Pred niekoľkými týždňami ukrajinská vláda narušila fungovanie protikorupčných úradov. Ľudia vyšli do ulíc a Európska únia sa tiež veľmi jasne ozvala. Čo sa vtedy stalo? Nechápal prezident Volodymyr Zelenskyj, že v tejto veci môže očakávať odpor zo strany EÚ?
Musíme mať na pamäti, že vojna trvá už tri a pol roka. Bežní ľudia aj predstavitelia krajiny sú absolútne vyčerpaní. Verchovna rada, teda ukrajinský parlament, už zasadá šesť rokov. Únava sa netýka len vojny, ale aj toho, že normálna politika je takpovediac pod pokrievkou. Najväčším protivníkom je, samozrejme, Rusko, ktoré každý deň agresívne útočí na Ukrajinu. Myslím si, že v Kyjive zle vyhodnotili zmeny a pokrok týkajúci sa boja s korupciou, ktorý sa začal od majdanskej revolúcie (Revolúcie dôstojnosti) v roku 2014. Nedocenili, nakoľko mladej generácii záleží na boji s korupciou a na fungovaní úradov, ktoré na to vznikli. Tento pocit mladých Ukrajincov ešte zosilnel, keď Ukrajina v roku 2022 požiadala o vstup do EÚ. Druhý aspekt, ktorý si v Kyjive možno nie celkom správne vyhodnotili, bolo jasné stanovisko Európy.
Prečo s tým nerátali?
Dlhé roky platilo, že skôr Američania boli tí, čo sa ozývali najhlasnejšie, keď sa niečo s reformami dialo, a upozorňovali na to. Európa to, samozrejme, robila tiež, ale kulantnejšie a viac v kuloároch, nie otvorene. Ale keď od nástupu prezidenta Donalda Trumpa Američania zvoľnili tlak na domáce reformy, bolo jasné, že Európa musí byť aktívnejšia aj verejne. No neozvali sme sa hneď napríklad pri súdnom procese s protikorupčným aktivistom alebo pri problémoch s vymenovaním šéfa Ekonomicko-bezpečnostného úradu Ukrajiny. Lebo EÚ používa viac takpovediac inštitucionálny prístup.
Tlačíme na to, aby inštitúcie fungovali, nesústreďujeme sa až tak na jednotlivcov v nich. Kvalita protikorupčných inštitúcií bola aj súčasťou siedmich krokov, ktoré musela Ukrajina urobiť, keď chcela otvoriť rokovania o členstve v EÚ. Narušenie ich nezávislosti vyvolalo obavy v mnohých európskych hlavných mestách. A, samozrejme, aj v Bruseli. Veľa lídrov kontaktovalo Ukrajincov, aj priamo prezidenta. Kyjiv to trochu prekvapilo, lebo počas vojny si Európania zväčša dávali pozor na kritiku, aby tým priamo nenahrávali ruským naratívom a dezinformáciám. Pripomenuli sme však Ukrajine, že za ňou pevne stojíme, ale aj v tom zmysle, čo musí robiť ako budúci člen EÚ a demokratická krajina.
Aká je momentálne úloha EÚ v snahe nájsť mierové riešenia na Ukrajine? Videli sme európskych lídrov so Zelenským v Bielom dome s prezidentom Trumpom a momentálne sa riešia bezpečnostné záruky pre Kyjev.
Rola EÚ je skutočne kľúčová, a to z viacerých dôvodov. Prvým je, že ide o budúcnosť Európy ako kontinentu, a toto si už takmer všetci európski lídri uvedomujú. Naše snahy sa netýkajú len pomoci Ukrajine, aby sa mohla brániť proti agresívnemu a revizionistickému Rusku. To, čo robíme, je naša najlepšia šanca, ako zastaviť imperialistické Rusko pred ďalším vojenským ťažením. Jadro Európy to chápe. Na tom je založená celá koalícia ochotných, pri ktorej sa doslova prekresľujú parametre európskej bezpečnostnej architektúry. A len taká poznámka. Ako Slovenku ma veľmi trápi, že pri tomto stole nie sme. No a známy aforizmus hovorí, že kto nie je pri stole, môže na ňom skončiť ako súčasť menu. Ale v Európe je veľká skupina lídrov, ktorí si uvedomujú, že finančné a vojenské zásobovanie Ukrajincov dávno nie je iba o pomoci ich štátu, ale o schopnosti Európy vybudovať dostatočné odstrašenie voči imperialistickému Rusku.
Čo sú ďalšie dôvody?
