Riešenie vojny?
Lenže šéf Kremľa Vladimir Putin pokračuje v hraní o čas a v útokoch a zdá sa, že aj na Trumpovej strane sa toho v skutočnosti zmenilo len málo. Americký prezident v piatok opäť prišiel s tým, že dáva obom stranám dva týždne, aby začali rokovať. A ak sa to nestane, tak by Rusko mohlo čeliť sankciám a clám. Ale rovnako je možné, že Trump neurobí proti Moskve nič. Tak ako doteraz vždy.
„A to nie je prekvapujúce, ak chápeme Trumpov politický pohľad na svet. Vždy uprednostňoval transakčnú diplomaciu pred principiálnou. Trump preferuje rýchle dohody pred dlhými procesmi a dáva prednosť sile pred pravidlami. Takže keď napríklad hovorí, že Ukrajina by nemala očakávať vrátenie Krymu alebo vstup do NATO, neponúka len svoj politický názor. Pretvára predstavu o tom, ako by malo vyzerať riešenie vojny. Vyzerá to tak, že v podaní amerického prezidenta by malo byť také, že vyžadovať sa budú ústupky od Ukrajiny, ale takmer žiadne od Ruska,“ reagoval pre Pravdu Faris Kočan, expert na medzinárodné vzťahy a európsku bezpečnosť z Ľubľanskej univerzity.
„Trumpove vyjadrenia o Ukrajine sú pozoruhodne nekonzistentné. Sľúbil, že vojnu ukončí do jedného dňa, potom pripustil, že je to nemožné. V Oválnej pracovni vynadal Zelenskému, ale potom si pred pár týždňami konečne uvedomil, že problémom je Putin. Teraz sa opäť vracia k hádzaniu zodpovednosti na Ukrajinu a zdá sa, že podporuje Putinove požiadavky,“ uviedol pre Pravdu aj expert na históriu americkej zahraničnej politiky Kurk Dorsey z Newhampshirskej univerzity.
Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier
Kočan pripomenul, že Trump často verejne vyvíja tlak na Zelenského, ale v prípade Putina sa tomu vyhýba. „Prezident USA dlhodobo vykresľuje šéfa Kremľa ako tvrdého a vypočítavého politika, ako niekoho, kto si svojím spôsobom zaslúži obdiv. Medzitým Trump ukrajinský odpor často opisuje ako tvrdohlavý alebo pomýlený. Aký to má výsledok? Trump vytvára akúsi dynamiku, v rámci ktorej Ukrajina vyzerá ako problém, ak odmieta takzvaný kompromis,“ vysvetlil Kočan.
Vládca Oválnej pracovne sa pochválil, že Putin mu poslal fotografiu zo summitu, ktorý sa konal 15. augusta na Aljaške.
„Bol veľmi úctivý ku mne a k našej krajine, ale nie až taký úctivý k ostatným,“ povedal Trump na adresu Putina s tým, že ruský vládca by sa vraj rád pozrel na majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa budú v Spojených štátoch konať v roku 2026.
„Azda príde, a možno nie. Závisí to od toho, čo sa stane. V najbližších týždňoch sa udeje veľa vecí. Presne viem, čo robím. Uvidíme, či budú mať stretnutie, to bude zaujímavé sledovať, a ak nie, prečo ho nemali. Pretože som im povedal, aby sa stretli,“ uviedol Trump na adresu možnej schôdzky Putina s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Takýto summit vyzeral pred týždňom priam ako hotová vec, keď Američania v podstate povedali, že s ním Rusi súhlasili. No stretnutie Zelenského a Putina, a prípadne aj Trumpa, je v nedohľadne, hoci sa už špekuluje o tom, kde by sa mohlo konať.
