Tri tábory
Podľa denníka Financial Times účastníci schôdzky tvoria viac-menej tri tábory. Noviny sa odvolávajú na svoje zdroje, teda na ľudí, ktorí sú oboznámení s priebehom diskusií. „Koalícia je rozdelená zhruba do troch skupín. Jedna je ochotná nasadiť vojská. Do nej patrí Spojené kráľovstvo. Druhá je proti, a v nej je napríklad Taliansko. A väčšina sa stále nerozhodla – napríklad Nemecko,“ napísal Financial Times.
Organizátorom stretnutia bol francúzsky prezident Emmanuel Macron a spolupredsedal mu britský premiér Keir Starmer. Zapojili sa aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či predseda Európskej rady António Costa. Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa k stretnutiu pripojil virtuálne.
Macron povedal, že 26 krajín je pripravených zapojiť sa na súši, na mori alebo vo vzduchu, aby upokojili ukrajinský ľud a zachovali prímerie po jeho zavedení a udržali a zaručili mier. Hoci sa to mediálne prezentovalo, že tieto štáty sú v podstate v prípade prímeria pripravené vyslať jednotky na pomoc Kyjevu, je potrebné to chápať skôr tak, že podporia bezpečnostné záruky. Súčasťou toho môže byť aj financovania ukrajinskej armády, pomoc pri zaistení kyberbezpečnosti alebo podpora leteckých a námorných aktivít Kyjeva.
Svedčia o tom aj Zelenského slová na tlačovej konferencii v Paríži. „Nemecko, Taliansko a Poľsko určite patria medzi bezpečnostných garantov Ukrajiny. Zatiaľ nebudeme zachádzať do detailov, ale už teraz sme našli porozumenie, ako budeme spolupracovať,“ povedala hlava štátu. Lídri Talianska a Poľska však opakovane vyhlásili, že vojakov na Ukrajinu nepošlú, a ani Nemecko sa do toho nehrnie.
Koalíciu ochotných tvorí viac ako 30 krajín. Slovensko sa k nej odmietlo pripojiť, ale premiér Robert Fico sa v utorok v Pekingu zvítal s ruským diktátorom Vladimirom Putinom a včera s čínskym komunistickým vodcom Si Ťin-pchingom. Dnes má v Užhorode predseda vlády schôdzku so Zelenským.
Paríž navštívil aj vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff, ktorý Bielemu domu zabezpečuje kontakt s Kremľom. USA však oficiálne nie sú členom koalície ochotných. Tá do nemalej miery vznikla práve preto, aby Ukrajine poskytla čo najväčšiu podporu, pretože nie je jasné, ako sa nakoniec k ruskej vojne postaví Trump.
Čítajte viac Čo je najlepšia bezpečnostná záruka pre Ukrajinu? Vraj prispejú aj USA a Trump hrozí Rusku ekonomickou vojnou
Podľa televízie Euronews šéfovia armád a vojenskí plánovači krajín koalície ochotných pripravili pre politických lídrov možnosti, aké bezpečnostné záruky by mohla Ukrajina od Európanov dostať. Ich súčasťou by mali byť tri hlavné piliere.
Zdroje zo zákulisia rokovaní pre Euronews uviedli, že bezpečnostné záruky by mali byť založené na existencii zaisťovacích síl, leteckých hliadok a námorných odmínovacích jednotiek. Vojenskí plánovači prešli najrôznejšie konfliktné scenáre. Jednou z kľúčových zostávajúcich otázok však stále je, čo by sa stalo, keby Rusko zaútočilo na západné jednotky rozmiestnené na Ukrajine.
Moskva odmieta myšlienku nasadenia zahraničných vojakov na územie susednej krajiny, ktorú sa usiluje okupovať. Šéf NATO Rutte jej však odkázal, že do toho nemá čo hovoriť. „Prečo nás zaujíma, čo si Rusko myslí o vojakoch na Ukrajine? Je to suverénna krajina. Nie je na Rusoch, aby o tom rozhodovali. Rusko s tým nemá nič spoločné,“ citoval Rutteho francúzsky denník Le Monde.
Čítajte viac Pomôže Trump Ukrajine alebo ju opustí? Expert: Prezident USA sleduje vlastné ciele
Vojenská analytička Dara Massicotová z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier vraví, že Kremľu je potrebné pripomenúť jeho vlastné správanie. „Keď Rusko poslalo svojich vojakov do Sýrie, stále opakovalo, že sú tam na pozvanie miestnej vlády. To isté sa dá povedať aj v prípade západných jednotiek na Ukrajine,“ pripomenula Massicotová v podcaste portálu War on the Rocks.
