinu stovky vojenských inštruktorov a technikov, ktorí majú pomôcť obnoviť ukrajinské ozbrojené sily. Stíhačky Kráľovského letectva majú pomôcť spojencom zabezpečiť vzdušný priestor, aby sa zabránilo porušovaniu prímeria.
Britský minister obrany John Healey predtým uviedol, že britská vláda je spolu s Francúzskom a ďalšími európskymi krajinami pripravená zabezpečiť dodržiavanie prímeria na Ukrajine a pomôcť stabilizovať tamojšiu situáciu.
15:55 Prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Moskvu, že robí všetko pre to, aby zabránila jeho stretnutiu s Vladimirom Putinom, a vyzval spojencov Kyjeva k novým sankciám voči Rusku.
Zelenskyj na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Marekom Ruttom uviedol, že diskutovali o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by mali byť podobné článku 5 aliancie. Rutte prisľúbil, že NATO pracuje na „robustných" zárukách, ktoré zabránia ďalšiemu pokusu Ruska o inváziu.
Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov v reakcii na to obvinil európskych spojencov, že sa pokúšajú podkopať pokrok z americko-ruského summitu, a prítomnosť európskych vojakov na ukrajinskom území označil za „zahraničnú intervenciu". Zároveň obvinil Zelenského, že odmietol podmienky dohody navrhnuté Donaldom Trumpom, ktoré mali byť východiskom pre rokovania.
15:40 Koaličná SNS vyzýva ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraja Blanára (Smer), aby si bezodkladne predvolal ukrajinského veľvyslanca v súvislosti s útokmi na ropovod Družba. Informovala o tom riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Ukrajina podľa SNS svojím postojom a útokmi na ropovod Družba ukazuje, že nie je zrelá na vstup do NATO ani do Európskej únie.
„Slovenská národná strana verí, že minister zahraničných vecí dôrazne upozorní veľvyslanca Ukrajiny, že tieto útoky ohrozujú záujmy Slovenskej republiky. Zároveň žiadame, aby otvoril otázku kompenzácie trojmiliardovej pomoci, ktorú Slovenská republika poskytla Ukrajine,“ skonštatovala strana v stanovisku.
Čítajte viac Tretí útok na ropovod Družba. Trump Orbánovi: Viktor, som veľmi nahnevaný, povedzte to aj Slovensku
Podľa SNS je preukázané, že v posledných dňoch ukrajinská strana „opakovane a bezdôvodne útočí“ na ciele ropovodu Družba. Strana tvrdí, že Ukrajina napriek ťažkej situácii zneužíva svoju pozíciu. „V súčasnej dobe, keď prebiehajú mierové rokovania, je zrejmé, že ukrajinská strana má jediný cieľ – poškodiť záujmy Slovenskej a Maďarskej republiky. Ropovod Družba je pritom strategickým ropovodom pre petrochemický priemysel vo východnej Európe,“ vyhlásila SNS, ktorá „protestuje proti tomu, aby Slovenská republika ďalej podporovala záujmy Ukrajiny v akejkoľvek oblasti.
15:09 Žiadne stretnutie medzi ruským a ukrajinským prezidentom „nie je naplánované“, vyhlásil v piatok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Vyjadril sa tak napriek snahe USA takýto samit zorganizovať.
„Žiadne stretnutie nie je naplánované,“ povedal Lavrov v rozhovore pre americkú televíziu NBC News. Dodal, že ruský vodca Vladimir Putin je „pripravený stretnúť sa so Zelenským, keď bude hotový program samitu“.
Po pondelkových rokovaniach Bieleho domu s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským a niekoľkými európskymi lídrami americký prezident Donald Trump oznámil, že telefonoval Putinovi a „začal pripravovať“ stretnutie medzi ukrajinským a ruským lídrom.
12:38 Šéfka tajných služieb Spojených štátov Tulsi Gabbardová zakázala členom americkej spravodajskej komunity zdieľať informácie o rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine s partnermi v aliancii spravodajských služieb označovanej ako Five Eyes (FVEY), ktorá okrem USA zahŕňa Britániu, Kanadu, Austráliu a Nový Zéland. Informuje o tom web stanice CBS News s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov amerických spravodajských služieb.
