Šéf Elyzejského paláca je na návšteve východoeurópskej krajiny spoločne s poľským premiérom Donaldom Tuskom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorí rovnako podporili členstvo krajiny v EÚ. Bývalá sovietska republika si v stredu pripomína 34. výročie svojej nezávislosti.
Moldavsko susedí s Ukrajinou, ktorá sa už štvrtý rok bráni ruskej agresii. „Kremeľská propaganda nám hovorí, že Európania chcú vojnu predĺžiť a že Európska únia utláča ľudí. Sú to klamstvá. Európska únia – na rozdiel od Ruska – nikoho neohrozuje a rešpektuje suverenitu všetkých,“ vyhlásil Macron po boku Merza, Tuska a moldavskej prezidentky Maiy Sanduovej.
Trojica európskych politikov chce podľa skoršieho vyjadrenia Elyzejského paláca svojou návštevou dať najavo podporu bezpečnosti a suverenity krajiny. Merz podľa agentúry Reuters uviedol, že dvere do Európskej únie sú pre Moldavsko otvorené a Berlín urobí všetko pre to, aby táto krajina mohla na jeseň otvoriť prvú kapitolu prístupových rokovaní s EÚ. Kišiňov podal prihlášku do únie spoločne s Ukrajinou a Gruzínskom krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Prezidenti a premiéri EÚ v júni toho istého roku schválili udelenie kandidátskeho štatútu Moldavsku aj brániacej sa Ukrajine.
Trojica európskych lídrov teraz prisľúbila Kišiňovu technickú a diplomatickú podporu v obrane proti ruským hybridným útokom, ktoré dramaticky narástli od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, poznamenal Reuters. „Bez nezávislého a bezpečného Moldavska nie je bezpečná EÚ, bezpečné Poľsko, bezpečné Francúzsko ani Nemecko,“ uviedol Tusk.
Sanduová návštevu ocenila a predniesla, že pre Moldavsko neexistuje iná alternatíva ako Európa. „Naša nezávislosť, suverenita, náš mier sú testované viac ako inokedy,“ uviedla moldavská prezidentka. Jej kancelária podľa AFP ešte pred návštevou Macrona, Merza a Tuska uviedla, že Rusko pred voľbami zintenzivňuje svoje zasahovanie do záležitostí krajiny.
Moldavsko čakajú 28. septembra parlamentné voľby. Vládnuca väčšina v nich bude chcieť poistiť proeurópske smerovanie krajiny. Podľa prieskumu z polovice júla má k víťazstvu v parlamentných voľbách nakročené proeurópska Strana akcie a solidarita (PAS) prezidentky Sanduovej, ktorá vlani v novembri vyhrala druhýkrát prezidentské voľby. Podľa Reuters sa však očakáva tvrdý súboj medzi PAS a proruským blokom komunistických a socialistických strán.
Súčasná prozápadná vláda opakovane obviňuje Moskvu z zasahovania do vnútorných záležitostí a dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu, udržať bývalú sovietsku republiku vo svojej sfére vplyvu a zmariť jej snahu o vstup do Európskej únie do roku 2030. Moskva obvinenia odmieta. Macron už na stretnutí so Sanduovou v Elyzejskom paláci 10. marca odsúdil to, čo nazval „čoraz otvorenejšími ruskými pokusmi o destabilizáciu“ Moldavska a jeho demokratických inštitúcií.
Moldavsko, kde žije zhruba 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.
