1293. deň: Západ chystá nové sankcie. Berlín sa ostro pustil do Moskvy, hovorí o splnení "historických úloh"

Čítajte viac 1 292. deň: Masívny útok na Ukrajinu, vo vzduchu mohla byť až tisícka dronov. Ukrajinci hlásia ďalší zásah ropovodu Družba

**23:36 Nemecko a Francúzsko sa snažia dosiahnuť, aby sa najnovšie sankcie EÚ súvisiace s vojnou na Ukrajine vzťahovali na ruskú ropnú spoločnosť Lukoil, uviedli v pondelok diplomati pod podmienkou anonymity. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Európska komisia diskutuje s členskými štátmi EÚ o 19. balíku sankcií voči Rusku od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022. Berlín a Paríž v spoločnom návrhu žiadali zaradenie Lukoilu na čiernu listinu spolu s jej dcérskou obchodnou firmou Litasco, upresnili diplomati.

Obe krajiny požadujú, aby sa sankcie zamerali na rafinérie v tretích krajinách, ktoré sa podieľajú na vývoze ruskej ropy do EÚ či na spoločnosti obchodujúce s ruskou ropou, uviedli diplomati. Takisto zaznela výzva na sprísnenie sankcií voči subjektom mimo Ruska, ktoré pomáhajú Moskve pri obchádzaní sankcií vrátane obmedzení voči ďalším bankám. Predstavitelia EÚ zdôrazňujú, že diskusia o sankciách je v počiatočnom štádiu a preto zatiaľ nie je zrejmé, ktoré návrhy sa dostanú do konečného znenia. Sankcie musia podporiť všetky krajiny EÚ, pričom by sa v tomto prípade pravdepodobne stretli s nesúhlasom Maďarska, píše AFP.

Čítajte viac Družba sa končí pri rope

Vyslanec EÚ pre sankcie David O'Sullivan v pondelok rokoval so Spojenými štátmi, keďže európski spojenci Washingtonu vyjadrili nádej, že presvedčia amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby uvalil sľubované sankcie voči Rusku.

Washington je pripravený „zvýšiť tlak“ na Rusko, ale Európa musí konať, aby skutočne prinútila Moskvu k rokovaniam o prímerí, povedal minister financií USA Scott Bessent. Trump pohrozil sankciami krajinám, ktoré kupujú ruskú ropu, s cieľom odrezať kľúčový zdroj financovania vojny ruského prezidenta Vladimira Putina, no zatiaľ uvalil takzvané sekundárne sankcie iba na Indiu.

22:58 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak rokoval o ruských útokoch na ukrajinské ciele s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Informoval ho aj o zasiahnutí budovy ukrajinskej vlády ruskou balistickou raketou.

„Informoval som ho o neustálych ruských útokoch na naše mestá, naše obytné budovy pomocou dronov a rakiet,“ napísal Jermak na sociálnej sieti Telegram. Spresnil, že sa so šéfom americkej diplomacie zhováral aj o americkej vojenskej pomoci, bezpečnostných zárukách pre povojnovú Ukrajinu a o potrebe zvýšiť tlak na Rusko, aby zasadlo za rokovací stôl.

„Zabíjajú civilistov a deti, ničia našu infraštruktúru. Nepriateľ po prvýkrát zaútočil na budovu ukrajinskej vlády – útok bol vykonaný balistickou raketou Iskander,“ napísal Jermak.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta v ďalšom príspevku napísal, že sa zúčastnil na videokonferencii poradcov pre národnú bezpečnosť zo Spojeného kráľovstva, Francúzska, Nemecka a Talianska. Podľa jeho slov šlo o pokračovanie minulotýždňového stretnutia takzvanej koalície ochotných v Paríži s cieľom „ešte posilniť“ ukrajinské postavenie po uzavretí prípadnej mierovej dohody.

**21:21 Estónske ministerstvo zahraničia v pondelok uviedlo, že si nechalo predvolať vedúceho ruskej diplomatickej misie na vyjasnenie incidentu, pri ktorom ruská helikoptéra narušila estónsky vzdušný priestor.