Americké spravodajské agentúry nariadenie dostali prostredníctvom obežníka, ktorý Gabbardová podpísala 20. júla. Smernica klasifikuje všetky analýzy a informácie súvisiace s rokovaniami o mieri medzi Ruskom a Ukrajinou ako „bez šírenia do zahraničia“. Označenie znamená, že tieto informácie nesmú byť zdieľané so žiadnou inou krajinou ani cudzími štátnymi príslušníkmi, uviedli zdroje CBS News. Zdieľané môžu byť len informácie, ktoré už boli zverejnené.
Nariadenie sa podľa CBS News zrejme nevzťahuje na zdieľanie diplomatických informácií získaných mimo amerických spravodajských služieb alebo informácií o vojenských operáciách, ktoré nesúvisia s rozhovormi o ukončení vojny. To sú napríklad údaje, ktoré USA zdieľajú s ukrajinskou armádou, aby jej pomohli s obranou.
Dôležitosť partnerstva spravodajských služieb FVEY spočíva v tom, že si členské krajiny môžu vzájomne dopĺňať spravodajské informácie, dozvedieť sa viac o plánoch a schopnostiach svojich protivníkov a na základe toho prijímať politické rozhodnutia, upozornil Steven Cash, bývalý príslušník americkej CIA a ministerstva vnútornej bezpečnosti 2000. Cieľom je podľa Cashe koordinovať postoje členských krajín k dosiahnutiu čo najlepšej dohody alebo viesť čo najlepšiu vojnu. Predpokladom takéhoto fungovania je, že „my a ostatní štyria (členovia FVEY) sedíme na rovnakej strane stola, zatiaľ čo na druhej strane sedí protivník,“ povedal Cash.
Spojené štáty s Britániou po druhej svetovej vojne podpísali dohodu o zdieľaní spravodajských informácií, ktorá mala slúžiť ako obranný štít proti Sovietskemu zväzu. K aliancii sa neskôr pridali Kanada, Austrália a Nový Zéland.
12:40 Maďarský prezident Tamás Sulyok po štvrtkovom ruskom útoku na ukrajinské mesto Mukačevo, v ktorom žije maďarská menšina, vyjadril na Facebooku solidárnosť so všetkými postihnutými. Neskôr však zo svojho príspevku odstránil slovo „ruský“. Kancelária maďarského prezidenta uviedla, že príspevok bol zmenený, pretože „stále čaká na oficiálne a podrobné informácie, ako aj na potvrdenie okolností raketového útoku na Mukačevo, kto ho vykonal a kto je zaň zodpovedný“. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje maďarský portál Telex.
V súvislosti s kritikou, ktorej terčom sa prezident stal pre zmenu príspevku, jeho kancelária uviedla: „Chceli by sme upriamiť pozornosť na podstatu vyhlásenia a jeho skutočný zámer, ako aj na jeho obsah! Príspevok vyzýva na okamžité ukončenie nepriateľských akcií a záchranu ľudských životov a vyjadruje solidárnosť s tými, ktorých vojna zasiahla. Stojí za to pripomenúť si, že každá vojna sa začína podnecovaním nenávisti. Je našou spoločnou zodpovednosťou nedovoliť ani tento prvý krok.“
Ukrajinskí hasiči stále bojujú s požiarom v závode. Výsledkom útoku je 23 zranených.
12:01 Ruské ministerstvo obrany v piatok informovalo, že jeho sily dobyli tri dediny v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Ďalej sa tak približujú ku kľúčovým ukrajinským obranným líniám v regióne. Upozornila na to agentúra AFP, informuje TASR.
Ruská armáda prevzala kontrolu nad „obcami Katerynivka, Volodymyrivka a Rusyn Jar v Doneckej ľudovej republike“, napísalo na Telegrame ministerstvo obrany, ktoré ukrajinský región pomenovalo ruským ekvivalentom používaným od anexie tohto územia v septembri 2022. Ukrajina zatiaľ dobytie dedín nepotvrdila.
Obce ležia v smere útoku ruských síl postupujúcich na mesto Kosťantynivka. Ide o centrum jednej z posledných veľkých mestských oblastí v Doneckej oblasti, ktoré má stále pod kontrolou Ukrajina.
