1 279. deň: Ďalší ruský postup môže ohroziť ukrajinskú ekonomiku. Kyjev kritizoval oscarového amerického režiséra

Čítajte viac 1 278. deň: Kyjev informoval o oslobodení štyroch obcí v Doneckej oblasti. Prekvapenie pre Rusov, komentoval Zelenskyj

23:58 Americký minister zahraničia Marco Rubio hovoril so svojimi európskymi náprotivkami vrátane ukrajinského ministra zahraničia Andrija Sybihu a šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej, aby s nimi prerokoval diplomatické úsilie o ukončenie vojny na Ukrajine. Oznámilo to americké ministerstvo zahraničia.

Rubio hovoril okrem iných s britským ministrom zahraničia Davidom Lammym, šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Noëlom Barrotom, nemeckým ministrom zahraničia Johannom Wadephulom, svojím poľským náprotivkom Radoslawom Sikorskim či s fínskou ministerkou zahraničia Elinou Valtonenovou.

Ministri „sa zhodli, že budú naďalej spolupracovať na diplomatickom úsilí o ukončenie rusko-ukrajinskej vojny prostredníctvom vyjednaného trvalého urovnania“, uviedlo americké ministerstvo v správe na svojom webe.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum pre rokovania medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska a že je tiež potrebné spresniť formát takýchto rozhovorov. Dodal, že koncom týždňa bude Ukrajina o možných ďalších rozhovoroch s Ruskom rokovať so zástupcami Spojených štátov. Zelenskyj tiež zapochyboval o ochote Moskvy k reálnym ústupkom, ktoré by pomohli ukončiť vojnu, ktorú pred tri a pol rokmi rozpútalo Rusko otvorenou inváziou na Ukrajinu.

18:58 Ruskom dosadený líder okupovanej ukrajinskej Doneckej oblasti Denis Pušilin v pondelok vyhlásil, že nedostatočné dodávky vody v regióne sa dajú vyriešiť iba obsadením zvyšku Doneckej oblasti vrátane kľúčového kanála Siverskyj Donec-Donbas. Uviedol to v rozhovore pre agentúru Reuters.

Moskva v súčasnosti okupuje asi tri štvrtiny Doneckej oblasti, ktorú anektovala v septembri 2022. Stiahnutie ukrajinských síl z regiónu považuje za kľúčovú podmienku pre mierové urovnanie konfliktu.

V Ruskom okupovanej časti Doneckej oblasti pretrváva akútny nedostatok vody. Skupina nespokojných obyvateľov preto minulý mesiac zaslala otvorený list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a požiadala ho o nápravu. Situáciu nazvali „humanitárnou a ekologickou katastrofou“.

Pušilin v rozhovore uznal, že nedostatok vody je „citlivou“ otázkou, ktorá „nemá žiadne rýchle riešenia“. Voda z kohútikov podľa neho tečie raz za tri dni a iba niekoľko hodín. Z Moskvy už podľa jeho slov povolali cisterny a vybudovali aj vodovodnú rúru, ktorá privádza vodu z rieky Don. Jej kapacita je však nedostatočná.

„Pravdepodobne najvýznamnejším a jediným riešením, a to je to, čo naši vojaci robia, je oslobodiť Slovjansk a okolité územia, aby bolo možné začať s obnovou kanála Siverskyj Donec-Donbas, ktorý bude región plne zásobovať potrebnou vodou,“ povedal Pušilin.

Reuters pripomína, že kanál vznikol v 50. rokoch minulého storočia. Meria 135 kilometrov a začína sa severne od Slovjanska, ktorý je naďalej pod kontrolou ukrajinských síl. Vodu privádzal na juh Ukrajiny severovýchodne od mesta Doneck v oblasti kontrolovanej ruskými silami.

Po začiatku celoplošnej invázie na Ukrajinu prestal privádzať vodu do Donecka. Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že bol poškodený počas bojov a mnohé jeho úseky sú stále vo frontovej oblasti. Kyjev však podľa Pušilina dodávky zámerne blokuje.

17:03 Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby začal rýchlo rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pohrozil tiež ďalšími sankciami proti Moskve.

„Ak si prezident Putin myslí, že môže hrať o čas, tak sa mýli,“ vyhlásil Wadephul počas stretnutia so šéfom chorvátskej diplomacie Gordanom Grličom-Radmanom.

