Na pódiu sa na vojenskej prehliadke dnes stretli komunistický vodca Si Ťin-pching, šéf Kremľa Vladimir Putin a severokórejský vládca Kim Čong-un. Pripomenuli si tak 80. výročie konca druhej svetovej vojny v Ázii. Peking ukázal moderné zbrane, rakety a po prvý raz aj jadrovú triádu, teda letecké, námorné a pozemné sily, ktoré sú schopné protivníkom zasadiť strategické atómové údery.
Globálna protiváha?
Si svojim politickým kolegom vyhradil prominentné miesta. Putina mal po pravej a Kima po ľavej ruke. Čínskemu vodcovi sa do Pekingu podarilo dostať aj indického premiéra Naréndru Módího. Ten bol v uplynulých dňoch na summite hláv štátov a vlád Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS). Samozrejme, aj vzhľadom na územné spory s Čínou sa na vojenskej prehliadke Módí nezúčastnil.
V každom prípade sa na Peking v týchto dňoch upriamila pozornosť celého sveta. Bol summit ŠOS v Tchien-ťine a vojenská prehliadka aj odkazom pre Západ, a najmä pre amerického prezidenta Donalda Trumpa? A sme svedkami zmien v geopolitickom globálnom poriadku, ktoré bude definovať konflikt medzi demokratickými a autoritatívnymi politickými silami?
„Keď sa pozrieme na prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý stál v Pekingu bok po boku s lídrami Ruska, Iránu či Severnej Kórey, nejde len o to, ako protizápadne to vyzerá, ale je to priama výzva pre medzinárodný systém, ktorý je založený na pravidlách,“ vyhlásila pre médiá šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.
„Summit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu zdôraznil jednotu medzi jej členmi a zdá sa, že pôsobil ako protiváha Spojených štátov. Veci sú však trochu komplikovanejšie. Napríklad schôdzka Si Ťin-pchinga a Módího bola skutočne prelomová po vojenskom konflikte v údolí Galwan v roku 2020. Ja však používam iný indikátor pre vzťahy medzi Čínou a Indiou. Pred niekoľkými mesiacmi obe strany oznámili obnovenie indických pútí do Tibetu. Dokazuje to, že oteplenie sa začalo oveľa skôr. Napriek tomu je príliš skoro hovoriť o novej ére vo vzťahoch medzi Čínou a Indiou,“ reagovala pre Pravdu Antonina Łuszczykiewicz-Mendis, ktorá pôsobí v Čínskom centre Oxfordskej univerzity.
To, že má Si blízko k Putinovi, Kimovi či iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškjánovi alebo šéfovi mjanmarskej junty Min Aun Hlainovi, nie je prekvapujúce. No Módího do čínskeho náručia minimálne do istej miery tlačí Trumpova politika. Faktom pritom je, že obaja lídri sa dajú označiť za nacionalistických a v minulosti celkom dobre vychádzali.
„Trump trval na tom, aby mu indický prezident verejne priznal zásluhy za ukončenie bojov medzi Indiou a Pakistanom. Módí to odmietol. Nasledovali päťdesiatpercentné clá na indický dovoz. A koniec strategického partnerstva,“ pripomenul v komentári bývalý americký veľvyslanec pri NATO Ivo Daalder. „Mnoho krajín nakupuje ruskú ropu a ďalšie energetické produkty – vrátane USA, ktoré kupujú obohatený urán pre svoje jadrové reaktory od Ruska – ale potrestaná bola iba India,“ napísal Daalder pre portál Politico Europe.
Odborník na Čínu Lawrence Reardon z univerzity v New Hampshire tvrdí, že Peking sa naozaj usiluje vytvárať na globálnej scéne protiváhu k USA. „Si však najmä summit ŠOS nevyužil ako propagandistický nástroj na zahanbenie Trumpa. Na deklarácii z Tchien-ťinu, stratégii rozvoja organizácie a programe boja proti extrémistickej ideológii nebolo nič mimoriadne. Odsúdenie americko-izraelských vojenských útokov na Irán sa tiež dalo očakávať,“ uviedol pre Pravdu Reardon.