Rusko v súčasnosti podľa Reuters okupuje asi tri štvrtiny Doneckej oblasti, ktorá spolu so susednou Luhanskou oblasťou tvorí región Donbas. Požiadavka na stiahnutie ukrajinských síl z Donbasu je podľa agentúry Reuters kľúčovou podmienkou Moskvy v prípadných mierových rokovaniach s Kyjevom.
11:19 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu 55 dronov, z ktorých 46 zneškodnila protivzdušná obrana. Na platforme telegram to dnes ráno uviedlo ukrajinské letectvo, ktoré poznamenalo, že eviduje zásahy zvyšných deviatich ruských dronov na štyroch miestach. Podrobnosti k zasiahnutým lokáciám neuviedlo. Ruské ministerstvo obrany medzitým vo viacerých hláseniach na rovnakej platforme informovalo o zostrelení 67 dronov počas noci a dnešného rána.
Jeden človek zahynul a ďalší traja utrpeli zranenia pri rannom útoku ruských dronov na obec Kurhanne v Charkovskej oblasti, uviedol server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na oblastnú prokuratúru. Zásahy boli zaznamenané v obytnej časti, kde vypukol požiar, píše server, podľa ktorého zomrel deväťdesiatpäťročný muž.
O deň skôr Rusko podniklo jeden z najrozsiahlejších vzdušných útokov na Ukrajinu v tomto roku, keď na susednú krajinu vyslalo 574 dronov a 40 rôznych striel, pričom ukrajinské letectvo následne informovalo o zostrelení 546 dronov a 31 striel. Jedným zo zasiahnutých miest sa podľa ukrajinských médií a úradov stal americký podnik Flex v západoukrajinskom meste Mukačevo, kde utrpeli zranenia vyše dve desiatky ľudí. Podľa Štátnej služby pre mimoriadne situácie (DSNS) hasiči požiar v podniku likvidovali ešte dnes ráno.
Ruské ministerstvo obrany najprv vo štvrtok neskoro večer informovalo o zostrelení ôsmich ukrajinských dronov nad tromi ruskými regiónmi, dnes ráno potom o likvidácii ďalších 54 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad siedmimi ruskými regiónmi a anektovaným polostrovom Krym počas uplynulej noci a následne ešte o zničení piatich ukrajinských dronov počas rana nad tromi oblasťami.
Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale iba o zostrelených strojoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody.
10:30 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár (Smer) spolu so šéfom maďarskej diplomacie Péterom Szijjártóom zasielajú list vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaji Kallasovej a eurokomisárovi pre energetiku Danovi Jorgensenovi, v ktorom Európsku komisiu vyzývajú k okamžitému zabezpečeniu dodržiavania záväzkov bezpečnosti energetických dodávok členských štátov Európskej únie, keďže došlo v priebehu deviatich dní už k tretiemu porušeniu infraštruktúry na ropovode Družba prepravujúceho ropu do Maďarska a následne aj na Slovensko.
Čítajte viac Tretí útok na ropovod Družba. Trump Orbánovi: Viktor, som veľmi nahnevaný, povedzte to aj Slovensku
9:56 Preprava ropy do Maďarska cez ropovod Družba sa opäť zastavila, upozornil v piatok na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, podľa ktorého ide v krátkom čase už o tretí útok na ropovod. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
„V noci sme dostali správu, že ropovod Družba na rusko-bieloruskej hranici bol opäť napadnutý – už tretíkrát za krátky čas. Doprava ropy do Maďarska sa opäť zastavila,“ uviedol šéf maďarskej diplomacie.
Stijjártó podotkol, že toto je ďalší útok na energetickú bezpečnosť Maďarska a ďalší pokus zatiahnuť ho do vojny. „To nebude fungovať! Budeme naďalej podporovať mierové úsilie zo všetkých síl a chrániť naše národné záujmy,“ dodal.
9:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň ohlásil, že Ukrajina spustila výrobu novej rakety dlhého doletu s plochou dráhou letu. Ukrajinci ju nazvali Flamingo, váži viac ako tonu a podľa nich je schopná zasiahnuť ciele vzdialené 3000 kilometrov. Môže preto zasiahnuť akýkoľvek cieľ v európskej časti Ruska. Strelu vyvinula ukrajinská spoločnosť Fire Point, ktorá patrí k významným producentom bojových dronov. TASR o tom píše podľa portálu Politico a agentúry AP.
„Nechceli sme to zverejňovať, ale zdá sa, že teraz je na to správny čas. Flamingo je diaľková riadená strela, ktorá môže niesť 1150-kilogramovú bojovú hlavicu a doletí do Ruska na vzdialenosť 3000 kilometrov,” povedala Iryna Terechová, generálna a technická riaditeľka spoločnosti Fire Point, v rozhovore pre Politico.
Raketu podľa nej vyvinuli veľmi rýchlo, a to už za deväť mesiacov. Strela je oveľa rýchlejšia ako všetky ostatné rakety v ukrajinskom arzenáli a na jej vývoji sa podľa nej podieľala iba Ukrajina. Názov Flamingo (Plameniak) vybrali pre ružovú farbu, ktorou bola pomaľovaná špička rakety počas prvých testov.
8:30 Počet zranených pri ruskom raketovom útoku na závod americkej spoločnosti Flex v Mukačeve v Zakarpatskej oblasti stúpol na 23. Uviedol to šéf vojenskej administratívy oblasti Myroslav Bileckyj, informuje web Ukrajinská pravda. Šesť pacientov podľa jeho slov zostáva v nemocnici so zraneniami končatín, brucha a hlavy, všetci sú v stabilizovanom stave a jeden pacient podstúpil operáciu.
Bileckyj uviedol, že hovoril s investorom a riaditeľom závodu. Diskutovali o možnosti presunu výroby a prioritne o zabezpečení pracovných miest pre tých, ktorí zostali bez práce, čo sa týka približne 2 500 zamestnancov. „Toto je pre Zakarpatskú oblasť strategická spoločnosť. Len od začiatku roka zaplatila na daniach viac ako 285 miliónov hrivien, ktoré išli na rozvoj oblasti," vyjadril sa.
5:55 Európski lídri NATO nesmú byť naivní pri diskusiách o mierových silách na Ukrajine, ale musia čeliť realite, že by museli v krajine dlhodobo nasadiť desaťtisíce vojakov, povedal plukovník Andre Wuestner, šéf Združenia nemeckých ozbrojených síl, ktoré zastupuje 200-tisíc aktívnych aj penzionovaných príslušníkov armády. Informovala o tom agentúra Reuters.
Wuestner vyzval európskych lídrov, aby nezľahčovali vojenskú úlohu, ale aby boli úprimní ohľadom výziev, hoci sa akékoľvek rýchle prímerie zdá nepravdepodobné.
„Nestačí mať na veliteľskom stanovišti na Ukrajine hŕstku generálov a menšie vojenské jednotky,“ povedal agentúre Reuters Wuestner.
„Od samého začiatku musí byť Putinovi jasné – a musia to podporovať aj medzinárodné sily – že to s bezpečnostnými zárukami myslíme úplne vážne,“ povedal. „Vážne s podporou Ukrajiny, vážne so zabezpečením prímeria a vážne s našou reakciou, ak by sa Putin pokúsil o ďalší útok na Ukrajinu“.
Plukovník varoval, že prístup „blafuj a modli sa“ by bol nedbalosťou a zvýšil by riziko eskalácie. Odhadoval, že každá z veľkých krajín v koalícii ochotných, ako napríklad Británia, Francúzsko a Nemecko, by musela na dlhodobý čas nasadiť na Ukrajinu najmenej 10 000 vojakov, čo by predstavovalo obrovskú výzvu pre ich už aj tak napäté a nedostatočne vybavené sily.
„Európania zostávajú vojenskými trpaslíkmi a už teraz majú problémy splniť nové záväzky NATO, ktoré boli prijaté na poslednom summite,“ povedal Wuestner. Európa je stále ďaleko od toho, aby sa dokázala brániť samostatne, preto je naliehavo potrebné konečne urýchliť vyzbrojovanie a posilnenie európskeho piliera NATO, dodal podľa Reuters.