Ruský viacúčelový vrtuľník Mi-8 narušil estónsky vzdušný priestor v nedeľu v oblasti blízko ostrova Vaindloo vo Fínskom zálive v Baltskom mori. Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna to nazval „ďalším vážnym a poľutovaniahodným incidentom“.

Podľa Tsahknu ide o tretí podobný incident tento rok. Estónske ozbrojené sily informovali, že vrtuľník vletel bez povolenia do estónskeho vzdušného priestoru na približne štyri minúty bez toho, aby nadviazal kontakt s tamojšími leteckými dispečermi. Helikoptéra navyše nemala letový plán a mala vypnutý transpondér, zariadenie pre komunikáciu s radarom riadenia letovej prevádzky a vysielanie identifikačných údajov. Podobné incidenty sa stali už 13. mája a 22. júna.

20:45 Z amerického mesta Charlotte sa na sociálnych sieťach objavilo hrôzostrašné video vraždy mladej Ukrajinky.

Čítajte viac Hrôza vo vlaku v USA: Trestanec dobodal na smrť 23-ročnú Ukrajinku

18:49 Dva výbuchy v meste Chabarovsk na ruskom Ďalekom východe zabili a zranili príslušníkov vojenskej jednotky, ktorá podľa Ukrajiny spáchala vojnové zločiny počas bitky o Kyjev v roku 2022.

Čítajte viac Spravodlivosť si ich našla roky po besnení i tisíce kilometrov od Ukrajiny. V Chabarovsku boli zabití ruskí vojaci

17:15 Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok varoval, že ruský prezident Vladimir Putin má „imperialistický plán“, ktorého cieľom je dobyť aj iné krajiny okrem Ukrajiny. Podľa Merza je konflikt s Kyjevom „skôr len začiatok“.

Na konferencii nemeckých veľvyslancov Merz povedal, že „každý deň čelíme čoraz intenzívnejším hybridným útokom Ruska, vrátane útokov na našu infraštruktúru“. Poukázal na „provokácie Moskvy v Severnom a Baltskom mori“.

Nemecko je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci pre Kyjev a je v stave vysokej pohotovosti pre prípad sabotážnych akcií riadených z Moskvy.

V reakcii na pochybnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa o budúcnosti NATO sa Merz rozhodol posilniť obranné kapacity Nemecka. Podľa AFP chce, aby mal Berlín „najsilnejšiu konvenčnú armádu“ v Európe. „Máme historické úlohy,“ vyhlásil Merz v pondelok, a to „vybudovať novú bezpečnostnú architektúru, ktorá by mala vydržať niekoľko nasledujúcich desaťročí“.

„To, čo sme nazývali liberálnym svetovým poriadkom, je pod tlakom z mnohých strán, vrátane zvnútra politického Západu… Medzi liberálnymi demokraciami a osou autokracií vypukol nový konflikt,“ dodal nemecký kancelár. (afp, tasr)

16:37 O špeciálny dlhodobý pobyt v Česku pre ekonomicky sebestačných ukrajinských utečencov prejavilo záujem približne 80-tisíc ľudí. Podmienky na registráciu splnilo podľa ministerstva vnútra asi 15-tisíc z nich. Úspešným žiadateľom rezort udelí pobyt na päť rokov s možnosťou požiadať potom o trvalý pobyt. Informoval Adam Rözler z odboru komunikácie ministerstva vnútra.

Pobyt je určený pre ukrajinských utečencov, ktorí v Česku bývajú s dočasnou ochranou aspoň dva roky, majú platný cestovný doklad, sú ekonomicky sebestační, bezúhonní a majú zaistené bývanie. Súčasne musia mať nepretržite zdravotné poistenie bez nedoplatkov a nemôžu čerpať humanitárnu dávku.

V stanovenej lehote o špeciálny pobyt požiadalo takmer 47-tisíc domácností (teda približne 80-tisíc osôb). Základné podmienky spojené s dĺžkou pobytu na území ČR, nečerpaním dávok či zdravotným poistením nesplnilo 35 percent domácností. Ďalších 45 percent nesplnilo požadovanú výšku ročného príjmu domácnosti 440-tisíc korún (približne 18-tisíc eur).