Wadephul zdôraznil, že na Rusko sa musí naďalej vyvíjať tlak, a dodal, že Európska únia proti nemu pripravuje 19. balík sankcií. Teraz je na Putinovi, aby dokázal, že je skutočne ochotný pracovať na dosiahnutí spravodlivého mieru, vyhlásil nemecký minister. „Na základe všetkého, čo vidíme, o tom existujú značné pochybnosti,“ pokračoval Wadephul.

Ukrajina podľa neho už urobila ústupok tým, že je ochotná rokovať bez ďalších predbežných podmienok. Nemecký minister zároveň sľúbil, že Kyjev „budeme naďalej podporovať politicky, ekonomicky a vojensky“.

Radman vyzdvihol pokračujúcu európsku podporu pre Ukrajinu na ceste k spravodlivému a trvalému mieru bez akýchkoľvek zmien jej hraníc prostredníctvom násilia.

„Vieme, že akýkoľvek iný scenár by mal negatívne dôsledky na bezpečnosť juhovýchodnej Európy a najmä západného Balkánu… Iné riešenia, ktoré odmeňujú agresora, so sebou nesú potenciál ďalších expanzívnych tendencií a nestability, a to ako v Európe, tak aj globálne,“ uviedol Radman.

16:40 Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum na rokovania medzi zástupcami Ukrajiny a Ruska a je tiež potrebné spresniť formát takýchto rozhovorov. Uviedol to dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s tým, že koncom týždňa bude Ukrajina o možných ďalších rokovaniach s Ruskom rokovať so zástupcami Spojených štátov. Zelenskyj pritom zapochyboval o ochote Moskvy k reálnym ústupkom, ktoré by pomohli ukončiť vojnu, pokračujúcu teraz už štvrtý rok.

Čítajte viac Zelenskyj reaguje na Vancea: Ruské návrhy, aby sme sa stiahli z územia, ktoré Moskva neovláda, nie sú ústupkom

16:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok oznámil, že vláda v Kyjeve plánuje každý mesiac prostredníctvom svojich spojencov zabezpečiť nákup vojenského vybavenia z USA v hodnote jednej miliardy dolárov.

Ukrajinský prezident to oznámil na spoločnej tlačovej konferencii s nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem. Ten prisľúbil, že Nórsko sa bude podieľať na bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu v oblasti protivzdušnej obrany a námornej bezpečnosti.

Európske štáty sa s vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa v júli dohodli, že od USA budú nakupovať zbrane pre Ukrajinu. Obchod by mal vyzerať tak, že spojenci nakúpia zbrane od USA a svoje zásoby budú môcť poslať na Ukrajinu. Týkalo by sa to najmä systémov protivzdušnej obrany Patriot, rakiet a ďalšieho vybavenia. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa na vyzbrojovaní Ukrajiny chcú podieľať napríklad Nemecko, Veľká Británia, Fínsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko či Kanada.

16:00 Nórska vláda plánuje v roku 2026 podporovať Ukrajinu rovnakou sumou ako v tomto roku – 85 miliárd korún (približne 7,2 miliárd eur). V pondelok to oznámila kancelária premiéra Jonasa Gahra Störeho.

„Vláda plánuje zachovať mimoriadnu podporu Nórska pre Ukrajinu aj v budúcom roku a navrhuje prideliť celkovo 85 miliárd korún na vojenskú a civilnú pomoc,“ uviedol Störe v oficiálnom vyhlásení.

„Toto je kritický čas v boji Ukrajiny za svoju obranu. Vojna pokračuje aj popri rokovaniach o prímerí a mieri… Je dôležité, aby sme v súčasnej situácii potvrdili našu pokračujúcu silnú podporu pre Ukrajinu – politickú, finančnú a vojenskú,“ dodal nórsky premiér.

S návrhom musí súhlasiť nórsky parlament a v prípade schválenia by sa celková civilná a vojenská pomoc, ktorú Nórsko poskytne Ukrajine v rokoch 2023–2030, zvýšila na 275 miliárd korún (asi 23,3 miliárd eur).

Vláda návrh predložila počas Störeovej návštevy v Kyjeve, počas ktorej by sa mal stretnúť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, píše AFP.

Agentúra dodáva, že podpora Ukrajiny je v Nórsku rozsiahla aj v dôsledku spoločnej hranice s Ruskom. Podľa nemeckého Kiel Institute bolo Oslo v máji a júni druhým najväčším európskym poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine hneď za Nemeckom. V nedeľu krajina oznámila, že poskytne približne sedem miliárd korún (asi 590,8 miliónov eur) na systémy protivzdušnej obrany pre Ukrajinu a prispeje tak na systémy Patriot, ktoré Kyjevu dodá Nemecko.

