1 289. deň: Rusko môže podľa Medvedeva zabaviť britské aktíva a zabrať ďalšie ukrajinské územia

Čítajte viac 1 288. deň: Rusko v noci spustilo rozsiahly vzdušný útok po celej Ukrajine. Spojenci aktivovali stíhačky F-35

23:10 Dánske ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že pracovníci Dánskej rady pre utečencov boli vo štvrtok na Ukrajine terčom útoku, ktorý sa pripisuje ruskej armáde.

Podľa Ukrajiny boli pri ruskom útoku zabití najmenej dvaja ľudia a päť ďalších ich bolo zranených. Humanitárni pracovníci sa podieľali na odmínovaní územia, ktoré bolo donedávna okupované ruskou armádou, informovali úrady Černihivskej oblasti, kde sa útok odohral.

Guvernér oblasti Viačeslav Čaus uviedol, že ruskí vojaci svoj útok zámerne nasmerovali na tím Dánskej rady pre utečencov. Zábery agentúry Reuters z miesta útoku zachytávajú najmenej jednu vážne poškodenú dodávku v ohňom spálenom teréne. Vozidlo malo logo Dánskej rady pre utečencov (DRC).

Čítajte viac Pri raketovom útoku na Ukrajine zahynuli dvaja odmínovači z dánskej misie

Dánske ministerstvo zahraničných vecí vo svojej reakcii na sociálnych sieťach ostro odsúdilo „všetky akty agresie proti humanitárnym pracovníkom“. “Toto je ďalší dôkaz, že (ruský prezident Vladimir) Putin nemá v úmysle ukončiť svoju nezákonnú agresívnu vojnu,“ deklarovala Kodaň.

Ukrajinský verejných ochranca práv Dmytro Lubinec uviedol, že „útočenie na osoby zapojené do odmínovacích činností je úmyselným pokusom mariť snahy o ochranu civilistov a zaistenie bezpečnosti komunít.“

Ruské ministerstvo obrany bez akýchkoľvek dôkazov tvrdí, že jeho raketa Iskander v Černihivskej oblasti zasiahla ukrajinskú posádku, ktorá sa údajne pripravovala na vyslanie dronov na ruské ciele.

Agentúra Reuters konštatovala, že tento incident podčiarkuje pokračujúce nebezpečenstvo pre humanitárne misie na Ukrajine, ktorých personál je počas vykonávania odmínovacích a záchranných prác ohrozený nielen bojmi na bojiskách, ale aj zámerným útokom.

23:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že vo štvrtkovom telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi lídrami diskutovali o sankciách voči Rusku a ochrane ukrajinského vzdušného priestoru. Telefonát medzi Trumpom, Zelenským a európskymi lídrami sa uskutočnil po stretnutí koalície ochotných v Paríži.

Čítajte viac Zelenskyj v telefonáte Trumpovi: Kľúčom k mieru je pripraviť ruskú vojnovú mašinériu o peniaze

19:30 Poľsko na Ukrajinu ani po skončení vojny s Ruskom nepošle vojakov. Dnes to po rokovaní takzvanej koalície ochotných v Paríži povedal poľský premiér Donald Tusk, uviedla agentúra PAP. Varšava už skôr opakovane odmietla vyslanie vojakov do prípadnej mierovej misie. Tusk však podľa agentúry Reuters povedal, že Poľsko sa zapojí do diskusií o vytvorení bezpečného vzdušného priestoru nad Ukrajinou, ale takéto budúce riešenie nesmie ohroziť poľskú bezpečnosť.

Na rokovaní v Paríži Tusk účastníkom konferencie zopakoval postoj Varšavy. Poznamenal, že toto vyhlásenie všetci prijali. Uviedol tiež, že Poľsko je ako kľúčová križovatka zodpovedné za koordináciu dodávok medzinárodnej pomoci pre Ukrajinu, čo označil za mimoriadne významnú úlohu.

Čítajte viac Trump vyzval štáty EÚ prestať kupovať ruskú ropu, Zelenskyj spomenul Slovensko. Vojakov na povojnovú Ukrajinu pošle 26 krajín

Varšava sa chce však zapojiť do diskusií o tom, ako nad Ukrajinou zabezpečiť bezpečný vzdušný priestor. „Povedal som našim partnerom, že Poľsko má veľký záujem na bezpečnom nebi, ale to musí byť spojené s bezpečnostnými zárukami pre Poľsko,“ povedal Tusk.