Čítajte viac Mier na Ukrajine: dohoda nie je na dosah, ale možno ju postrážia západní vojaci
Rusi neurobili žiadne ústupky
Napriek tomu, že Ukrajina už 11. marca súhlasila s prímerím a Moskva odvtedy len zintenzívnila svoje útoky, americký viceprezident JD Vance vyhlásil, že Rusi urobili veľké ústupky, aby sa podarilo uzavrieť mierovú dohodu.
„Uvedomili si, že v Kyjeve nebudú môcť nastoliť bábkový režim. To bola, samozrejme, na začiatku hlavná požiadavka. A čo je dôležité, uznali, že bude existovať určitá bezpečnostná záruka územnej celistvosti Ukrajiny. Myslím si, že Rusi urobili prezidentovi Trumpovi významné ústupky prvýkrát za tri a pol roka tohto konfliktu,“ vyhlásil Vance pre televíziu NBC.
„Jednoducho to nie je pravda. Putin nezmenil svoje hlavné vojnové ciele,“ reagoval v analýze na viceprezidentove slová austrálsky generálmajor vo výslužbe a expert na vojenskú históriu a stratégiu Mick Ryan.
Neochota Putina stretnúť sa so Zelenským jasne svedčí o tom, že Kremeľ sa nevzdal predstavy, že by v Kyjeve vládol proruský režim. Rusko v žiadnom prípade neuznalo ukrajinskú územnú celistvosť. Naopak, zo susednej krajiny si chce odkrojiť čo najviac, aby ju z obranného a vojenského hľadiska oslabilo. A Rusi zatiaľ nesúhlasili s nijakými bezpečnostnými zárukami pre Kyjev. V skutočnosti si kladú podmienky, ako by to malo celé vyzerať, napríklad odmietajú prítomnosť vojakov krajín NATO na Ukrajine.
„Otázkou stále je, či Trump bude chcieť obviniť Ukrajinu z toho, že sa nechystá prijať potenciálnu mierovú dohodu. Myslím si, že odpoveď je pravdepodobne áno. Ponúka totiž Ukrajine ukončenie vojny, aj keby to zahŕňalo stratu jej územia a ukončenie jej snáh dostať sa do NATO. Keď to Kyjev odmietne, môže ho Trump vykresliť ako nerozumnú stranu. Je to šikovný rétorický ťah: ponúknuť Ukrajine niečo neprijateľné a potom ju obviniť, že o to nemá záujem. Tento prístup môže Trumpovi poslúžiť z viacerých dôvodov. Po prvé, ocení ho časť amerických voličov, ktorí sú unavení zo zahraničných vojen a nechcú naďalej posielať peniaze ani zbrane do cudziny. Po druhé, vysiela Európe zmiešané signály, zasieva pochybnosti a rozdeľuje spojencov práve vtedy, keď je jednota najviac potrebná. A po tretie, posilňuje Trumpov imidž ako jediného politika ochotného robiť ťažké rozhodnutia, aj keď sú na úkor niekoho iného,“ vysvetlil Kočan.
Americké zbrane Rusko nezasiahnu
Pentagon už mesiace blokuje použitie rakiet dlhého doletu Ukrajinou na útoky v Rusku. Pre denník Wall Street Journal to uviedli viacerí americkí predstavitelia. Informáciu nepriamo potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Teraz už používame naše domáce zbrane dlhého doletu. A úprimne povedané, v poslednom čase sme s USA o takýchto záležitostiach nediskutovali,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii v nedeľu. Austrálsky generálmajor Mick Ryan pripomenul, že Pentagon takto zrušil rozhodnutie predchádzajúceho prezidenta Joea Bidena, hoci to prišlo až na konci jeho vlády. „Povzbudí to šéfa Kremľa Vladimira Putina k tomu, aby sa snažil od Západu získať ďalšie ústupky, a zároveň môže pokračovať vo svojich vojenských operáciách. V žiadnom prípade to ruského vládcu neprinúti sadnúť si k rokovaciemu stolu,“ skonštatoval Ryan vo svojej analýze.
