Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 290 dní
- Vyslanie vojakov na Ukrajinu: nedodá ich 26 štátov a Európania vedia, že bez USA to nepôjde. Môžu však Trumpovi veriť?
- Kremeľ striktne odmietol bezpečnostné garancie zahraničných armád pre Ukrajinu
- Fiasko ruských strategických lietadiel. Niekoľko strojov zlyhalo počas útoku na Ukrajinu
- ONLINE: Fico na Ukrajine. Užhorod strážia ostreľovači, ulice sú plné policajných áut
Čítajte viac 1 289. deň: Rusko môže podľa Medvedeva zabaviť britské aktíva a zabrať ďalšie ukrajinské územia
20:30 Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot v piatok varoval, že zhabanie zmrazených ruských aktív v Európe by spôsobilo systémový šok, ktorý by pravdepodobne destabilizoval euro.
Zmrazené ruské finančné prostriedky v hodnote približne 200 miliárd eur sú súčasťou západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu v roku 2022 a väčšina z nich je uložená v depozitári Euroclear v Belgicku.
Belgický minister uviedol, že „pre Belgicko nie je konfiškácia ruských štátnych aktív opciou.“ V rozhovore pre agentúru AFP objasnil, že „takáto konfiškácia, motivovaná skôr politickým než právnym alebo súdnym rozhodnutím, by pravdepodobne spôsobila hrozný systémový šok na všetkých európskych finančných trhoch, zasadila by vážnu ranu dôveryhodnosti eura, a tým by mala veľmi problematický dominový efekt.“
Doplnil, že takéto porušenie pravidiel by ohrozilo dôveru investorov v Belgicko a Európsku úniu a negatívne zasiahlo dôveryhodnosť európskych finančných služieb. Argumentoval, že ak bude také jednoduché nejaké aktíva skonfiškovať, mnohé štáty by sa mohli rozhodnúť investovať radšej inde.
Európska komisia a západní spojenci Ukrajiny – vrátane Británie – presadzujú použitie ruských aktív na pokrytie škôd spôsobených vojnou, prípadne ich presun do samostatného investičného fondu. Belgicko – spolu s ďalšími krajinami – však takéto kroky odmieta, čo sa potvrdilo aj minulý týždeň na stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Kodani.
Očakáva sa, že EÚ teraz bude namiesto toho hľadať spôsob, ako zabezpečiť, aby sa zmrazený majetok nevrátil Rusku, kým Moskva nenahradí všetky škody, ktoré spôsobila vojnou na Ukrajine. Túto možnosť Prévot v rozhovore pre AFP podporil a označil za nevyhnutnosť.
Prévot zároveň uviedol, že Belgicko ako člen koalície ochotných bude prispievať k povojnovým misiám na Ukrajine, najmä prostredníctvom leteckej podpory a prípadne aj odmínovania.
18:46 Spojenci Ukrajiny pripravujú nové sankcie proti Rusku v snahe prinútiť prezidenta Vladimira Putina ukončiť jeho vojnu na Ukrajine. Podľa agentúry Reuters to dnes povedal kanadský premiér Mark Carney. Ruská armáda Ukrajinu napadla na Putinov rozkaz vo februári 2022.
"Pán Putin je príčinou tejto vojny. Je príčinou toho zabíjania a nebude si diktovať podmienky mieru, "povedal Carney na tlačovej konferencii.
Americký prezident Donald Trump medzitým v posledných mesiacoch raz vyhlasuje, že Putin by najradšej vojnu ukončil, a inokedy ruského vodcu ostro kritizuje za sústavné ruské bombardovanie ukrajinských miest s mnohými civilnými obeťami, poznamenal Reuters.
16:55 Spojené štáty by sa mohli ujať vedúcej úlohy v monitorovaní rozsiahlej nárazníkovej zóny na Ukrajine, ktorá by po prípadnom uzavretí mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom slúžila ako ochrana krajiny pred Ruskom. Píše o tom web stanice NBC News s odvolaním sa na štyri informované zdroje, podľa ktorých o pláne diskutujú vojenskí predstavitelia spojencov Ukrajiny vrátane Spojených štátov.
Nárazníková zóna by zahŕňala rozsiahlu demilitarizovanú oblasť na území Ukrajiny, ktorej hranice zatiaľ nie sú vymedzené. Spojené štáty by na zónu dohliadali okrem iného vzhľadom na svoje technologické schopnosti. Do monitorovania by nasadili drony, satelity a ďalšie spravodajské prostriedky. Zapojili by sa aj ďalšie krajiny, s ktorými by USA dohľad koordinovali.