Tí, ktorí týmto filtrom prešli, si teraz môžu rezervovať termín na pracovisku ministerstva vnútra, kde im pri osobnej návšteve budú úradníci kontrolovať splnenie ďalších podmienok. „V prípade splnenia všetkých podmienok bude žiadateľovi udelený špeciálny dlhodobý pobyt na päť rokov, s voľným prístupom na trh práce a možnosťou následne požiadať o trvalý pobyt,“ uviedol rezort. Podotkol, že tento typ pobytu je určený len pre tých, ktorí oň prejavia záujem. Ukrajinskí utečenci tak môžu aj naďalej využívať inštitút dočasnej ochrany.

Po vyhodnotení prvej vlny česká vláda rozhodne, či vypíše ďalšie kolo registrácií a za akých podmienok. Cieľom je podľa rezortu zaistiť plynulý prechod na dlhodobý pobyt tých, ktorí chcú v Česku dlhodobo žiť a pracovať a zároveň udržať systém podpory pre tých, ktorí to stále potrebujú.

Niektoré neziskové organizácie podmienky udelenia špeciálneho dlhodobého pobytu kritizovali. Podľa riaditeľky Konzorcia mimovládnych organizácií pracujúcich s migrantmi Andrey Krchovej sú tak prísne, že ich dokážu splniť len bohatí Ukrajinci. „Pre matky s deťmi je to takmer nereálne, ani kolegovia z našich členských organizácií na tie podmienky nedosiahnu. Je to absurdné, pretože ani mnoho Čechov na ne nedosiahne,“ uviedla pre Český rozhlas. (tasr)

15:13 Žiadne sankcie nedokážu prinútiť Rusko, aby zmenilo svoj postoj k vojne proti Ukrajine, vyhlásil v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Európska únia aj Spojené štáty niekoľko hodín predtým naznačili, že zvažujú zavedenie ďalších ekonomických opatrení proti Rusku.

Čítajte viac Kremeľ sa vysmial sankciám Západu. Peskov: Európa a Kyjev nechcú spolupracovať, pokračujeme vo vojne

14:45 Rusko len hľadá výhovorky, ako sa vyhnúť summitu s Ukrajinou a Spojenými štátmi a pokračovať vo vojne proti Ukrajine. V prejave na stretnutí nemeckých veľvyslankýň a veľvyslancov to v pondelok vyhlásil nemecký minister zahraničia Johann Wadephul. Na Ukrajine sa pritom podľa neho rozhoduje o budúcnosti Európy.

„Tri týždne po summite na Aljaške musíme povedať, že Rusko využíva každú výhovorku, aby viedlo vojnu ďalej a vyhlo sa summitu troch,“ uviedol Wadephul. V auguste sa na Aljaške zišiel americký prezident Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Trump po stretnutí hovoril o veľkom pokroku vo svojej snahe ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú vo februári 2022 rozpútalo Rusko. Avizoval aj schôdzku Putina so Zelenským, ktorá sa však doteraz neuskutočnila.

„Rusko útočí na náš bezpečnostný poriadok. A Rusko bude vo svojom agresívnom správaní pokračovať a bude ho ešte viac zameriavať na nás – pokiaľ mu v tom nezabránime,“ povedal Wadephul veľvyslancom. Dodal, že na Ukrajine „sa rozhoduje o budúcnosti Európy“. „Tam sa ukáže, či je možné na európskom kontinente posúvať hranice násilím,“ dodal.

Nemecký minister zahraničia tiež zdôraznil, že Nemecko samozrejme prispeje k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. Ako by mali garancie konkrétne vyzerať, ale nepovedal. Už minulý týždeň nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že Európa a Nemecko sú pripravené výrazne sa podieľať na silných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu.

