Bayrou sa rozhodol hrať politický vabank. Tvrdí, že verí, že medzi poslancami predsa len zvíťazí zdravý rozum nad trestuhodnou nezodpovednosťou. Ide mu o to, aby vyslovili dôveru vláde, ktorá presadzuje prísne úsporné opatrenia.
Svoj zámer oznámil 25. augusta s tým, že dáva poslancom dva týždne, aby si vybrali medzi chaosom a zodpovednosťou. „Áno, je to riskantné, ale oveľa väčšie riziko je nič nerobiť. Budem bojovať ako pes, aby som 8. septembra uspel," povedal vtedy pre týždenník L'Express.
Úplne opačne to vidí exprezident Nicolas Sarkozy: „Rozhodnutie Bayroua požiadať o vyslovenie dôvery považujem za politickú samovraždu," zdôraznil pre denník Le Figaro. Sarkozy, ktorý sa už neangažuje v politike, dodal, že jediné riešenie vidí vo vypísaní predčasných volieb.
Po dvoch týždňoch od apelu predsedu vlády na zodpovednosť politikov, ktorí majú v rukách jeho osud, je jasné, že ich nepresvedčil. „Ôsmy september sa stane dňom víťazstva ľudu, keď prinútime premiére odísť," citovala agentúra AFP lídra krajnej ľavice Jeana-Luca Mélenchona. Zároveň upozornil, že bez ohľadu na predpokladaný pád Bayroua sa už v stredu 10. septembra uskutočnia v celom Francúzsku demonštrácie. „Hnev je oprávnený. Situácia je pre mnohých ľudí neznesiteľná," poznamenal Mélenchon v súvislosti plánmi výrazných škrtov v štátnych výdavkoch.
Nad Bayrouom sa nezľutovali ani predstavitelia krajnej pravice. „Vyzývame na veľmi rýchle rozpustenie parlamentu. Čím skôr sa vrátime k volebným urnám, tým skôr Francúzsko bude mať rozpočet," podčiarkla líderka krajnej pravice Marine Le Penová. „Nestal sa žiadny zázrak, ktorý by zmenil názor našej strany," podotkla po stretnutí s Bayrouom.
Na čele vlády stojí Bayrou od decembra 2024, keď ho do funkcie vymenoval prezident Emmanue Macron. Ak po dnešnom hlasovaní nezíska dôveru, Francúzsko bude hľadať už piateho premiéra v priebehu necelých dvoch rokov.
Bayrou hovorí, že vysoká zadlženosť štátu predstavuje „smrteľné nebezpečenstvo" v prípade, že sa proti rastúcemu dlhu nezasiahne. Jeho vláda preto presadzuje zníženie rozpočtového schodku z tohtoročných 5,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) na 4,6 %. Plán počíta s úsporami až okolo 44 miliárd eur.
Nevyhnutné úspory čakajú aj vládu na Slovensku. Koalícia finišuje s prípravou druhého konsolidačného balíčku. Jedno z opatrení, ktoré pripustil premiér Robert Fico, je zrušenie dvoch-troch štátnych sviatkov. Podobne postupuje Bayrou, ktorý navrhuje škrtnúť v kalendári dva voľné dni. Na rozdiel od Slovenska však vo Francúzsku prichádza do úvahy aj možnosť, že štát prestane na nejaký čas zvyšovať dôchodky. V hre je aj zásah do iných oblastí sociálnej podpory. Nemožno sa preto čudovať, že z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Bayrou je najmenej obľúbený premiér v krajine od roku 1958.
Francúzsko sa nachádza v situácii, keď je evidentné, že musí šetriť, ale na druhej strane plánované opatrenia vyvolávajú vlnu nevôle. Deficit rozpočtu vlani dosiahol až 5,8 percenta HDP, čo je takmer dvojnásobok prípustného limitu v EÚ, ktorý predstavuje tri percentá. Dlh štátu vyskočil v prvom štvrťroku 2025 už na 3,3 bilióna eur, čo je až 114 percent HDP.