„Genocída v Gaze ukazuje neschopnosť Európy konať a hovoriť jedným hlasom, a to aj vo chvíli, keď sa v európskych mestách šíria demonštrácie,“ povedala v prejave na vysokej škole v Paríži najvýznamnejšia členka EK po jej predsedníčke Ursule von der Leyenovej.
Izraelské ministerstvo zahraničia vyjadrenia Riberaovej v reakcii dôrazne odsúdilo ako nepodložené a komisárku obvinilo z toho, že sa „stáva nositeľom propagandy Hamasu“.
Čítajte viac Jeruzalem zachvátili protesty. Ľudia žiadali ukončiť vojnu, polícia použila vodné delo
K záveru, že izraelský spôsob vedenia vojny v Pásme Gazy predstavuje genocídu, teda cielený pokus vyhladiť určitú skupinu obyvateľov alebo jej časť, dospeli v júli dve izraelské neziskové organizácie: ľudskoprávna organizácia Betselom a organizácia Lekári za ľudské práva-Izrael (PHRI). Juhoafrická republika už v decembri 2023 podala na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu žiadosť o začatie konania so štátom Izrael, ktorý sa podľa JAR v Pásme Gazy dopúšťa genocídy a porušuje dohovor OSN o zabránení genocíde a jej trestaní z roku 1948. ICJ konanie začal vlani v januári, ale zatiaľ vyniesol len niekoľko predbežných opatrení a nerozhodoval o tom, či sa Izrael genocídy dopúšťa.
Čítajte viac Wadephul: Nemecko odmieta izraelskú okupáciu Gazy aj Západného brehu Jordánu
Ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy ovládané teroristickým hnutím Hamas uviedlo, že dnes zverejnený celkový počet palestínskych obetí vojny, ktorý presiahol 64.000, zahŕňa aj približne 400 osôb, ktoré boli v minulosti vedené ako nezvestné a teraz boli po stotožnení vyhlásené za mŕtvych, píše agentúra AP. Počet úmrtí v dôsledku akútnej podvýživy podľa dnešných údajov ministerstva vzrástol na 370.
Podľa svedkov citovaných agentúrou Reuters izraelské tanky prenikli v meste Gaza hlbšie na predmestí Šajch Radván, zatiaľ čo letecké údery zasiahli štvrte Tuffáh, Zajtún, Sabra a Šudžáija. Izraelská armáda tam novú ofenzívu začala v polovici augusta s proklamovaných cieľom úplne zničiť Hamas.
Z mesta Gaza aj dnes utekali ďalší obyvatelia. Podľa izraelskej armády, ktorá opakovane vydáva príkazy na evakuáciu jednotlivých častí, mesto opustilo už 70.000 ľudí. Podľa palestínskych úradov je ich počet menej ako polovičný, píše Reuters s tým, že pred vypuknutím súčasnej vojny žilo v meste okolo milióna ľudí.
Niektorí obyvatelia aj napriek opakovaným izraelským výzvam na odchod na juh pásma odmietajú mesto opustiť. Mnohí obyvatelia mesta i celého pásma boli v minulých mesiacoch nútene vysídlení viackrát. „Tentokrát zo svojho domu neodídem. Chcem tu zomrieť. Je jedno, či odídeme alebo zostaneme. Desaťtisíce ľudí, ktorí zo svojich domovov odišli, Izrael rovnako aj zabil. Tak prečo sa namáhať?“ cituje Reuters istú matku piatich detí. Obyvatelia majú okrem iného odísť do oblasti Mavásí na juhu pásma.
Mavásí je takzvaná humanitárna zóna, kde žijú stovky tisíc utečencov, veľká časť z nich v stanoch. Humanitárne zóny sú oblasti označené v minulosti Izraelom ako bezpečné, do ktorých sa podľa izraelskej armády majú sťahovať obyvatelia z bojových zón Pásma Gazy. Mavásí sa však napriek svojmu štatútu humanitárnej zóny opakovane stala cieľom izraelských vzdušných úderov.
Nová ofenzíva vyvolala silnú kritiku ako v zahraničí, kde vzbudzuje obavy ohľadom ďalšieho zhoršenia už beztak rozsiahlej humanitárnej krízy v pásme, tak v Izraeli, kde proti rozhodnutiu vlády rozšíriť vojnu protestovali státisíce občanov. Žiadali okamžité uzavretie dohody o prímerí s Hamasom, ktorá by zabezpečila prepustenie rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy.
Čítajte viac Trump už plánuje prestavbu Gazy, Palestínčanom majú zaplatiť, aby odišli. Ako by mala vyzerať "Riviéra Blízkeho východu"?
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na teroristický útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach. Teraz je v pásme 48 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Čítajte viac Milión ľudí uviaznutých v pasci. Izrael vyhlásil mesto Gaza za bojovú zónu. Vyráža na útok
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa dnes zverejnených údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva zabitých najmenej 64.231 Palestínčanov. OSN tieto údaje považuje za spoľahlivé. Nerozlišujú medzi ozbrojencami a civilistami, interné údaje izraelskej armády však vychádzajú z toho, že 83 percent palestínskych obetí sú civilisti.
