Zalužnyj zverejnil na Facebooku aj obal publikácie vydanej v júli 2024. „S touto knihou chcem pripomenúť bolesť, s ktorou žijú tisíce matiek, ktoré rovnako ako pani Olena obetovali najcennejšie, aby bojovali za Ukrajinu – svoje deti. Čakajú, prehrávajú, plačú. Zdá sa nemožné osušiť tieto slzy," napísal generál, ktorý od marca 2024 pôsobí na poste veľvyslanca v Británii.
„Táto kniha je o skutočných bojovníkoch, ktorí bránia Ukrajinu. A táto kniha je aj o materskej láske. Synovia a dcéry by o nej mali vedieť," pokračoval Zalužnyj. „Toto nie je len kniha o synovi, ktorého matka stále hľadá. Toto je kniha o vojne. O jej pravej tvári. Vojna prináša každú sekundu bolesť, ktorá je cítiť v každom slove tohto príbehu. Táto kniha je plná materských sĺz," zdôraznil. „Navždy je matkou… Aj keď syn zostane len v jej spomienkach a srdci. Stále je matkou… Pre ňu je vždy dieťaťom. Na každej stránke. V každom slove. V jej srdci. Koniec koncov, ona je Matkou," emocionálne dodal Zalužnyj.
Kým zo syna , ktorý mal na bojisku prezývku Lemberg, sa stal hrdina, naopak, jeho otec sedí vo vyšetrovacej väzbe. Volá sa podobne ako syn: Myhajlo Sceľnykov. V sobotu 30. augusta za bieleho dňa v Ľvove zastrelil bývalého predsedu ukrajinského parlamentu Andrija Parubija. Prvýkrát predstúpil pred súd v pondelok 2. septembra, podľa očakávania sudca vyhovel návrhu prokurátora a uvalil naňho väzbu.
Deň pred pojednávaním Rádio Svoboda, ktoré sa odvolávalo na zdroje medzi vyšetrovateľmi, informovalo, že 52– ročný Sceľnykov je nájomný vrah so zvláštnym motívom. Údajne sa mal na prvom výsluchu priznať, že na sociálnych sieťach začal komunikovať s nejakými Rusmi. Tí mu vraj sľúbili, že sa postarajú o vydanie tela mŕtveho 30-ročného syna výmenou za to, že zabije nejakého známeho ukrajinského politika. Parubija zastrelil preto, že býval v Ľvove, kde má bydlisko aj Sceľnykov, o čom ešte bude reč.
Viaceré ukrajinské médiá zverejnili zo súdnej siene krátku videonahrávku, na ktorej páchateľ už tvrdí opak. Povedal im, že nebol v kontakte s nijakými príslušníkmi ruskej tajnej služby, ale konal na vlastnú päsť. „Je to moja osobná pomsta ukrajinskej moci," uviedol napriek tomu, že aj keby nesúhlasil s mobilizáciou svojho syna, v jeho prípade to neplatilo. Do armády totiž vstúpil ako dobrovoľník. Nedá sa vylúčiť, že páchateľ účelovo mení slová o motíve vraždy.
Na otázku, prečo si vybral Parubija ako obeť vraždy, odpovedal novinárom týmito slovami: „Lebo bol nablízku." Čiže išlo o to, že obaja žili v Ľvove. „Keby som býval vo Vinnycii, pravdepodobne by to bol Peťo," dodal. Asi mal na mysli exprezidenta Petra Porošenka. Zmenil si adresu trvalého bydliska na obec pri meste Vinnycia, aby časť daní, ktoré platí, pomohla malej dedinke.
Sceľnykov ešte stihol médiám povedať, že si želá, aby súd čo najrýchlejšie vyniesol rozsudok. Má plán pritiahnutý za vlasy: „Chcem požiadať o výmenu za vojnových zajatcov, aby som mohol odísť(do Ruska) a nájsť telo svojho syna."
Vrah je dvakrát rozvedený muž. Redaktori serveru Obozrevateľ sa telefonicky spojili s jeho obidvomi bývalými manželkami. Tá, s ktorou bol druhý raz ženatý, sa nechcela vyjadrovať, pretože práve išla na pohreb Parubija (posledná rozlúčka sa uskutočnila v kostole v Ľvove rovnaký deň, ako súd uvalil väzbu na Sceľnykova).
Šokovaná prvá exmanželka, s ktorou mal zmieneného syna, sa zmohla na niekoľko viet: „Nežijeme spolu 27 rokov a pre mňa je to… Zabil svoje dieťa druhýkrát. Nezabil len Andrija Parubija, zavraždil svoje dieťa druhýkrát vlastnými rukami," povedala obrazne o tom, že niekdajší šéf parlamentu patril medzi silných odporcov ruskej invázie na Ukrajinu podobne ako jej syn Myhajlo Viktor.