Reuters v tejto súvislosti pripomenul, že Poľsko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zaznamenalo množstvo prípadov narušenia svojho vzdušného priestoru. Napríklad v roku 2022 zablúdená ukrajinská raketa zabila v dedine na juhu Poľska dvoch ľudí.

Tusk, ktorý s novinármi hovoril na palube vládneho lietadla pri návrate z Paríža, tiež podľa televízie TVN24 povedal, že neverí v skorú schôdzku prezidentov Ukrajiny a Ruska Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina. „Teraz neexistuje žiadna reálna nádej,“ uviedol.

18:32 Súčasný nemecký veľvyslanec na Ukrajine Martin Jäger sa 15. septembra stane novým riaditeľom civilnej rozviedky – Spolkovej spravodajskej služby (BND). Jej terajší šéf Bruno Kahl, ktorý je vo funkcii od júla 2016, sa presunie na post nemeckého veľvyslanca vo Vatikáne. Oznámila to vo štvrtok spolková vláda, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.

Jäger pôsobil väčšinu svojej kariéry ako diplomat a štátny zamestnanec. Okrem iného bol hovorcom bývalého ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera a niekoľko rokov pracoval v úrade spolkového kancelára. V roku 2008 dočasne prešiel do súkromného sektora a stal sa vedúcim oddelenia vonkajších vzťahov automobilky Daimler.

V roku 2013 sa vrátil do diplomatických služieb ako veľvyslanec v Afganistane. Následne pôsobil ako hovorca spolkového ministerstva financií, ktorému v tom čase šéfoval Wolfgang Schäuble.

17:22 **Celkovo 26 krajín prisľúbilo, že sa zapojí do jednotiek zabezpečujúcich po dojednaní mieru s Ruskom bezpečnosť Ukrajiny, či už na zemi, na mori či vo vzduchu. **

Čítajte viac Trump vyzval štáty EÚ prestať kupovať ruskú ropu, Zelenskyj spomenul Slovensko. Vojakov na povojnovú Ukrajinu pošle 26 krajín

16:11 Pri ruských raketových útokoch v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny prišli o život dvaja zamestnanci Dánskej rady pre utečencov a ďalší traja utrpeli zranenia.

Čítajte viac Pri raketovom útoku na Ukrajine zahynuli dvaja odmínovači z dánskej misie

15:23 Dvaja civilisti prišli vo štvrtok o život pri ruskom vzdušnom útoku na Doneckú oblasť na východe Ukrajiny, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.

Ruské jednotky zhodili tri bomby na obec Illinivka, spresnil na platforme Telegram oblastný gubernátor Vadym Filaškin.

Počas náletu došlo k poškodeniu dovedna piatich opustených budov, dodal gubernátor.

15:10 Európski lídri a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa po štvrtkovom summite takzvanej koalície ochotných, zameranom na bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu, zhovárali prostredníctvom telemostu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, oznámil Elyzejský palác. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

Summit vedú spoločne francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer s ďalšími lídrami vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza či generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho. Na rokovaniach sa zúčastnil aj vyslanec prezidenta USA Steve Witkoff, ktorý sa so Zelenským zhováral samostatne.

Francúzsky prezident v stredu vyhlásil, že Európa je po podpise mierovej dohody pripravená okamžite poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. „Sme pripravení, my Európania, poskytnúť bezpečnostné záruky Ukrajine a Ukrajincom v deň podpísania mierovej dohody,“ uviedol Macron po boku Zelenského.

13:52 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok vyhlásil, že Rusko by mohlo zabrať ďalšie ukrajinské územia a zamerať sa aj na britské majetky. Reagoval tak na oznámenie Londýna, ktorý plánuje využiť približne 1,3 miliardy dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup zbraní pre Ukrajinu, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Britský minister obrany John Healey uviedol, že sa na podporu Kyjeva použije viac ako jedna miliarda libier z výnosov zmrazených ruských aktív. „Vzhľadom na to, že tieto prostriedky z pochopiteľných dôvodov nemožno vymáhať súdnou cestou, má naša krajina iba jeden spôsob, ako získať späť cennosti: vrátiť ich v naturáliách. Ide o „ukrajinské územie“ a ďalší nehnuteľný a hnuteľný majetok, ktorý sa na ňom nachádza,“ uviedol Medvedev na platforme Telegrame.

Naznačil, že Rusko bude reagovať na „akékoľvek nezákonné zabavenie zmrazených ruských finančných prostriedkov alebo ziskov“ zabavením „cenného majetku Británie“ vrátane toho v Rusku, píše Reuters.