„V každej takejto situácii nejde ani tak o to, čo chce líder alebo krajina urobiť, ako skôr o to, ako ich povaha medzinárodnej konkurencie núti správať sa voči sebe navzájom. Nie je to teda tak, že Si chce čeliť hegemónii USA, ale má pocit, že to musí spraviť. ŠOS a jej signatári sú z pohľadu Číny, Ruska a ďalších nevyhnutnou protiváhou Trumpovej Ameriky a NATO. Podľa ich názoru Západu jednoducho musia čeliť,“ vysvetlil pre Pravdu, ako rozmýšľa Peking, expert na medzinárodné vzťahy Stephen Noakes z Aucklandskej univerzity.
Čítajte viac Ničivá jadrová triáda: Aké zbrane ukázala Čína na vojenskej prehliadke na Námestí nebeského pokoja?
Ironický odkaz a ukážka sily
Obrázky z vojenskej prehliadky však očividne vzbudili Trumpovu pozornosť a do Pekingu vyslal ironický odkaz.
„Prosím, odovzdajte moje najúprimnejšie pozdravy Vladimirovi Putinovi a Kim Čong-unovi, s ktorým kujete sprisahanie proti Spojeným štátom americkým,“ reagoval šéf Bieleho domu.
Čo teda prezradila ukážka vojenskej moci Pekingu? Svoju analýzu ponúkol austrálsky generálmajor vo výslužbe Mick Ryan. Je to expert na vojenskú históriu a stratégiu a autor viacerých kníh vrátane diela Transformovaná vojna: Budúcnosť súperenia a konfliktu veľmocí v 21. storočí.
„Väčšina zbraní a vojenských platforiem nebola úplne nová, ale vo všeobecnosti bol každý pozemný, letecký a námorný systém modernejší ako tie, ktoré majú k dispozícii západné vojenské organizácie. Novšie však neznamená vždy lepšie. Zatiaľ čo väčšina západnej vojenskej techniky bola otestovaná v Iraku, na Ukrajine a inde, nové čínske systémy nemajú za sebou nič podobné,“ uviedol Ryan. Hoci Si a Putin zdôrazňujú strategické partnerstvo Číny a Ruska, šéfovi Kremľa možno nebolo všetko jedno, keď sa díval na vojakov, ktorí pochodovali Pekingom.
Čítajte viac Čína útočí zo sivej zóny. Taiwanci cvičia, ako keby boli vo vojne
„Skutočne zaujímavá otázka znie: čo si Putin myslel pri sledovaní prehliadky a čo si myslia jeho generáli? Určite ich to znepokojuje. V minulom storočí bojovali proti Číne a teraz stiahli veľkú časť svojej ozbrojenej štruktúry z východu, aby bojovali na Ukrajine,“ pridal Ryan v článku na platforme Substack historický kontext.
Rastúca moc Číny tak v žiadnom prípade nie je výzva len pre Západ. Zahraničná politika režimu v Pekingu nie je založená na budovaní formálnych spojenectiev. Rusko, KĽDR, Mjanmarsko či Irán sa môžu dostať do situácie, že Čína od nich za „priateľstvo“ bude žiadať viac, ako jej budú schopní či ochotní poskytnúť.
Nič na tom nemenia už takmer povinné vyjadrenia Vladimira Putina, že vzťahy medzi Moskvou a Pekingom sú na bezprecedentne vysokej úrovni či pokrok v prípade plánovania plynovodu Sila Sibíri 2.