Denník Washington Post opísal, ako by podľa plánov mohlo vyzerať rozmiestnenie európskych zaisťovacích síl na Ukrajine. „Zahŕňalo by demonštračný prvok – jednotky umiestnené ďaleko od frontu, ktoré by slúžili ako odstrašujúci prostriedok proti budúcim útokom – a regeneračný prvok na výcvik a obnovu ukrajinskej armády a jej premenu na to, čo lídri Európskej únie nazývajú oceľovým dikobrazom,“ uviedol Washington Post.
Čítajte viac Expert: Koniec Starlinku pre Kyjev? Poľský prezident Nawrocki využíva Ukrajincov na boj s Tuskovou vládou
Podpora zvonku
Nórsky bezpečnostný expert Hans Petter Midttun pre Pravdu zdôraznil, že Kyjev potrebuje takúto pomoc zvonku. „Ukrajinské ozbrojené sily samotné nikdy nebudú schopné prinútiť Moskvu, aby sa odklonila od svojej imperiálnej vízie. Rusko má väčšiu armádu a minimálne na papieri je vojensky oveľa silnejšie ako ktorýkoľvek zo štátov, s ktorými susedí. Kremeľ tiež verí, že opotrebúvacia vojna sa vyvíja v jeho prospech. A nakoniec, a to je najdôležitejšie, bez spojencov a aliancie, ktorá by Kyjevu zaručila bezpečnosť, nebudú ani silné ukrajinské ozbrojené sily stačiť na zaistenie trvalého mieru,“ vysvetlil Midttun.
Ale pomoc zvonku potrebujú aj Európania. Včerajšia schôdzka v Paríži, po ktorej sa mal Zelenskyj spojiť telefonicky s Trumpom, sa týkala aj toho, akú podporu je v rámci bezpečnostných záruk ochotná poskytnúť Amerika. USA by mohli dodať protivzdušnú a protiraketovú obranu a spravodajské informácie. Macron povedal, že úloha USA sa vyrieši v najbližších týždňoch.
Midttun však varuje pred prílišným spoliehaním sa na Ameriku Donalda Trumpa. „Koalícia podobne zmýšľajúcich európskych krajín je jedinou alianciou, ktorá by mohla byť schopná odradiť Rusko od ďalšej agresie. NATO, žiaľ, už v tomto nie je relevantné ako garant bezpečnosti pre demokratický svet, pretože Európa musí po prvýkrát v histórii zvážiť vojenské scenáre, v ktorých by USA boli potenciálnym protivníkom,“ povedal pre Pravdu Midttun, ktorý pôsobil ako obranný atašé v Kyjeve.
Európania však nežiadajú od USA len vojenskú podporu. Oni a Ukrajina by mali radi jasno v tom, čo urobí Trump v situácii, keď Rusko stále len naťahuje čas. Kyjev s prímerím súhlasil už 11. marca. Odvtedy už Putin „prešvihol“ všetky ultimáta, ktoré dostal od amerického prezidenta. No Trump zatiaľ proti šéfovi Kremľa nepodnikol nič, iba opakuje, že ho ruský vládca sklamal.
Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier
Fínsky prezident Alexander Stubb vraví, že americký prezident chce, aby sa USA a Európa spojili v otázke sankcií zameraných na ruskú ropu a plyn. „Trumpov prístup bol v podstate taký, že musíme konať spoločne v otázke sankčnej politiky a teraz hľadať spôsoby, ako najmä ekonomickými prostriedkami zastaviť ruskú vojnovú mašinériu,“ povedal Stubb fínskym médiám po telefonáte európskych lídrov s vládcom Oválnej pracovne.
Zelenskyj v tejto súvislosti pripomenul, komu stále záleží na nákupe ruskej ropy. „Prezident Trump je veľmi nespokojný s tým, že Európa nakupuje ruskú ropu. Medzi inými sú to dve krajiny, vieme, že ide o Maďarsko a Slovensko,“ skonštatoval ukrajinský prezident.
Rusko medzitým vyhlásilo, že svoje ciele na Ukrajine je ochotné dosiahnuť vojenskými prostriedkami. Putin pozval Zelenského na mierové rokovania do Moskvy, je však jasné, že niečo také ukrajinský prezident v tomto momente nemôže prijať, keďže by sa to rovnalo kapitulácii.