Podľa časopisu Der Spiegel sa Nemecko chystá predovšetkým posilniť ukrajinskú armádu. Prípadné vyslanie vojakov na Ukrajinu v rámci mierových jednotiek by podľa kancelára však záviselo od výsledku rokovaní o zastavení bojov, ale aj od spôsobu a rozsahu angažmánu Spojených štátov. Rozhodne sa o ňom podľa neho „vo vhodnom čase“. (čtk)

13:11 Lotyšské imigračné úrady údajne nariadili 841 ruským občanom, aby do 13. októbra opustili krajinu. Toto rozhodnutie vyplýva zo zmien zákona o pobyte, ktoré vstúpili do platnosti v roku 2022. Informovala o tom v nedeľu večer lotyšská televízia.

Zmeny v imigračných zákonoch boli prijaté v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine a sprísňujú obmedzenia pobytu pre Rusov.

Lotyšsko má približne 1,9 milióna obyvateľov, z ktorých zhruba štvrtina patrí k rusky hovoriacej menšine. Celkovo sa obmedzenia z roku 2022 dotkli približne 25-tisíc ľudí, z ktorých 16-tisíc získalo trvalý pobyt a tisíc dočasný pobyt.

Tí, ktorí nedostali žiadne povolenie, musia krajinu opustiť. Úrady uviedli, že 2 600 ľudí už dobrovoľne odišlo, pričom došlo k desiatim prípadom núteného vysťahovania. Pre pokračovanie legálneho pobytu v Lotyšsku museli ruskí občania požiadať o trvalý pobyt a preukázať znalosť lotyštiny na bežnú komunikáciu. Sú tiež podrobení bezpečnostnej kontrole. (dpa, tasr)

11:38 Najvyšší veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj pri bilancovaní situácie na ukrajinských bojiskách za august pripustil, že Rusko má na fronte na východe Ukrajiny veľkú prevahu v počte vojakov i v zdrojoch – aj vďaka tomu tam už mesiace postupuje.

Čítajte viac Rusko má na fronte obrovskú prevahu, priznáva veliteľ Syrskyj. Prezradil taktiku okupantov

10:32 Trosky dronu boli v noci na pondelok nájdené pri obci Polatycze v blízkosti poľsko-bieloruského hraničného priechodu Terespol. Informovala o tom tamojšia polícia, ktorá dostala podnet od príslušníkov pohraničnej stráže. Pri udalosti neutrpel nikto zranenia, informuje varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Trosky sa nachádzali v kukuričnom poli približne 300 metrov od hraničného priechodu. Na mieste pracovali príslušníci žandarmérie a polícia, pri vyšetrovaní boli prítomní aj prokurátori. Podľa hovorkyne Okresnej prokuratúry v Lubline Agnieszky Kepkej prípad v plnom rozsahu preberá vojenské oddelenie tejto inštitúcie. Zdôraznila, že dron bol pravdepodobne nevyzbrojený a nachádzali sa na ňom nápisy v cyrilike.

Hovorkyňa polície v Bialej Podlakej Barbara Salczyňska-Pyrchla uviedla, že nič nenaznačuje prítomnosť nebezpečného materiálu. O udalosti bola upovedomená aj miestna prokuratúra v Bialej Podlaskej.

10:25 Ukrajinskí vojaci v auguste pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti stratili päť štvorcových kilometrov územia, ale znovu získali kontrolu nad 26 štvorcovými kilometrami. Ako informuje web Kyiv Independent, uviedol to na Facebooku hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

Počas letnej kampane ruské sily podnikali operácie hlavne v okolí Pokrovska. Nasadili tam aj sabotážne a prieskumné jednotky, ktoré na chvíľu vstúpili do mesta, ale nakoniec boli odrazené.

Podľa Syrského bol podobný pomer strateného a znovuzískaného územia aj v okolí mesta Dobropilľa, kde ruské sily začiatkom augusta dosiahli dramatický krátkodobý postup.

„Smer na Pokrovsk zostáva jedným z najnáročnejších. Za ostatný týždeň tam naše jednotky odrazili približne 350 nepriateľských útokov,“ povedal Syrskyj. „Práve tu ruské sily sústredili svoje hlavné úsilie a zhromaždili svoje najväčšie útočné zoskupenie v snahe prelomiť našu obranu,“ dodal.

Na Pokrovsk, ktorý sa nachádza zhruba 57 kilometrov severozápadne od mesta Doneck, Rusi útočia už rok a pol. V doterajších bojoch o toto mesto Moskva podľa Kyjeva stratila viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.