Najmenej jedna krajina, ktorá nie je členom Severoatlantickej aliancie, by mohla na zabezpečenie nárazníkovej zóny poskytnúť svojich vojakov. Podľa zdrojov oboznámených s plánom by mohlo ísť napríklad o Saudskú Arábiu či dokonca Bangladéš, uviedol web NBC News. Na Ukrajine podľa týchto zdrojov nebudú nasadení americkí vojaci.
Keďže by ruský prezident Vladimir Putin musel súhlasiť s akýmkoľvek plánom na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a zapojenie NATO vníma ako problematické, tvorcovia plánu sa chcú vyvarovať nasadeniu síl krajín aliancie, uviedli zdroje NBC News.
14:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že na Ukrajinu by mohli byť nasadené „tisíce“ západných vojakov ako súčasť bezpečnostných záruk v prípade mierovej dohody.
„Určite to nebudú jednotky v jednociferných číslach, ale tisíce,“ povedal Zelenskyj počas piatkovej tlačovej konferencie s predsedom Európskej rady Antóniom Costom v západoukrajinskom meste Užhorod.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil plán nasadenia vojakov za „prvý vážny konkrétny krok“ po dlhom čase.
Medzitým sa v tzv. koalícii ochotných objavujú rozdiely ohľadom rozsahu a povahy zapojenia jednotlivých krajín. Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval na zvýšený tlak, no zároveň zostáva opatrný ohľadom rozsahu účasti.
11:58 Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump by sa mohli v blízkej budúcnosti opäť stretnúť, uviedol v rozhovore zverejnenom v piatok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Čítajte viac Putin a Trump by sa mohli podľa Kremľa v blízkej budúcnosti opäť stretnúť
10:00 Ukrajinské drony v noci na 5. septembra podnikli útoky na viaceré ruské ropné zariadenia vrátane najväčšej rafinérie Rosneftu v Rjazani a skladu pohonných hmôt v okupovanej Luhanskej oblasti. Informoval o tom ukrajinský veliteľ dronových jednotiek Robert „Maďar“ Brovdi.
„Benzín (v Rusku) sa stáva nedostatkovým, zatiaľ čo plyn a ropa sa rýchlo míňajú,“ napísal Brovdi.
Podľa obyvateľov Rjazane, ktorých citovalo proruské médium Shot, bolo okolo druhej hodiny ráno počuť výbuchy, po ktorých nasledoval požiar. Na sociálnych sieťach sa objavili fotografie a videá ukazujúce plamene a hustý čierny dym stúpajúci z rafinérie na južnom okraji mesta.
Rjazanský závod s kapacitou 13,8 milióna ton ročne už bol terčom ukrajinského útoku 2. augusta, keď musel odstaviť dve z troch hlavných výrobných jednotiek.
Regionálny gubernátor Pavel Malkov tvrdil, že protivzdušná obrana zničila osem dronov nad Rjazanskou oblasťou. Podľa neho trosky dopadli na priemyselný objekt, pričom neboli hlásené obete ani škody na obytných budovách. K samotnému požiaru v rafinérii sa však priamo nevyjadril.
V okupovanej Luhanskej oblasti miestni obyvatelia hlásili stúpajúci čierny dym už večer 4. septembra. Podľa Brovdiho tam ukrajinské drony zasiahli ropný sklad, rozsah škôd však zatiaľ nie je známy.
9:30 Áno, nie, nevieme. Európania naďalej rokujú o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Na stretnutie koalície ochotných v Paríži včera osobne prišiel aj prezident Volodymyr Zelenskyj.
Čítajte viac Vyslanie vojakov na Ukrajinu: nedodá ich 26 štátov a Európania vedia, že bez USA to nepôjde. Môžu však Trumpovi veriť?
8:58 Počas masívneho raketovo-dronového útoku na Ukrajinu v noci z 2. na 3. septembra tri ruské bombardéry nedokázali splniť svoje úlohy pre technické poruchy. Informoval o tom Telegram-kanál Dosje špiona.
Čítajte viac Fiasko ruských strategických lietadiel. Niekoľko strojov zlyhalo počas útoku na Ukrajinu
8:34 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok vyhlásil, že západné krajiny „nemôžu“ poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky, uviedli ruské štátne médiá. Peskov tak reagoval na štvrtkové vyhlásenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona po summite tzv. koalície ochotných, že bezpečnostné záruky pre povojnovú Ukrajinu „sú pripravené“ a 26 krajín sa tam zaviazalo poslať svoje jednotky na zaistenie budúceho mieru.
„Môžu zahraničné, najmä európske a americké vojenské kontingenty, poskytnúť a zaručiť bezpečnosť Ukrajine? Rozhodne nie, nemôžu,“ povedal Peskov pre štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti. „To nemôže byť záruka bezpečnosti Ukrajiny, ktorá by vyhovovala našej krajine,“ dodal hovorca.