15:48 Ukrajinská vláda v pondelok kritizovala amerického režiséra Woodyho Allena pre jeho účasť na Moskovskom medzinárodnom filmovom týždni. Podľa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí ide o „urážku obetiam z radov ukrajinských hercov a filmárov, ktorých zabili alebo zranili ruskí vojnoví zločinci počas svojej agresie voči Ukrajine“.

„Účasťou na festivale, na ktorom sa stretávajú Putinovi stúpenci a šíritelia jeho názorov, Allen zámerne ignoruje zverstvá, ktoré Rusko pácha na Ukrajine každý deň už 11 rokov. Kultúra by nikdy nemala slúžiť na zakrývanie zločinov alebo ako nástroj propagandy,“ uviedla ukrajinská diplomacia.

Allen v nedeľu vystúpil na festivale prostredníctvom online vstupu po boku najvýznamnejších ruských režisérov, filmárov a hercov. Viacerí z nich vrátane Fjodora Bondarčuka, ktorý s Allenom na festivale viedol rozhovor, verejne podporujú ruskú inváziu na Ukrajine.

Americký režisér, ktorý získal štyroch Oscarov, vo svojom vstupe hovoril o umelej inteligencii, vyzdvihoval ruskú kinematografiu a oznámil, že by v budúcnosti v Rusku mohol natočiť film. Zatiaľ však žiadnu ponuku nedostal. (tasr)

15:46 Poľský národnokonzervatívny prezident Karol Nawrocki vetoval novelu zákona, ktorý okrem iného predlžoval výplatu prídavkov na deti vojnových utečencov zo susednej Ukrajiny. Prezidentovo veto však tiež znamená, že od 1. októbra nebude Varšava môcť naďalej platiť Ukrajine predplatné satelitného pripojenia na internet od firmy Starlink, uviedol hovorca ministerstva digitalizácie.

Sieť Starlink miliardára Elona Muska využíva ukrajinská armáda, ktorá sa už štvrtý rok bráni krajinu pred ruskou agresiou.

Čítajte viac Nawrocki odstrihol Ukrajincov od Starlinku. Vypol internet armáde, školám i nemocniciam

15:24 Poľsko a Kanada plánujú povýšiť svoje vzťahy na úroveň strategického partnerstva. Oznámili to v pondelok vo Varšave po spoločnom rokovaní poľský premiér Donald Tusk a jeho kanadský partner Mark Carney. Obaja zdôraznili význam spolupráce pri podpore Ukrajiny, energetickej transformácii aj v oblasti bezpečnosti.

Tusk uviedol, že Poľsko a Kanada spolupracujú na všetkých kľúčových medzinárodných fórach a ich vzťahy sú bezkonfliktné, pretože vychádzajú zo spoločných hodnôt. Pripomenul, že Varšava bude aj naďalej zohrávať kľúčovú logistickú úlohu pri pomoci Ukrajine, pričom sa nechystá vyslať vojakov na jej územie. Zdôraznil tiež záujem o rozvoj spolupráce v oblasti energetiky vrátane jadrovej a obnoviteľných zdrojov.

Carney ocenil úlohu Poľska ako hlavnej tranzitnej krajiny pre dodávky zbraní a vybavenia na Ukrajinu a pripomenul, že cez poľské územie prechádza 90 percent vojenskej pomoci. Pripomenul aj kanadské pôsobenie vo výcvikových programoch, v rámci ktorých bolo vyškolených vyše 45.000 ukrajinských vojakov. Kanada podľa neho plánuje do konca desaťročia štvornásobne zvýšiť svoje výdavky na obranu.

Obaja lídri zdôraznili aj hospodársku spoluprácu, najmä v oblasti jadrovej energetiky, letectva a ťažby strategických surovín. Tusk pripomenul nákup lietadiel, ktoré sa vyrábajú v kanadskej provincii Quebec, a Carney vyzdvihol účasť kanadských technológií na tomto projekte. Carney dodal, že vzťahy medzi krajinami stoja na pevných hodnotách. „Naše vzťahy sú založené na ľuďoch. V našej krajine žije milión Kanaďanov poľského pôvodu,“ uzavrel kanadský premiér s dodatkom, že jadrom poľsko-kanadských vzťahov sú spoločné hodnoty.