Čítajte aj Brigáda Azov zocelila obranu Pokrovska. Ničíme útok za útokom, hovorí jej člen. Tvrdí, že mentalita Rusov sa zmenila

10:20 Ruský prezident Vladimir Putin predložil Štátnej dume návrh, aby Rusko odstúpilo od Európskeho dohovoru o zabránení mučenia a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.

Čítajte viac Putin ruší ďalšie záväzky. Navrhuje vystúpenie Ruska z dohovoru proti mučeniu

9:57 Ruská spoločnosť sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine čoraz viac dostáva do polarizujúcich pozícií. Ako referuje web Espreso TV, v rozhovore pre Apostrof to povedal šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov.

Čítajte viac Ruská spoločnosť sa triešti. Čoraz viac ľudí chce koniec vojny, povedal šéf ukrajinských tajných

9:44 Európska komisia by na konci tohto týždňa mohla predstaviť oficiálny návrh 19. balíka sankcií proti Rusku. Podľa informácií magazínu Politico, ktoré potvrdili dvaja európski diplomati, Brusel už začal konzultácie s veľvyslancami členských krajín, hoci samotný návrh zatiaľ nie je dokončený.

Hlavným cieľom pripravovaného balíka má byť sprísnenie opatrení na zabránenie obchádzania už existujúcich sankcií. Sústrediť sa má na oblasť energetiky a finančných služieb. Novinkou by mohol byť zákaz reexportu, teda opatrenia proti tretím krajinám, ktoré nakupujú európske produkty a následne ich dodávajú do Ruska, píše Politico.

Diskusie o sankciách pritom ovplyvňuje aj tlak zo Spojených štátov. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a minister financií Scott Bessent vyzvali EÚ, aby úplne zastavila nákupy ruskej ropy a plynu.

Podľa jedného z diplomatov sú tieto vyhlásenia „užitočné“, pretože cielia najmä na Maďarsko a Slovensko – dve krajiny, ktoré si zachovávajú vysokú mieru závislosti od ruských energetických zdrojov a v minulosti viackrát komplikovali prijatie sankčných balíkov. Sankcie musia jednomyseľne schváliť všetky členské štáty.

Hovorkyňa EK Arianna Podestová už predošlý mesiac vyhlásila, že cieľom Komisie je dosiahnuť prijatie nového balíka v septembri. Predchádzajúce sankcie sa zameriavali na ruské hospodárstvo, energetický a bankový sektor, vojenské dodávateľské reťazce a osoby napojené na konflikt na Ukrajine. Posledný balík, schválený 18. júla, cielil najmä na energetiku, bankovníctvo a obranný priemysel.

9:23 Rusko v noci na dnes zaútočilo na tepelnú elektráreň v Kyjevskej oblasti, oznámilo ukrajinské ministerstvo energetiky. Podľa ukrajinských úradov sú po ruských útokoch škody tiež napríklad v Mykolajive na juhu krajiny.

Ministerstvo energetiky neuviedlo, o akú elektráreň ide, ani nie je jasné, aké na nej sú škody. Podľa informácií na sociálnych sieťach ruské drony útočili na tepelnú elektráreň v meste Trypillja ležiacom na Dnepre južne od Kyjeva.

„Cieľ je jasný: Spôsobiť ešte ďalšie ťažkosti ukrajinskému civilnému obyvateľstvu, nechať ukrajinské domácnosti, nemocnice, škôlky a školy bez svetla a tepla,“ poznamenal úrad. Ministerstvo dodalo, že na mieste pracujú záchranári a špecializované čaty opravárov.

9:05 Ruská armáda v noci na pondelok vyslala do útokov na ciele na Ukrajine 142 bezpilotných lietadiel – úderných aj imitátorov. Na sieti Facebook to v pondelok oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, píše TASR.

Zostrelených alebo zneškodnených bolo 112 dronov. Svoje ciele na siedmich miestach zasiahlo 26 útočných bezpilotných lietadiel a na jednom mieste dopadli úlomky zneškodneného dronu.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci na pondelok bolo nad ruským územím zostrelených sedem ukrajinských dronov: tri nad Tulskou oblasťou, dva nad Smolenskou oblasťou a po jednom nad Brianskou a Riazanskou oblasťou.