Británia v stredu uvalila sankcie na 11 subjektov napojených na Rusko, ktoré sa údajne podieľali na pokusoch Moskvy o násilné deportácie a indoktrináciu ukrajinských detí, pripomína AFP.

13:02 Nemecko na štvrtkovom stretnutí koalície ochotných v Paríži navrhne posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany v rámci budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Spojenci Kyjeva sa záruky poskytnúť chystajú po uzavretí mieru s Ruskom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním na svoj zdroj, píše TASR.

Ponuka Berlína bude podľa nemenovaného predstaviteľa podliehať trom podmienkam. Prvá z nich je, že Spojené štáty sa budú na bezpečnostných zárukách podieľať. Po druhé Nemecko požaduje, aby sa Rusko „zúčastnilo na rokovaniach“. Na záver ponuka závisí aj od konsenzu v nemeckej vládnej koalícii a podpory zo strany nemeckého parlamentu.

Zdroj tiež potvrdil informácie časopisu Der Spiegel, ktorý informoval, že Nemecko sa usiluje posilniť množstvo zbraňových systémov ukrajinskej protivzdušnej obrany a ich účinnosť o 20 percent každý rok.

12:23 Generálny tajomník NATO Mark Rutte na Pražskom obrannom summite vo štvrtok zdôraznil potrebu navyšovania rozpočtov na obranu a výrobu kľúčovej techniky – od delostreleckej munície cez systémy protivzdušnej obrany až po drony. Rusko označil za agresora, ktorý v súčasnosti produkuje viac munície ako všetky členské štáty Aliancie dokopy, informuje TASR podľa správy servera Novinky.cz.

„Summit si dlhodobo udržiava dobrú povesť v rámci hodnotenia vojenských kapacít. Som tu preto, aby som hovoril o európskych vojenských možnostiach a o tom, čo Európa potrebuje dnes a do budúcna,“ povedal Rutte v úvode summitu. Podľa jeho slov Rusko prešlo na vojenskú ekonomiku a výrobu a preto Európa a celá Aliancia musí podniknúť potrebné kroky.

„Je zrejmé, že aktuálne kapacity sú nedostačujúce. Čelíme vážnym hrozbám. Rusko i Čína vyrábajú zbrane ohromným tempom. Nejde o demonštráciu na vojenských prehliadkach, ale o skutočný prejav sily. Rusko do zbrojenia investuje aktuálne približne 40 percent svojho rozpočtu. Len v tomto roku plánuje nasadiť tisíce tankov a stovky rakiet Iskander. Našou povinnosťou je zaistiť, aby bola Európa pripravená,“ priblížil Rutte.

10:56 Rusko je a v dohľadnej budúcnosti zostane destabilizačnou a konfrontačnou silou v Európe a vo svete, povedal dnes na Pražskom obrannom summite generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte. Prioritou NATO je tak podľa neho väčšie investovanie do obrany a zrýchlenie obrannej výroby. Rusko a Čína investujú do budovania a modernizácie svojich armád nielen kvôli prehliadkam, ale aby uplatňovali svoj vplyv, pokúsili sa pretvoriť globálny poriadok a podryli slobodu a demokraciu, uviedol ďalej Rutte.

Aby sa Európa udržala v bezpečí, potrebuje podľa Rutteho oveľa väčšie vojenské kapacity, ako teraz má. Rusko podľa neho dáva 40 percent zo svojho rozpočtu na vojnovú ekonomiku. „Rusko je a v dohľadnej budúcnosti zostane destabilizačnou a konfrontačnou silou v Európe a vo svete,“ povedal. Európa a Spojené štáty tak musia spoločne v NATO investovať do obrany a zrýchliť výrobu.

Rutte v prejave pripomenul záväzok členských krajín NATO, ktoré sa na júnovom summite aliancie dohodli na zvýšení výdavkov na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2035. Výdavky majú byť rozdelené na 3,5 percenta HDP na „tvrdú obranu“ a na 1,5 percenta HDP na ďalšie výdavky, napríklad infraštruktúru. „Päť percent je veľa peňazí, ale je to to, čo potrebujeme,“ povedal dnes Rutte. NATO má podľa neho jasné ciele schopností, ktoré potrebuje a štáty ich musia naplniť. „Máme nákupný zoznam, ale aby sme mohli nakupovať, potrebujeme peniaze,“ dodal.

