Ako píše Atlantic Council, „v prvých týždňoch letnej ofenzívy v júni sebavedomý Putin vyhlásil, že ‚celá Ukrajina je naša‘ a pohrozil obsadením Sumskej oblasti. No s koncom leta sa jeho jednotky ocitli zatlačené v niekoľkých pohraničných dedinách, keď sa pokúšali ustúpiť po sérii bojových neúspechov.“
Americký think tank zdôrazňuje, že „príliš dlho medzinárodné vnímanie vojny na Ukrajine bolo skreslené prehnanými predstavami o vojenskej sile Ruska. Táto situácia dokonca viedla ku kritike Ukrajiny zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa čudoval, že krajina sa odvážila brániť proti oveľa väčšiemu agresorovi.
Úspech Putina, podľa Atlantic Council, spočíva hlavne v schopnosti zastrašovať západných lídrov. „Úspech jeho bručania zbraňami je triumf štýlu nad obsahom, ktorý pohodlne ignoruje nepriaznivé reálie bojiska, pričom do značnej miery sa spolieha na zjavné neochoty Západu čeliť Kremľu“.
Odborníci však uvádzajú, že hoci ruská armáda má početnú silu, moderné zbrane a drony, jej schopnosti nie sú neobmedzené. „Je však nesmierne dôležité uznať, že víťazstvo Ruska v Ukrajine nie je v žiadnom prípade nevyhnutné“, píše think tank.
Letný postup sa ukázal ako drahý a neúspešný. Ruská armáda nedokázala prelomiť front ani obsadiť žiadne významné mesto, pričom celkové posuny za tri mesiace letného útoku predstavovali len 0,3 % ukrajinského územia**. Kľúčové strategické ciele, ako napríklad Pokrovsk, zostali v rukách Ukrajiny.
Vojenská a politická realita podľa Atlantic Council ukazuje, že „ak Ukrajinci dostanú potrebnú podporu od spojencov, sú viac než schopní zvrátiť priebeh udalostí na bojisku a prinútiť Putina sadnúť si za rokovací stôl“.
Stretnutia lídrov v polovici augusta v Bielom dome, kde sa zišli prezident Volodymyr Zelenskyj, predstavitelia EÚ, NATO, a lídri Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Talianska a Fínska, potvrdili jednotný postoj Západu. „Európski lídri vystúpili jednotne a trvali na jasných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, odmietajúc akékoľvek dohody za chrbtom Kyjeva“.