15:03 Stanový tábor s kapacitou 250 ľudí, ktorý Taliansko poskytlo Slovensku krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022, našiel nové využitie na Ukrajine. Ako informoval tlačový odbor ministerstva vnútra, počas migračnej vlny slúžil ako dočasné ubytovanie pre stovky odídencov v Michalovciach a bol spravovaný Hasičským a záchranným zborom. Vzhľadom na absenciu vykurovania a potrebu odbornej obsluhy hasičmi nebol od roku 2023 na Slovensku využívaný.

Po dohode s talianskou civilnou ochranou bol v apríli 2025 prostredníctvom Spoločného komunikačného a informačného systému pre núdzové situácie (CECIS) ponúknutý Ukrajine, ktorá ho v máji prijala. Medzi 6. a 15. augustom 2025 bolo do Černovickej oblasti prepravených 55 ton materiálu, ktorý bol financovaný z prostriedkov Európskej únie cez mechanizmus civilnej ochrany. Prijímateľom pomoci sa stala Štátna pohotovostná služba Ukrajiny. (sita)

14:39 Ruská armáda podľa pondelkového vyhlásenia ministerstva obrany obsadila ďalšiu dedinu v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho sily dobyli dedinu Zaporižke v Dnepropetrovskej oblasti.

Na rozdiel od Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Rusko Dnepropetrovskú oblasť neanektovalo a počas tejto vojny sa mu prvýkrát podarilo preniknúť za jej hranice až začiatkom júla, keď jeho jednotky dobyli dedinu Dačne. Koncom minulého mesiaca tiež ruské orgány hlásili obsadenie obce Malijivka a začiatkom augusta dobyli dedinu Sičneve.

Dnepropetrovská oblasť je významnou baníckou oblasťou. Uhlie vyťažené v tejto oblasti je dôležité aj pri výrobe elektriny. Ďalší posun ruskej armády by tak mohol poškodiť ukrajinskú ekonomiku a obmedziť dodávky elektriny.

Rusko naďalej pokračuje v útokoch na Ukrajinu a v noci na pondelok vypustilo viac ako 100 dronov. Útoky si vyžiadali jednu obeť a dvoch zranených v Sumskej oblasti. Útoky podnikla aj ukrajinská strana, pričom podľa Moskvy vypustila asi 20 dronov mierených na západné Rusko. (tasr, afp)

12:52 Zástupca gubernátora Kurskej oblasti Vladimir Bazarov bol zadržaný za spreneveru štátnych peňazí určených na obranu Bielgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. O Bazarovom zadržaní informoval na sieti Telegram jeho nadriadený a gubernátor Kurskej oblasti Alexander Chinštejn.

Súčasné obvinenia z korupcie sa podľa Chinštejna spája s Bazarovovým skorším pôsobením v Bielgorodskej oblasti, kde zastával rovnakú funkciu, akú v súčasnosti vykonáva v Kurskej oblasti. Ruské úrady ho predbežne vyšetrujú zo sprenevery jednej miliardy rubľov (približne 10,5 milióna eur) určenej na výstavbu ochranných zariadení, píše ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Od februára 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, začala Moskva s výstavbou obranných zariadení pozdĺž hraníc. Ukrajincom sa ale podarilo niekoľkokrát vpadnúť do Bielgorodskej oblasti a vlani v auguste viedli ofenzívu v Kurskej oblasti, kde obsadili stovky kilometrov štvorcových ruského územia. Rusi ich odtiaľ vytlačili tento rok v apríli, zároveň vedú ruské úrady vyšetrovanie proti niekoľkým ruským úradníkom kvôli podozreniu z korupcie.

V júni odvolal šéf Kremľa Vladimir Putin vtedajšieho ministra dopravy Romana Starovojta, ktorý predtým pôsobil ako gubernátor Kurskej oblasti, aj pre podozrenie zo sprenevery peňazí určených na obranné účely. Starovojt bol následne nájdený mŕtvy vo svojom automobile v Odincove pri Moskve. Podľa vyšetrovateľov išlo zrejme o samovraždu. (reuters, tass, afp, čtk)

10:29 Najväčšiu a bezprostrednú hrozbu pre Česko dlhodobo predstavuje Rusko, ktoré chce nahradiť súčasné pravidlá právom silnejšieho, prebudovať bezpečnostnú architektúru Európy a narysovať nové sféry vplyvu. V pondelok to na každoročnej porade českých diplomatov v Černínskom paláci povedal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Rusko podľa jeho slov možno donútiť zložiť zbrane a začať rokovať s Ukrajinou len ekonomickým tlakom a maximálnou podporou Kyjeva.