10:34 V rámci spoločného vyšetrovacieho tímu zriadeného za účelom vyšetrovania vojnových zločinov a súvisiacich porušení zákona počas ruskej invázie na Ukrajinu pôsobí 20 príslušníkov Policajného zboru a päť prokurátorov. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.

„Na území Slovenskej republiky je naďalej vedené trestné konanie, v rámci ktorého sú zabezpečované dôkazy,“ uviedla hovorkyňa.

Generálny prokurátor Ukrajiny Andrij Kostin ešte v roku 2023 na stretnutí so šéfom slovenskej prokuratúry Marošom Žilinkom vyhlásil, že oceňuje prácu slovenských prokurátorov. „Slovensko je na čele vyšetrovania medzinárodných zločinov spáchaných na Ukrajine v čase ruskej agresie,“ uviedol. K spoločnému vyšetrovaciemu tímu zameranému na vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných na území Ukrajiny pristúpilo Slovensko v máji 2022.

Prokurátorka generálnej prokuratúry začala ešte v marci 2022 v súvislosti s vojnou na Ukrajine trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin neľudskosti, obzvlášť závažný zločin používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja a obzvlášť závažný zločin vojnového bezprávia. Stalo sa tak na základe dohody Generálnej prokuratúry SR s Generálnou prokuratúrou Ukrajiny a Eurojustom, ktorý koordinuje zber informácií a postup trestných stíhaní v jednotlivých krajinách. Účelom trestného konania je zadokumentovať dôkazy o vojnových zločinoch, a to predovšetkým od utečencov, ktorí mohli byť ich priamymi svedkami a obeťami.

10:05 Rusko zažíva vážnu palivovú krízu, ktorá sa prejavuje nedostatkom benzínu a prudkým rastom cien naprieč krajinou. Miestni už hovoria o „plnohodnotnej palivovej kríze“.

Čítajte viac Rusko dusí vážna palivová kríza. Lámu ukrajinské drony chrbticu jeho energetike?

9:50 Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu 112 dronov, ukrajinskej protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 84 z nich. Zvyšných 28 bezpilotných lietadiel udrelo na 17 miestach, na ďalších päť lokalít dopadli trosky zostrelených dronov, uviedlo dnes ráno ukrajinské letectvo na telegrame. Obete na životoch zatiaľ neboli hlásené.

V Čugujevskom okrese v Charkovskej oblasti zasiahol ruský dron obytnú oblasť, informovala ruskojazyčná služba BBC s odvolaním sa na ukrajinské úrady. Pri incidente vyhorel obytný dom a niekoľko áut, päť ľudí bolo zranených. V Odeskej oblasti spôsobil útok ruských dronov požiar skladiska, podľa predbežných informácií nie sú na mieste žiadne obete.

Ruské ministerstvo obrany dnes ráno medzitým oznámilo, že cez noc bolo nad tromi ruskými regiónmi a Čiernym morom zostrelených 46 ukrajinských dronov. Podľa vyhlásenia ministerstva bola viac ako polovica bezpilotných lietadiel zostrelená nad Rostovskou oblasťou, zvyšok nad Volgogradskou oblasťou, Krasnodarským krajom a nad Čiernym morom.

Ruské úrady v noci uzavreli letisko vo Volgograde a v Soči. Šéf Rostovskej oblasti ráno oznámil, že protivzdušná obrana v noci odrazila masívny útok ukrajinských dronov.

9:45 Viac ako polovica Poliakov je proti tomu, aby Varšava podporovala vstup Ukrajiny do NATO. Vyplýva to z prieskumu agentúry IBRiS, ktorý na prelome augusta a septembra uskutočnila pre denník Rzeczpospolita. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa prieskumu nesúhlas s podporou vyjadrilo takmer 53 percenta opýtaných, za bolo necelých 34 percenta a 14 percent sa nevedelo vyjadriť. Najväčšiu podporu vstupu Ukrajiny do Aliancie vyjadrili priaznivci vládneho tábora, z ktorých 59 percent súhlasí s pokračovaním takejto politiky. Opačný názor zastáva 29 percent sympatizantov vládnej koalície.

Medzi odporcami dominujú priaznivci opozičných strán Právo a spravodlivosť (PiS), Konfederácia a Razem, kde sa proti vyjadrilo 74 percent respondentov.

Najvyšší podiel odporcov bol medzi mužmi, ľuďmi so základným vzdelaním, vo vekovej kategórii okolo 50 rokov či ľuďmi, ktorí svoju ekonomickú situáciu hodnotia negatívne.