Podľa agentúry TASS Peskov tiež uviedol, že v súčasnosti nemá čo kancelária ruského prezidenta Vladimira Putina oznámiť ohľadom možného rozhovoru medzi ním a šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. „Zatiaľ neboli dosiahnuté žiadne predbežné výsledky,“ vyhlásil Peskov. Trump pritom vo štvrtok v reakcii na otázku novinára potvrdil, že s Putinom plánuje hovoriť v blízkej budúcnosti.
Peskov však potvrdil, že napriek okolnostiam si Putin váži Trumpove mierové úsilie a „konštruktívny charakter ich vzťahu“. „Sú to ťažké rozhovory. Každá strana háji svoje vlastné záujmy. Prezident Putin to však oceňuje a je Trumpovi vďačný za takýto prístup,“ povedal Peskov podľa TASS. (tasr, tass, afp)
8:05 Spojené štáty plánujú ukončiť dlhodobú vojenskú pomoc európskym krajinám pozdĺž hranice s Ruskom, informovali americké médiá. Ide údajne o ďalší krok prezidenta Donalda Trumpa v rámci jeho nátlaku na Európu, aby zohrávala väčšiu úlohu vo svojej vlastnej obrane.
Čítajte viac Ďalšia studená sprcha pre Európu? USA stopnú vojenskú pomoc krajinám pri ruskej hranici
6:15 Kremeľ rozhodne odmietol, že by bezpečnostné garancie Ukrajine mohli poskytovať zahraničné vojenské kontingenty z Ameriky alebo Európy. Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov agentúre RIA Novosti, ktorá jeho vyjadrenie zverejnila v piatok.
„Môžu bezpečnostné záruky Ukrajine zabezpečiť a poskytnúť zahraničné, najmä európske a americké vojenské kontingenty? Rozhodne nie, nemôžu,“ citovala Peskova ruská agentúra. „To nemôže slúžiť ako bezpečnostná záruka pre Ukrajinu, ktorá by bola pre našu krajinu prijateľná,“ dodal Peskov.
Poskytnutie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu zvažujú najmä krajiny v takzvanej koalícii ochotných, ktorej lídri vo štvrtok rokovali v Paríži. Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že dokopy 26 krajín prisľúbilo, že sa zapojí do zabezpečenia bezpečnosti Ukrajiny po dojednaní mieru s Ruskom, či už na zemi, na mori či vo vzduchu.
Ukrajina sa štvrtý rok bráni ruskej agresii a zatiaľ nie je na obzore koniec vojny napriek úsiliu najmä amerického prezidenta Donalda Trumpa dostať k spoločnému rokovaciemu stolu šéfa Kremľa Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Peskov povedal, že pred stretnutím medzi Ruskom a Ukrajinou na vyššej alebo najvyššej úrovni treba urobiť obrovské množstvo práce.
Čítajte viac Vyslanie vojakov na Ukrajinu: nedodá ich 26 štátov a Európania vedia, že bez USA to nepôjde. Môžu však Trumpovi veriť?
6:10 Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oznámil, že bude čoskoro hovoriť s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Novinárom podľa agentúry Reuters tiež povedal, že urovnal mnoho vojen, ale rusko-ukrajinský konflikt je zatiaľ najťažší.
„Áno, prehovorím s ním,“ povedal americký prezident podľa agentúry AFP novinárom, ktorý sa ho na okraj večere s šéfmi najväčších technologických firiem v USA spýtal, či sa čoskoro stretne s šéfom Kremľa.
Trump sa s Putinom stretol v polovici minulého mesiaca na Aljaške, ale summit nepriniesol výrazný pokrok v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú začalo vo februári 2022 Rusko vpádom do susednej krajiny na rozkaz Putina. V rozhovore, ktorý vo štvrtok odvysielala stanica CBS News, Trump povedal, že je aj naďalej odhodlaný usilovať sa o mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, a to aj napriek čoraz neistejším vyhliadkam na osobné rokovania medzi Putinom a jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.
So Zelenským a európskymi lídrami z takzvanej koalície ochotných Trump na diaľku hovoril vo štvrtok. Podľa činiteľa Bieleho domu citovaného Reuters vyzval európskych lídrov, aby ich krajiny ukončili nákupy ruskej ropy.
Putin v stredu vyhlásil, že je pripravený na schôdzku so Zelenským, ak bude dobre nachystaná a ak povedie k hmatateľným výsledkom, a ukrajinského prezidenta vyzval, nech na schôdzku príde do Moskvy.