Druhým dôvodom, prečo je EÚ kľúčová, je, že členstvo Ukrajiny v únii bude zásadnou zložkou akéhokoľvek mierového usporiadania. Dokonca sa objavili správy v médiách, že prezident Trump sa v tom angažoval telefonátom s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, aby Budapešť neblokovala otvorenie konkrétnych kapitol prístupových rokovaní. Ale ďalší dôvod je takisto podpora ukrajinského obranného priemyslu, ako aj finančná pomoc. Európska komisia všetku podporu organizuje cez svoje rôzne finančné nástroje. Preto dáva zmysel, aby bola EÚ za rokovacím stolom. Veľkú rolu v tom hrá šéf Európskej rady António Costa, lebo on moderuje 27 členských štátov, čiže ich drží dokopy. Európska komisia napríklad použila doteraz skoro tri miliardy eur len z výnosov zo mrazených aktív Ruskej národnej banky na nákup zbraní pre Ukrajinu. Z toho 1,4 miliardy išlo priamo na financovanie ukrajinského zbrojného priemyslu. A to sme si nedávno ani nevedeli poriadne predstaviť, že by EÚ mohla zbrane nakupovať.
Ako je v tom zapojené NATO?
V tomto prípade si myslím, že únia má ešte kľúčovejšie úlohu ako Severoatlantická aliancia. Áno, generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte je súčasťou rozhovorov, pretože má osobne veľmi dobrý vzťah s Trumpom. Ale NATO ako inštitúcia nie je priamo veľmi aktívna.
Zmenili sa vaše vzťahy s Američanmi po nastúpení Trumpa? Ako s nimi komunikujete?
Zmenili sa v tom zmysle, že bývalá veľvyslankyňa USA Bridget Brinková je moja osobná priateľka. Predtým, než sme sa stretli v Kyjive, som ju poznala desať rokov, a bola aj ambasádorkou na Slovensku. Keďže skončila, tak mi chýba, ale s novou americkou chargé d'affaires tiež veľmi aktívne spolupracujeme. Prístup USA sa trochu zmenil v tom zmysle, že sa menej angažujú vo vnútorných ukrajinských reformách. A tam mi chýbajú, pretože okrem EÚ to boli hlavne Američania, ktorí mali znalosti a tiež konkrétne projekty na podporu reforiem. Cez rámec krajín G7 sme v Kyjive skupina ambasádorov so špeciálnym mandátom na monitorovanie reformných procesov a vytvárame tlak, aby pokračovali. Američania si teraz viac vyberajú, do čoho pôjdu a do čoho nie. Takže sa možno trochu zmenil štýl, ale vieme sa dohodnúť, hoci nie cez verejné vyhlásenia, ale skôr v zákulisí.
Na sociálnych sieťach ukazujete, ako vyzerá život v Kyjive a na Ukrajine počas pokračujúcich ruských útokov, ktoré aj vám zasahujú do života. Takže z tohto pohľadu, myslíte si, že šéf Kremľa Vladimir Putin má záujem o mier?
Putin veľmi jasne ukazuje, že vôbec nemá záujem o mier. Jednoznačným dôkazom bolo aj to, čo sa stalo na Aljaške. Prezident Trump tam šiel s jasným cieľom, aby sa dosiahlo prímerie.
S ktorým, mimochodom, Ukrajina súhlasila už 11. marca.
Áno. Ukrajina spočiatku tiež váhala, lebo najprv chcela bezpečnostné záruky, až potom malo prísť prímerie. Ale Kyjiv nechcel, aby ho obviňovali, že niečo blokuje, tak súhlasil. A hlavne prezident Trump o prímerí rozprával ako o zásadnej požiadavke, ale potom si ju nechal od Putina vyhovoriť. Rusi potom dva dni po rozhovoroch v Bielom dome spustili na Ukrajinu jeden z najmasívnejších útokov. Zasiahli aj Zakarpatie vrátane Mukačeva, čo bolo po prvý raz. Dokonca trafili americkú elektronickú firmu, ktorá vyrába kávovary. Keby chcel Putin mier, správal by sa inak.
Čítajte viac Mier na Ukrajine: dohoda nie je na dosah, ale možno ju postrážia západní vojaci
Čo sa teda dá spraviť, aby sa jeho konanie zmenilo? Ako sme vraveli, rokuje sa o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu a hovorí sa o tom, že keď Rusko nepristúpi na mierovú dohodu, budú nasledovať ďalšie sankcie.
My demokratický svet musíme vytvoriť tlak, aby sme Putina prinútili rokovať. Ale USA k tomu ešte nepristúpili. Za posledného pol roka robili ústupky iba Ukrajinci a bolo ich veľa. Čakalo sa, že na Aljaške sa to zmení, ale zo schôdzky odišiel ako víťaz Putin. Európa, Kanada a ďalšie krajiny musia teda na Rusko naďalej ekonomicky a diplomaticky tlačiť. V EÚ sa pripravuje 19. balík sankcií. Veľmi dôležité je, aby sme ďalej posielali Ukrajincom zbrane a vyriešili otázku bezpečnostných záruk. Ale takisto je medzitým mimoriadne potrebné financovať ukrajinský zbrojný priemysel. Už 60 percent zbraní, ktoré Kyjiv používa na fronte, sa vyrobí doma. A toto percento stále rastie. Ukrajina naštartovala zbrojný priemysel, a hoci sa to nedá porovnávať s Ruskom, darí sa jej to vo väčšej miere ako nám v Európe. Usilujeme sa tiež presvedčiť Američanov, aby v istom momente na Rusko vyvinuli väčší tlak. Je potrebné dúfať, že sa to podarí, hoci po posledných desiatich dňoch si nie som istá, či je to realistické.