7:45 Ukrajinské ozbrojené sily oznámili oslobodenie ďalšej obce v Doneckej oblasti. Podľa správy zverejnenej na Telegram kanáli Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny ide o dedinu Zarične, nad ktorou prevzali kontrolu vojaci 425. samostatného útočného pluku „Skelja“ (Skala).

„Silami 425. samostatného útočného pluku Skelja bolo úplne prevzaté pod kontrolu sídlo Zarične na Doneččyne,“ uviedol Generálny štáb.

Súčasťou oznámenia je aj video, na ktorom ukrajinskí vojaci držia štátnu vlajku pred napoly zničenou budovou v oslobodenej obci.

Ako už skôr informovala agentúra Unian, 2. septembra bolo oznámené, že Ozbrojené sily Ukrajiny oslobodili obec Udačne pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti. Aj tam ukrajinskú vlajku vztýčili vojaci útočného pluku „Skala“. Udačne sa nachádza juhozápadne od Pokrovska, neďaleko administratívnej hranice medzi Doneckou a Dnepropetrovskou oblasťou.

Predtým, 1. septembra, Generálny štáb informoval, že obranné sily oslobodili obec Novoekonomične v okrese Pokrovsk v Doneckej oblasti. Aj túto obec sa podarilo deokupovať vojakom útočného pluku „Skala“. Ukrajinská vlajka tam bola vztýčená 31. augusta.

5:00 Americký prezident Donald Trump uviedol, že počas pondelka a utorka pricestujú do Spojených štátov niektorí európski lídri, aby s ním prerokovali ďalší postup v dosiahnutí prímeria na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Trump bližšie nešpecifikoval, ktorí európski lídri priletia. Uviedol však, že dôjde k individuálnym stretnutiam.

Agentúra DPA neskôr uviedla, že ide o niekoľkých európskych úradníkov pod vedením osobitného splnomocnenca EÚ pre sankcie Davida O'Sullivana, ktorí navštívia Washington. Viacerí európski úradníci pod vedením O'Sullivana navštívia americké ministerstvo financií, aby prerokovali rôzne formy ekonomického tlaku na Rusko vrátane nových sankcií, potvrdil agentúre DPA hovorca Európskej komisie.

Po návrate z tenisového turnaja US Open v New Yorku Trump novinárom tiež povedal, že čoskoro bude hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Veľmi skoro. V najbližších pár dňoch. Pozrite, my to vyriešime. Situáciu medzi Ruskom a Ukrajinou. My to vyriešime,“ povedal prezident na otázku novinárov, kedy sa hovor medzi ním a Putinom uskutoční.

Podľa stanice CNN prezident Trump naznačil, že jeho administratíva je pripravená pristúpiť k druhej fáze sankcií proti Rusku. Náznaky prichádzajú v čase, keď americký líder začína byť čoraz viac frustrovaný nedostatkom pokroku v mierovom procese na Ukrajine. V nedeľu opäť zopakoval, že nie je spokojný s tým, čo sa deje na Ukrajine. „Nie som nadšený z toho, čo sa tam deje,“ povedal Trump o najnovších ruských útokoch. „Verím, že to vyriešime. Ale nie som s nimi spokojný. Nie som spokojný s ničím, čo súvisí s touto vojnou,“ dodal prezident USA.

4:55 Európa klame Ukrajinu, žiadne vojská neprídu na jej záchranu. Stretnutie koalície „ochotných“ minulý týždeň prinieslo veľa odvážnych slov – vrátane dohody v princípe o tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron nazval „silami zabezpečenia Ukrajiny“, napísal minulý týždeň britský denník The Telegraph. Ale v Macronovom pláne je len jeden problém a volá sa Vladimir Putin. Lídri Európy odmietajú hovoriť s Kremľom od začiatku ruskej rozsiahlej invázie – čo môže vysvetľovať, prečo sa zdá, že nepočuli Putinov často opakovaný odkaz, že rozhodne odmieta myšlienku prítomnosti NATO na Ukrajine. Je vskutku úplne jasné, že medzi Putinovými hlavnými ospravedlneniami invázie bola práve snaha zabrániť ukrajinskému smerovaniu na Západ a odrezať jeho spojenie s NATO, uviedol britský denník.

