Výsledok volieb v Česku má priamy dopad na zloženie českej vlády a jej politickú orientáciu. Ak zvíťazia strany, ktoré presadzujú odlišné hodnoty a priority od slovenskej vlády, môže to viesť k ochladeniu vzťahov. A naopak, ak sú si vlády ideologicky blízke, spolupráca je jednoduchšia. V posledných rokoch sme boli svedkami, ako zmena vlády v jednej krajine ovplyvnila oficiálne bilaterálne stretnutia, komunikáciu na úrovni premiérov a ministrov a celkovú atmosféru.
Bezpečnosť, obrana a zahraničná politika
Česko a Slovensko sú členmi Európskej únie a NATO, a preto je pre nich dôležitá koordinácia v bezpečnostnej a zahraničnej politike. Nová česká vláda môže mať odlišný postoj k ruskej agresii, k spolupráci v rámci V4 (Vyšehradskej štvorky) alebo k prijatiu eura, čo by mohlo ovplyvniť aj slovenské postoje.
Ekonomické a kultúrne väzby
Česko je jedným z najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska. Stabilná a prosperujúca česká ekonomika priaznivo vplýva aj na tú slovenskú. Naopak, ak sa česká vláda zameria na protekcionistické opatrenia alebo výrazne zmení svoju hospodársku politiku, môže to pocítiť aj slovenský biznis. Okrem politiky a ekonomiky majú voľby v Česku vplyv aj na kultúrnu a spoločenskú oblasť. Výmena informácií, filmov, divadelných predstavení a hudby medzi oboma krajinami je mimoriadne živá.
Politické prostredie a celková nálada v Česku sa často odrážajú aj na Slovensku a naopak. Celkovo platí, že výsledok volieb v Českej republike je pre Slovákov dôležitý nielen zo zvedavosti, ale aj preto, že priamo ovplyvňuje budúcu podobu strategického partnerstva, ktoré je pre obe krajiny kľúčové.
Vzťahy medzi Českou a Slovenskou republikou by sa v prípade českej povolebnej zmeny pravdepodobne vyvíjali dvoma odlišnými smermi, v závislosti od výsledkov volieb.
Ak by zvíťazila súčasná koalícia
Ak by si súčasná vládna koalícia na čele s premiérom Petrom Fialom (koalícia SPOLU) udržala moc, súčasný stav vzťahov by pravdepodobne pretrval. Tieto vzťahy sú v súčasnosti najchladnejšie od rozdelenia spoločného štátu v roku 1993, a to najmä pre rozdielne názory na zahraničnú politiku.
Česká vláda Petra Fialu je jednoznačne prozápadná, silne podporuje Ukrajinu vo vojne proti Rusku a presadzuje spoločné riešenia v rámci EÚ a NATO. Naopak, vláda Roberta Fica je kritická k pomoci Ukrajine, presadzuje diplomatické riešenia a má otvorenejší postoj k Rusku. Tieto zásadné rozdiely viedli k tomu, že česká vláda pozastavila spoločné medzivládne konzultácie so Slovenskom.
V prípade opätovného víťazstva Fialovej koalície by sa situácia pravdepodobne nezmenila. Vzťahy by boli naďalej formálne, bez hlbšej politickej spolupráce.
Ak by zvíťazilo hnutie ANO
Ak by voľby vyhralo hnutie ANO na čele s Andrejom Babišom, je pravdepodobné, že by sa vzťahy so Slovenskom podstatne zmenili. Hoci Babiš v minulosti viedol prozápadnú vládu, jeho súčasné postavenie je v niektorých otázkach odlišné. Je kritický k niektorým aspektom európskej politiky a jeho hnutie sa nedávno pripojilo k novým, euroskeptickým skupinám v Európskom parlamente.
V porovnaní s Fialovou vládou by Babišov prístup k Rusku a vojne na Ukrajine bol pravdepodobne menej konfrontačný. Vzhľadom na jeho postoj a už existujúce dobré osobné vzťahy s Robertom Ficom by mohlo dôjsť k obnove medzivládnych stretnutí a k normalizácii vzťahov na politickej úrovni.
Babiš by mohol mať tendenciu k pragmatickejšej politike, ktorá by bola menej zameraná na spoločné hodnoty s EÚ a NATO a viac na národné záujmy. To by mohlo vytvoriť politickú os medzi Prahou a Bratislavou.
Aj keď by sa formálne vzťahy a komunikácia zlepšili, zmena by nebola celkom bezproblémová. Vnútorne rozdelené české prostredie by mohlo na túto zmenu reagovať negatívne a Babiš by mohol čeliť kritike za zbližovanie sa s vládou, ktorá je na Slovensku aj v Európe vnímaná kontroverzne.