9:35 Nemecký kancelár Friedrich Merz sa dnes chystá Ukrajine navrhnúť konkrétne bezpečnostné záruky. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval magazín Der Spiegel. Medzi navrhovanými bodmi sú podľa neho výrazné posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany či vybavenie štyroch pechotných brigád. Vyslanie pozemných jednotiek Berlín síce úplne nevylučuje, kladie si ale podmienky.

V Paríži sa dnes na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uskutoční schôdzka vrcholných predstaviteľov európskych krajín, na ktorej sa bude rokovať okrem iného o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Zúčastní sa jej aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Nemecký kancelár Merz či britský premiér Keir Starmer sa pripoja na diaľku. Cez videokonferenciu sa pripoja aj viacerí ďalší predstavitelia takzvanej koalície ochotní vrátane českého premiéra Petra Fialu, s ktorým bude v Prahe generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Podľa magazínu Der Spiegel Merz Ukrajine navrhne, že spojenci budú jej protivzdušnú obranu zlepšovať ročne o 20 percent. Týkať sa to má počtu zbraňových systémov aj účinnosti. Vylepšovať by mali spojenecké štáty tiež útočné schopnosti Ukrajiny vo vzdušnom boji – myslené tým sú podľa magazínu Der Spiegel strely s plochou dráhou letu, ktoré by sa mali vyrábať na Ukrajine s finančnou a technologickou podporou spojencov.

Ukrajinské pozemné jednotky by mali podľa nemeckých plánov dostať vybavenie pre štyri mechanizované pechotné brigády. Podľa Spiegelu to zodpovedá 480 pechotným vozidlám ročne, vrátane bojových vozidiel pechoty. Ďalšími bodmi bezpečnostných záruk, ktoré chcú Nemci navrhnúť, sú podľa magazínu Der Spiegel pokračovanie výcviku ukrajinských vojakov a užšie prepojenie ukrajinského obranného priemyslu s tým v krajinách Európskej únie.

6:15 Rusko nemá v úmysle rokovať o akomkoľvek prípadnom nasadení zahraničných vojenských jednotiek na Ukrajine. Považuje to za neprijateľné. Povedala to novinárom hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová v reakcii na výroky predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej o plánoch vyslať európskych vojakov na Ukrajinu.

„Rusko nebude diskutovať o akejkoľvek forme zahraničnej intervencie na Ukrajine, ktorá je zásadne neprijateľná a podkopáva akúkoľvek bezpečnosť,“ uviedla Zacharovová na tlačovej konferencii.

Von der Leyenová v nedeľu denníku Financial Times (FT) povedala, že európske krajiny pracujú na „celkom presných plánoch“ na vyslaní mnohonárodných vojenských jednotiek na Ukrajinu v rámci bezpečnostných záruk po skončení konfliktu. Tieto jednotky budú mať podľa nej podporu Spojených štátov. Nemecký minister obrany výroky von der Leyenovej označil za predčasné.

6:10 Predovšetkým o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu brániacu sa ruskej agresii budú vo štvrtok v Paríži rokovať európski lídri z takzvanej koalície ochotných krajín, ktorej súčasťou je aj Česko. Spojenci Kyjeva budú na pozvanie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona hovoriť o tom, ako zabezpečiť bezpečnosť Ukrajiny v prípade podpisu mierovej dohody s Ruskom.

Stretnutia sa okrem iného zúčastní ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj či predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. V Paríži je podľa médií aj splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff. Na diaľku z Prahy sa spoločne s českým premiérom Petrom Fialou pripojí tiež generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Macron privítal Zelenského v Elyzejskom paláci už v stredu večer a vyhlásil, že Európa je pripravená zaručiť bezpečnosť Ukrajiny od chvíle podpisu mierovej dohody. Obaja politici však zároveň dali najavo pochybnosti, či ruský vodca Vladimir Putin, na ktorého rozkaz pokračujú útoky na ukrajinské mestá, naozaj chce vojnu ukončiť. Macron a ďalší európski lídri hovoria o možnosti vyslania mierových jednotiek, čo však Putin odmieta.

Po dopoludňajšom rokovaní sa má Zelenskyj aj európski lídri telefonicky spojiť s Trumpom, ktorého majú informovať o aktuálnej situácii. Zelenskyj v stredu uviedol, že chce s Trumpom hovoriť aj o ďalších sankciách proti Rusku.