To robí z Macronovho plánu poslať vojakov na Ukrajinu súčasť problému, nie riešenia. Putin nikdy nesúhlasil s mierovými silami NATO, tak prečo o nich Európania vôbec hovoria? Jediná odpoveď je ďalšia prázdna šou „solidarity“ s Volodymyrom Zelenským, ktorý veľakrát podával ruky a objímal svojich európskych priateľov. Ale v skutočnosti majú Zelenskyj a všetci Ukrajinci dobrý dôvod byť veľmi nahnevaní na svojich spojencov v EÚ. Áno, európska a americká vojenská pomoc pomohla Ukrajine zastaviť oveľa väčšiu ruskú armádu, podotýka The Telegraph. Ale príbeh tejto triapolročnej vojny je príbehom neustálych oneskorení a nedostatočného zásobovania. Pokiaľ ide o splnenie sľubu kanadského vtedajšieho premiéra Justina Trudeaua z roku 2022 poskytnúť Kyjevu „všetko, čo potrebuje, na tak dlho, ako to bude potrvá“, Západ bol vždy všade o deň neskôr a o dolár v mínuse, dodáva denník.

Pripomína, že „osudový nesúlad medzi západnými slovami a činmi“ siaha až do čias anexie Krymu v roku 2014, kde síce vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová prisahala, že „hranice Európy sú a zostanú nemenné“ a že Putinova agresia nebude tolerovaná, ale následne Nemecko podpísalo zmluvu o výstavbe druhej vetvy plynovodu Nord Stream, čo by zvýšilo závislosť od ruského plynu a nalialo viac peňazí do Putinových pokladníc. Kremeľ bol síce prekvapený, ako rýchlo sa Západ dokázal zmobilizovať pri pomoci Ukrajine, ale zároveň sa chcel vyhnúť vojne s Ruskom. „Putinova brutálna invázia a jeho pokračujúce útoky na ukrajinských civilistov naďalej rozhorčujú západných voličov, ale rovnako nikto nechce viesť jadrovú vojnu kvôli Donbasu,“ uvádza Telegraph.

Tá istá logika platí aj pre ten šialený plán európskych mierových síl, píše The Telegraph. Napriek Macronovej podpore „zabezpečujúcich síl“ na Ukrajine, takmer 68 percent respondentov vo Francúzsku povedalo anketárom, že sú proti nasadeniu svojich vojakov do nebezpečenstva, ak boje ešte prebiehajú. Ale jediný zmysel ozbrojenej odstrašujúcej sily spočíva v tom, že musí byť dôveryhodnou vojenskou hrozbou, pripravenou bojovať a zomrieť, ak bude treba. A hoci 26 z 35 západných krajín zúčastnených na debate koalície ochotných teoreticky súhlasilo s „nasadením vojakov alebo poskytnutím prostriedkov na podporu mierových síl vo vzduchu alebo na mori“, všimnite si dobre to úzkostlivé slovičko „alebo“. Mnoho lídrov sa zdá byť ochotných podporiť mierové sily. Koľkí sú však ochotní poslať deti svojich voličov zomrieť za Ukrajinu, to sa ešte uvidí, uvádza Telegraph.

Možno najvýznamnejším na minulotýždňovom stretnutí koalície ochotných bolo to, čo nebolo povedané. Zmizla akákoľvek reč o členstve Ukrajiny v NATO. To je jedna z kľúčových požiadaviek Kremľa. Ak rozkódujeme sumár Ursuly von der Leyenovej o bezpečnostných zárukách zameraných na to, aby sa Ukrajina stala „ocelovým ježkom“, znamená to, že pokiaľ ide o to, ako čeliť budúcim ruským agresiám, Kyjev je sám – zatiaľ čo jeho spojenci sa držia v bezpečnej vzdialenosti, dodáva britský Telegraph.