Piloti von der Leyenovej lietadla museli pristáť s pomocou takpovediac papierových máp. Incident eurokomisia potvrdila. „Od bulharských úradov sme dostali informácie, že majú podozrenie, že to bolo spôsobené očividným zasahovaním Ruska. Samozrejme, sme si vedomí vyhrážok a zastrašovania, ktoré sú pravidelnou súčasťou nepriateľského správania Ruska, a sme na ne zvyknutí,“ citoval denník Guardian jednu z hovorkýň EK Ariannu Podestàovú.
Náhoda či úmysel?
Nie je však jasné, či sa Moskva zámerne zamerala na von der Leyenovú. „Na to bude najlepšie sa spýtať Rusov,“ reagovala Podestàová. EK oznámila, že uvalí sankcie na viacero spoločností, ktoré majú technológie schopné blokovať navigačné systémy.
„Naozaj nie je úplne jasné, či von der Leyenovej lietadlo bolo špecifickým cieľom, alebo sa stalo to, že sa náhodne dostalo do zóny rušenia signálu GPS. Keď dôjde k blokovaniu tohto systému, tak pokiaľ viem, takýto incident sa dá opísať ako niečo medzi nepríjemnosťou a skutočným nebezpečenstvom. Piloti majú k dispozícii aj iné navigačné prostriedky. Napriek tomu je zasahovanie do schopnosti lietadiel manévrovať veľmi nebezpečná hra. Rušenie GPS by sme podľa mňa preto mali brať veľmi vážne. Vieme totiž, že Rusko sa príliš nezaujíma o bezpečnosť civilného letectva. Máme tu prípady letu MH17 či azerbajdžanského lietadla zostreleného na Vianoce minulého roku,“ povedal pre Pravdu Bart Schuurman, profesor z Inštitútu pre bezpečnostné a globálne vzťahy na Leidenskej univerzite.
Ruský úmysel sa v prípade von der Leyenovej určite nedá vylúčiť. Zablokovanie GPS v jej lietadle by sa možno dalo čítať ako varovanie zo strany Moskvy. Šéfka eurokomisie je totiž v posledných dňoch na ceste po takmer všetkých krajinách na východnom krídle únie, ktoré majú hranice s Ukrajinou, Ruskom alebo Bieloruskom, a zamierila aj do Bulharska. Vynechala však Slovensko a Maďarsko. Vláda Viktora Orbána von der Leyenovú pravidelne kritizuje a odmieta na úrovni únie podporiť iniciatívy, ktoré majú pomôcť Ukrajine. Slovenský premiér je zase momentálne v Pekingu, kde sa stretol s ruským diktátorom Vladimirom Putinom.
Čítajte viac Sabotáže riadené z Kremľa? Európa musí Rusku nakresliť červené čiary, tvrdí expert
Je však možné, že celý incident sa v Bulharsku stal iba náhodou. Ale aj tak je súčasťou správania Moskvy. Rusi, ale aj Bielorusi ďaleko od svojich hraníc rutinne narúšajú GPS signál. Výrazne sa to zintenzívnilo od februára 2022, keď Putinov režim spustil veľkú inváziu na Ukrajinu.
„V júni 13 členských štátov EÚ upozornilo na hrozby rušenia a ovplyvňovania navigácie, ktoré negatívne ovplyvňujú leteckú a námornú dopravu,“ pripomenul Guardian. Poľsko zaznamenalo v januári 2025 2732 takýchto prípadov a Litva 1185. Noviny upriamili pozornosť aj na incident z marca 2024, keď sa do problémov s navigáciou dostalo pri ruskej enkláve Kaliningrad lietadlo vtedajšieho britského ministra obrany Granta Shappsa.
Hybridná vojna
Okrem toho sa takéto ruské kroky dajú vnímať ako súčasť hybridnej vojny, ktorú Rusko vedie so Západom. Putin síce na stretnutí s Ficom tvrdil, že jeho krajina nemá ambíciu nikoho napadnúť, ale to svojho času vyhlasoval aj o Ukrajine. Okrem toho Moskva minimálne testuje najrôznejšími sabotážami bezpečnostnú pripravenosť európskych krajín.
Čítajte viac Ukrajinská expertka: Zelenskyj Trumpovi vysvetľoval, že Rusko nie je také silné
Schuurman je autorom štúdie Ruské sabotážne operácie v Európe od invázie na Ukrajinu roku 2022. Ako pred niekoľkými mesiacmi povedal v rozhovore pre Pravdu, v roku 2022 dokázal nájsť šesť incidentov v Európe, v roku 2023 to vzrástlo na 13 a vlani to eskalovalo na 44.
Ako by teda mala EÚ reagovať na niečo také, čo sa stalo von der Leyenovej?
„Nie som si istý, či je potrebné prijať nejaké konkrétne protiopatrenie. Skôr si myslím, že je to ďalší signál, že EÚ by mala posilniť svoju vlastnú bezpečnosť a schopnosti poskytovať Ukrajine aj vojenskú pomoc. Kroky Ruska ukazujú, že je veľmi pochybným partnerom, čo sa týka dosiahnutia nejakej mierovej dohody,“ zdôraznil Schuurman.
Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier
Taliansky expert na medzinárodné vzťahy Lorenzo Nannetti predpokladá, že únia priamo nebude reagovať bez ohľadu na to, či to bola náhoda alebo úmysel.
„Teoreticky by sa dala nájsť nejaká silná odpoveď. Rusku by bolo možné spraviť niečo, čo by sa potom dalo poprieť. Mohli by sme napríklad využiť kybernetické útoky. Ale to by si asi vyžadovalo zapojenie NATO, čo momentálne nepovažujem za pravdepodobné. A existuje riziko, že by Rusko tiež reagovalo útokom. Myslím si, že prevládne politický konsenzus nerobiť nič. To je najbezpečnejšia reakcia. Kľúčové je, že Rusko vedie vojnu proti Západu s využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii. Diplomatických, informačných, vojenských, ekonomických, finančných, spravodajských a bezpečnostných. Západ však nevedie vojnu proti Rusku rovnakým spôsobom. Sám si stanovil silnejšie limity – niektoré z nich sú správne, nie sme ako Moskva – ale stále reagujeme nedostatočne. Najlepším postupom by bolo, keby sme ešte výraznejšie podporovali Ukrajinu a obnovili naše bojové schopnosti,“ vysvetlil pre Pravdu Nannetti.
