Ekonomická vojna?
Napriek tomu, že Trump na pokoj zbraní dlhodobo tlačil, po summite so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na Aljaške 15. augusta začal hovoriť, že chce komplexnú mierovú dohodu.
„Chceme to ukončiť. Máme ekonomické sankcie. Nebude to svetová vojna, ale bude to ekonomická vojna. Ekonomická vojna bude zlá a bude zlá pre Rusko, a to nechcem,“ povedal Trump pre médiá v Bielom dome. „Ani Zelenskyj nie je úplne nevinný. Momentálne s ním vychádzam, ale máme oveľa iný vzťah, pretože teraz Ukrajine neplatíme žiadne peniaze,“ vyhlásil Trump.
Šéf Bieleho domu dokonca naznačil, že sankcie by mohol uvaliť aj na Kyjev a opäť sa chválil tým, ako skvele vychádza s ruským diktátorom. „S Putinom mám veľmi dobré vzťahy. Ak dokážem zachrániť tisíce ľudí pred smrťou prostredníctvom sankcií proti Rusku, Ukrajine alebo komukoľvek inému, je to dobré,“ dodal bez ďalších podrobností Trump.
Prezident Spojených štátov minulý týždeň v piatok opäť prišiel s tým, že dáva obom stranám dva týždne, aby si sadli za rokovací stôl, a chce vidieť stretnutie Zelenského s Putinom. No podobných vyjadrení mal Trump už toľko, že sa len ťažko dá povedať, či im niekto ešte venuje skutočnú pozornosť.
Podľa denníka Financial Times sa však v zákulisí intenzívne rokuje o možných bezpečnostných zárukách pre Kyjev v prípade ukončenia vojny. Britské noviny s odvolaním sa na európskych a ukrajinských predstaviteľov informovali, že USA sú ochotné pomáhať pri obrane Ukrajiny.
Čítajte viac Expert: Koniec Starlinku pre Kyjev? Poľský prezident Nawrocki využíva Ukrajincov na boj s Tuskovou vládou
„Vysokopostavení americkí predstavitelia v niekoľkých diskusiách povedali európskym partnerom, že Washington bude pripravený prispieť strategickými prostriedkami vrátane spravodajských informácií, sledovania a prieskumu, velenia a riadenia a protivzdušnej obrany, aby umožnil akékoľvek nasadenie síl pod vedením Európy,“ napísal denník.
Nórsky vojenský expert Hans Petter Midttun si však myslí, že systém bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, o ktorom sa verejne diskutuje, nebude stačiť na to, aby odradil Rusko od ďalšej agresie.
„Hovorí sa o demilitarizovanej zóne, v ktorej by mohli hliadkovať neutrálne mierové jednotky, o obrannej línii bránenej ukrajinskými vojakmi, o európskych silách, ktorých úlohou by bolo odstrašenie Ruska a ktoré by pôsobili hlboko na území Ukrajiny, a o potenciálnej podpore zo strany USA, ale bez priameho nasadenia amerických vojakov. Z môjho pohľadu to nie sú dostatočne dôveryhodné bezpečnostné záruky. Rusku signalizujú, že Západ sa až tak veľmi zapojiť nechce a pripravuje si únikovú stratégiu. A čo je najdôležitejšie, zdá sa, že akékoľvek bezpečnostné záruky majú byť podmienené ruským súhlasom. Ten však Kremeľ nedá, pretože jeho strategické ambície siahajú ďaleko za ovládnutie Ukrajiny,“ uviedol pre Pravdu Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve.
Čítajte viac Pomôže Trump Ukrajine alebo ju opustí? Expert: Prezident USA sleduje vlastné ciele
Pokračovanie rokovaní o bezpečnostných zárukách potvrdil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Diskutoval o nich s americkým kolegom Marcom Rubiom a so šéfkou diplomacie Európskej únie Kajou Kallasovou.
„Zopakoval som postoj Ukrajiny, že bezpečnostné záruky musia byť konkrétne, právne záväzné a účinné. Mali by byť viacrozmerné vrátane vojenskej, diplomatickej, právnej a iných úrovní. Znovu som potvrdil, že Ukrajina je pripravená urobiť ďalšie kroky k mieru. Sme pripravení na stretnutia na úrovni lídrov v akýchkoľvek formátoch a kdekoľvek. Sme pripravení ukončiť zabíjanie a dať diplomacii šancu. Moskva si musí uvedomiť, že nemôže donekonečna otáľať. Ak Rusko bude naďalej odmietať zmysluplné a konštruktívne kroky smerom k mieru, musí čeliť následkom – výraznému sprísneniu sankcií a posilneniu kapacít Ukrajiny,“ napísal Sybiha po rokovaniach na sociálnej sieti Twitter (X).
Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier
Pripomenul tiež, na čo musí Kyjev dávať pri zaistení bezpečnosti hlavný dôraz. „Všetci sme presvedčení, že ukrajinská armáda je základom pre akékoľvek záruky, preto je jej maximálne posilnenie našou najvyššou prioritou,“ zdôraznil Sybiha.
Dôležité je to preto, lebo Rusko v minulosti akékoľvek mierové usporiadanie na Ukrajine podmieňovalo tým, že Kyjev musí výrazne zredukovať a oslabiť svoje ozbrojené sily. To je však pre brániacu sa stranu, pochopiteľne, absolútne neprijateľné.
Čítajte viac Mier na Ukrajine: dohoda nie je na dosah, ale možno ju postrážia západní vojaci
Bez NATO to nepôjde?
Expert na zahraničnú a vojenskú politiku Moskvy Stephen Blank jednoznačne tvrdí, že Ukrajina v každom prípade potrebuje silnú armádu. Zároveň si však analytik myslí, že Kyjev sa bez členstva v NATO nezaobíde, hoci proti sú Putin aj Trump.
„Ak má byť Ukrajina nezávislým a suverénnym štátom, jej bezpečnosť by nemala závisieť od toho, čo chce alebo čo hovorí šéf Kremľa. Putin už viackrát dokázal, že sa na jeho slovo nemôžeme spoľahnúť. Navyše, pred vojnou hovoril o svojom zámere zničiť Ukrajinu ako štát a invázia a jeho vyhlásenia naznačujú, že svoje ambície nezmenil. Z toho vyplýva, že obhajcovia ukrajinskej nezávislosti, územnej celistvosti a suverenity sa nemôžu a nesmú riadiť Putinovými želaniami. Je absolútne jasné, že Kyjev potrebuje silné ozbrojené sily bez ohľadu na to, či Ukrajina vstúpi do NATO, alebo nie. No vzhľadom na Putinovu a ruskú politiku je členstvo v Severoatlantickej aliancii jedinou dôveryhodnou zárukou bezpečnosti Ukrajiny. Z histórie jednoznačne vidíme, že akékoľvek iné medzinárodné usporiadanie nepredstavuje pre nepriateľa dostatočné odstrašenie,“ ozrejmil Blank.