Minister pripomenul, že v posledných rokoch zosilneli kybernetické útoky na českú kritickú infraštruktúru a po celej Európe pribudli prípady podpaľačských útokov a sabotáží. „Čelíme nárastu informačných vplyvových operácií s cieľom polarizovať naše spoločnosti a podlomiť jednotu a akcieschopnosť EÚ a NATO,“ podotkol.

Zopakoval, že Česko na pôde EÚ naďalej presadzuje obmedzenie pohybu ruských diplomatov a ich rodinných príslušníkov na území štátov ich akreditácie. „Chceme tým eliminovať pôsobenie ruských tajných služieb pod diplomatickým krytím. Nárast sabotážnych operácií, ktorý v posledných rokoch a mesiacoch v Európe sledujeme, je jasným dôkazom, že náš návrh je v záujme bezpečnosti všetkých,“ zdôraznil Lipavský. Dodal, že vďaka aktivitám českej diplomacie vzniká na pôdoryse Rady Európy osobitný tribunál pre zločiny agresie voči Ukrajine.

Čítajte viac Moskva zaradila Pavla a Lipavského medzi rusofóbov. Minister: Prekáža mi Putin, nie Rusi

Otázky týkajúce sa území na Ukrajine spolu musia podľa šéfa českej diplomacie riešiť Ukrajina a Rusko a ruský prezident Vladimir Putin by podľa jeho slov mal pred zasadnutím k rokovaciemu stolu zastaviť vojenské útoky. Úlohou Európy je popri poskytovaní bezpečnostných záväzkov paralelne pracovať na ďalších sankciách pre prípad, že sa Kremeľ odmietne dohodnúť, myslí si minister.

Zdôraznil, že Česko je zástancom princípu mieru prostredníctvom sily. „Nie ďalšie ústupky, ale ekonomický tlak a maximálna podpora Ukrajiny v jej boji sú tou správnou cestou, ako donútiť Rusko zložiť zbrane a sadnúť si za rokovací stôl,“ povedal a pripomenul, že ČR Ukrajinu podporuje humanitárne, politicky aj vojensky. Dodal, že do českej muničnej iniciatívy je okrem ČR zapojených ďalších 15 krajín. (tasr)

8:17 Ruská armáda v noci na pondelok podnikla rozsiahly dronový útok na mestá Sumy a Romny v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Informujú o tom zástupcovia úradov v tomto regióne pri hraniciach s Ruskom. Podľa Moskvy v noci útočili aj Ukrajinci na ciele v Rusku.

Šéf sumskej oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov na telegrame napísal, že ruské útoky si podľa dostupných informácií nevyžiadali žiadne obete na živote, informácie o zranených sa spresňujú. Na zasiahnutých miestach začalo horieť a hasiči sa snažia plamene uhasiť. Šéf mestskej vojenskej správy v Sumách Serhij Kryvošejenko informoval, že len v tomto meste drony zasiahli desať miest. Horí obytné domy.

Ukrajinské letectvo dnes ráno uviedlo, že ruská armáda k útokom v noci nasadila 104 útočných dronov aj ich atráp. Protivzdušná obrana ich na východe a severe krajiny 76 zneškodnila. Drony zasiahli 15 miest, na štyroch ďalších sa zrútili trosky zostrelených bezpilotných lietadiel.

8:02 Nemecký vicekancelár a minister financií Lars Klingbeil pricestoval v pondelok do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu. Po príchode povedal, že ruský vodca Vladimir Putin by si mal uvedomiť, že podpora Nemecka pre Ukrajinu neslabne.

„Putin by nemal mať žiadne ilúzie, že podpora Nemecka pre Ukrajinu by sa mohla zoslabnúť,“ uviedol nemecký vicekancelár. „Práve naopak: Zostávame druhým najväčším podporovateľom Ukrajiny celosvetovo a najväčším v Európe,“ konštatoval a dodal, že Ukrajina sa naďalej môže spoliehať na Nemecko.