Čítajte viac Rusko a Čína verzus Západ: hrozí vojna na dvoch frontoch? Scenáre vysvetľuje generál z Austrálie
„Naratív Si Ťin-pchinga zostáva stabilný a konzistentný. Vo svojom prejave zopakoval svoje dlhodobé tvrdenie o nevyhnutnom vzostupe Číny. Opísal, ako je obnova čínskeho národa nezastaviteľná a že ľudstvo opäť čelí voľbe medzi mierom a vojnou a dialógom a konfrontáciou,“ skonštatoval Ryan. Austrálsky generál vo výslužbe si tiež myslí, že sa dávno pominuli časy, keď bola Čína závislá od Ruska alebo iných zahraničných bojových systémov. Podľa Ryana je pre Peking dôležité, že má vlastné vojenské kapacity, lebo mu to môže pomôcť udržať sa v akomkoľvek budúcom konflikte.
Expert vo svojej analýze upozornil na to, ako Čína postúpila vo výskume a vývoji zbraňových platforiem. Podľa neho Čínska ľudová oslobodenecká armáda predstavila nové veľké podmorské bezpilotné plavidlá, bezpilotné lietadlá s rotačnými krídlami či rakety DF-61 a DF-31BJ, ako aj laserové obranné systémy.
DF-61 a DF-31BJ sú medzikontinentálne balistické strely. Na prehliadke bola aj raketa DF-5C. Je to viacstupňová medzikontinentálna balistická strela, ktorá podľa čínskych zdrojov dokáže niesť až 12 jadrových hlavíc a v zásade doletí kdekoľvek po celom svete.
Čítajte viac Vojny pritiahli Peking k Moskve. Čína nechá USA, aby si pálili prsty na Blízkom východe
„Napriek všetkým operačným otázkam, ktoré sú spojené s niektorými z týchto nových systémov, Čína vysiela signál o technologickom pokroku a vojenskej sile na všetkých frontoch. Pre súperiacich obranných plánovačov je toho naozaj veľa, nad čím sa musia zamyslieť,“ reagoval zo Singapuru pre agentúru Reuters bezpečnostný analytik Alexander Neill.
Fico v Číne
Vojenskú prehliadku si v Pekingu pozrel aj slovenský premiér Fico. Obete vojny si uctil aj položením venca k pamätníku hrdinov na námestí Tchien-an-men. Z Európy ešte prišli srbský prezident Aleksandar Vučič a bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko.
Fico v utorok absolvoval schôdzku s Putinom a zajtra sa stretne so Si Ťin-pchingom. Tri desiatky opozičných poslancov a poslankýň slovenského a Európskeho parlamentu adresovali premiérovi list, v ktorom ho vyzvali, aby apeloval na čínske vedenie, aby zastavilo akúkoľvek podporu vojnovým aktivitám Ruska proti Ukrajine, a aby sa zasadil o to, aby sa Čínska ľudová republika zdržala nátlaku a použitia násilia vo vzťahu k Taiwanu.
Čítajte viac Prečo sa Zelenskyj stretne s Ficom? Poliačik: Dôvodov je viac. Zvládol Trumpa, zvládne i nášho premiéra
„Na Ficovu prítomnosť v Pekingu budú spomínať – nielen v rámci NATO, ale aj v Číne. Tak to bolo aj v prípade bývalého poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Bol to asi jediný demokraticky zvolený líder EÚ, ktorý sa zúčastnil otvorenia olympijských hier v roku 2022 v čínskom hlavnom meste. Neskoršia dynamika jeho vzťahov so Si Ťin-pchingom vyzerala tak, že si v Pekingu vyslúžil špeciálne body,“ povedala Antonina Łuszczykiewicz-Mendis.
„Prítomnosť slovenského lídra by som nepreceňoval. Čína ju zaznamená, možno ju dokonca bude prezentovať ako dôkaz toho, že Si Ťin-pching siaha do srdca NATO alebo koná ako medzinárodný staviteľ mostov, zatiaľ čo Trump polarizuje svet, ale nepripisoval by som tomu nič viac,“ dodal Noakes
