Petráš to povedal ČTK. V rusko-ukrajinskom konflikte bolo zabitých približne 2000 severokórejských vojakov, napísala dnes agentúra AFP. Odvoláva sa na juhokórejskú Národnú spravodajskú službu (NIS), podľa ktorej KĽDR plánuje do Ruska vyslať ďalších 6000 vojakov.
Tajné služby Južnej Kórey a západných krajín tvrdia, že Pchjongjang vlani vyslal okolo 13-tisíc vojakov do ruskej Kurskej oblasti, ktorej časť v auguste 2024 obsadila ukrajinská armáda. Severná Kórea podľa NIS plánuje nasadiť ďalších 6000 vojakov v Rusku, kam už dorazila tisícka ženistov, dodala agentúra Jonhap. KĽDR okrem ženistov predtým prisľúbila aj 5000 armádnych stavebných robotníkov, ktorí majú pomôcť pri rekonštrukčných prácach v spomínanej oblasti.
„Či Severokórejčania sú z vojenského hľadiska pre ruskú armádu prínosom alebo nie, to ukáže až čas. Stále ale platí a platilo to, že použitie ich jednotiek je veľmi problematické a to z mnohých dôvodov,“ uviedol Petráš. Ide napríklad o jazykovú bariéru, tiež o otázku spôsobu operačného nasadenia a problém s použitím vlastných zbraní a zbraňovej techniky, ktorú majú.
„Ale ten najväčší problém je systém velenia a zabezpečenia, aby tie jednotky nejako koordinovane pôsobili s jednotkami ruskými. Čo doposiaľ nebolo vidieť, lebo viac-menej operovali izolovane,“ uviedol Petráš.
Podobne problematické by to podľa neho bolo aj s nasadením armádnych stavebných robotníkov, aj keď nie toľko. „Ak sa budú venovať napríklad rekonštrukčným činnostiam, teda nie za bojovej situácie, keď nebudú pod paľbou, tak by to mohlo byť jednoduchšie,“ doplnil Petráš.
Po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 sa Moskva a Pchjongjang začali viac zbližovať. Vlani v júni podpísali ruský prezident Vladimir Putin a líder Kim dohodu o strategickom partnerstve, v ktorej sa zaviazali k vzájomnej pomoci v prípade, že niektorá z krajín bude čeliť agresii.
Severná Kórea podľa pozorovateľov poskytla Rusku okrem vojakov milióny delostreleckých granátov aj rakety a raketové systémy dlhého doletu. KĽDR podľa médií na oplátku získava technologickú pomoc, ktorú použila napríklad pri konštrukcii svojho torpédoborca Čche Hjon. Ten režim predstavil na konci apríla a je schopný niesť jadrové zbrane.
Kim vlakom dorazil do Pekingu, kde sa v stredu zúčastní na oslavách 80 rokov od konca druhej svetovej vojny. Pri tej príležitosti by podľa médií mohol rokovať ako s Putinom, tak aj čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.