Klingbeil podľa Reuters naliehal na Putina, aby prejavil záujem o mierový proces v súvislosti s vojnou na Ukrajine. O ukončenie tejto viac tri a pol roka trvajúcej vojny sa od svojho návratu do funkcie usiluje americký prezident Donald Trump, pričom sa snaží zorganizovať aj stretnutie Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ukrajina musí byť podľa nemeckého ministra financií zahrnutá do mierových rozhovorov. Uviedol tiež, že je potrebné prímerie a spoľahlivé bezpečnostné záruky. „Na tento účel sa úzko koordinujeme na medzinárodnej úrovni,“ konštatoval. (tasr, dpa, reuters)

6:00 Po dvoch summitoch o Ukrajine, ktoré sa konali na Aljaške a vo Washingtone, sa začali vynárať štyri možné scenáre vývoja udalostí, píše šéfredaktor nemeckého denníka Bild Paul Ronzheimer v článku, z ktorého citovala ukrajinská agentúra Unian.

Prvým scenárom je, že vojna bude pokračovať, keďže to predpokladajú aj samotní Ukrajinci. Ronzheimer sa domnieva, že tento scenár sa v súčasnosti javí ako najpravdepodobnejší a práve o ňom hovoria ukrajinskí aj európski vládni predstavitelia.

Druhým scenárom je, že americký prezident Donald Trump sa naďalej bude snažiť o mier na Ukrajine Šéfredaktor však túto možnosť vyhodnotil ako mimoriadne nepravdepodobnú, keďže ruský diktátor Vladimir Putin zatiaľ nesúhlasil so žiadnou z Trumpových iniciatív. Rusko trvá na tom, aby celý Donbas pripadol Rusku. Jeden diplomat EÚ pre BILD povedal:

„Z ruskej strany počujeme len to, že chcú dobyť Donbas za každú cenu, aj keby to malo trvať roky.“

„Vzhľadom na obranné štruktúry ukrajinských ozbrojených síl k ruskému víťazstvu v Donbase pravdepodobne dôjde až po 3 – 4 rokoch bojov s ťažkými stratami,“ domnieva sa novinár a dodáva, že mier sa stane skutočným len vtedy, ak sa Trumpovi podarí dohodnúť na kompromise ohľadom Donbasu – napríklad na zmrazení súčasnej frontovej línie.

Podľa tretieho scenára Trump uvalí na Putina sankcie, cituje z článku Unian. Šéfredaktor tvrdí, že sekundárne sankcie by Putina síce mohli zasiahnuť, ale pre Spojené štáty by mohli tiež mať ekonomické dôsledky. Preto sa Biely dom zatiaľ nerozhodol ich uvaliť, ale zdroj novinára z Trumpovho okolia uviedol, že „sankcie sú stále možné, ak Putin odmietne rokovať“.

Mnohí európski analytici však neveria, že Trump má v úmysle zaviesť prísne sankcie, keďže ich sľuboval príliš často, ale nedodržal ich. Jeden európsky diplomat, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, novinárovi povedal, že „ak chcel Trump zaviesť sankcie, mal tak urobiť najneskôr po tom, čo Putin odmietol uskutočniť bilaterálne stretnutie so Zelenským“. „Trump však zrejme stále dúfa, že sa stretnutie uskutoční,“ uvádza Ronzheimer.

Podľa štvrtého scenára USA dodajú Ukrajine nové zbrane. USA by mohli dodať Kyjevu napríklad rakety dlhého doletu, ak Rusko bude naďalej odmietať robiť ústupky. Rakety by zaplatili ostatní členovia NATO.

„Západ by mohol dať Ukrajincom strely s plochou dráhou letu a Rusom povedať: každé dva týždne vypadne z prevádzky iný závod – kým nesúhlasia s prímerím,“ povedala nemecká politologička Claudia Mayorová.

Rusko súhlasilo, že bude po vojne rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny. V nedeľu to povedal americký viceprezident J. D. Vance, ktorý v rozhovore so stanicou NBC spomínal niektoré ústupky, ktoré podľa neho urobila Moskva pri rokovaniach s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vance však pripustil, že vyjednávanie s Ruskom má striedavé úspechy.

„Myslím si, že Rusi urobili významné ústupky prezidentovi Trumpovi prvýkrát po tri a pol roku konfliktu,“ uviedol Vance. Rusko podľa neho preukázalo ochotu byť viac flexibilné vo svojich požiadavkách. Podľa neho Trump, ktorý sa minulý týždeň stretol na Aljaške s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, vedie veľmi energickú diplomaciu.

Čítajte viac Vance: Rusi súhlasili s ukrajinskou celistvosťou po vojne