Ale po stretnutí v Bielom dome v pondelok to vyzeralo tak, že zavládla takmer eufória, že Európania konečne našli spôsob, ako komunikovať s Trumpom.
Bolo dôležité, že sa našiel spôsob, ako pracovať na vytvorení bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Významný posun je v tom, že to už nerobia politici, ale dostali to do rúk vojenskí predstavitelia, ktorí prišli s konkrétnymi návrhmi. Myslím si, že tá eufória vyplývala zo samotného stretnutia, ktoré dobre dopadlo, ale hlavne z procesu, ktorý sa spustil, a jeho cieľom je naformulovať konkrétne bezpečnostné záruky. Vyzerá to tak, že o pár dní či týždňov skutočne dokážeme dať niečo solídne na stôl. Je to veľký posun.
Čítajte viac Ukrajinská expertka: Zelenskyj Trumpovi vysvetľoval, že Rusko nie je také silné
Môžu samotné bezpečnostné záruky vytvoriť tlak na Putina, ktorý sme už spomenuli?
Určite áno. A Európa ukázala, že dokáže byť aktívna. Po Aljaške sa sedem lídrov za 24 hodín dohodlo, že pôjdu so Zelenským do Washingtonu. Môžem vás ubezpečiť, že už mali iný program. Ale všetko zrušili a stretnutie v Bielom dome dopadlo dobre, nezažili sme niečo podobné ako to, čo sa odohralo 28. februára v Oválnej pracovni medzi Trumpom a Zelenským. Čiže si myslím, že taký ten dobrý pocit zo schôdzky v Bielom dome vyplýval aj z toho, že Európa ukázala akčnosť, rýchlosť a agilitu. Uvedomila si, že tu skutočne ide o veľa a lídri sa na ukrajinskej ambasáde vo Washingtone dohodli, koordinovali a fungovalo to.
Rusko však neustupuje, žiada celý Donbas. Čo bude ďalej?
Rusko nehovorí, že chce len Donbas. Dlhodobo ma trápi, že od rôznych komentátorov často zaznieva, že Putin chce len územia. On však túži po tom, aby zničil Ukrajinu ako suverénny a slobodný štát. A to, že chce Donbas, je len toho súčasťou. Samozrejme, ja si neviem predstaviť, že by Rusko cez rokovanie dostalo to, čo nedokázalo za 11 rokov vojensky dobyť. Tridsať percent Doneckej oblasti s mestami ako Kramatorsk a Slaviansk je s tamojším opevnením kľúčom k obrane Ukrajiny. Je to základ ukrajinského odporu. Keby to Kyjiv stratil, Moskva má otvorenú cestu ďalej. Neviem si predstaviť, že by toto územie Ukrajina Rusku odovzdala. Je možné, že Kyjiv bude súhlasiť s tým, že de facto, hoci nie de iure, bude Rusko dočasne ovládať isté územie. To však má byť na základe súčasnej frontovej línie. Bolo by tragické, ak by boli Ukrajinci prinútení Rusom odovzdať čokoľvek viac.
Čítajte viac Je už Putin závislý od vojny? Verí, že ju vyhrá a s Trumpom sa dohodne
Vrátim sa ešte k Slovensku. Samozrejme, nikto neočakával, že by zástupca vlády v Bratislave sedel v Bielom dome s ďalšími európskymi lídrami. Ale vravíme, že teraz sa rieši, ako bude vyzerať bezpečnosť v transatlantickom priestore. Akú pozíciu by malo Slovensko v tejto situácii zaujať?
Myslím si, že koalícia ochotných bude základom toho, na čom sa bude stavať budúca bezpečnostná architektúra. Slovensko by nemalo byť mimo. Malo by byť súčasťou týchto rozhovorov. Nemám krištáľovú guľu a neviem, ako presne to celé dopadne. Ale Slovensku by na tom určite malo záležať. Patríme do EÚ a NATO a susedíme s Ukrajinou. Rusko aj pre nás predstavuje hrozbu, napriek tomu, že si to mnohí na Slovensku buď neuvedomujú, alebo nechcú pripustiť. Malo by nám záležať na tom, aby naším susedom bola prosperujúca a demokratická Ukrajina. Nie zlyhávajúci štát, kde si Rusko bude uplatňovať svoju vôľu.
