Proti vláde hlasovalo 364 poslancov, zatiaľ čo 194 bolo za pokračovanie súčasného menšinového kabinetu. Opozícia nesúhlasila s premiérovým úsporným plánom za asi 44 miliárd eur, ktorý počíta okrem iného so znížením počtu sviatkov a zmrazením rastu výdavkov.
„Máte moc zvrhnúť vládu, ale nemáte moc vymazať realitu. Tá zostane neúprosná, výdavky budú naďalej stúpať a bremeno dlhu, ktoré je už teraz neúnosné, bude ešte ťažšie a nákladnejšie,“ varoval Bayrou podľa agentúry Reuters poslanca pred hlasovaním. „Francúzsko nemalo vyrovnaný rozpočet 51 rokov,“ uviedol Bayrou a dodal, že vďaka plánom jeho vlády by Francúzsko mohlo „za niekoľko rokov uniknúť neúprosnej vlne dlhov, ktorá ho zaplavuje“.
„Dnešok je pre milióny Francúzov dňom úľavy, úľavy z vášho odchodu,“ vyhlásila podľa Reuters Mathilde Panotová za krajne ľavicové Nepodrobené Francúzsko (LFI).
Čítajte viac Piaty šéf vlády za dva roky? Macron asi stratí premiéra, ktorý musí šetriť podobne ako Fico
„Rozpustenie Národného zhromaždenia a vypísanie nových parlamentných volieb nie je pre prezidenta Macrona možnosťou, ale povinnosťou,“ citovala AFP niekdajšiu šéfku krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penovú. RN je podľa agentúry favoritom a keby sa konali voľby, volilo by ho 33 percent občanov. Macron už ale skôr odmietol, že by po roku opäť rozpustil parlament.
Pozorovatelia podľa Reuters očakávajú, že sa prezident rozhodne pre kandidáta z radov stredoľavicových socialistov, pre technokrata alebo niekoho zo stredopravicovej strany. Web Politico predtým poznamenal, že Macron chce mať nového premiéra pred celonárodným štrajkom plánovaným na štvrtok 18. septembra, pri ktorom sa očakáva väčší dosah ako pri protestoch zvolaných po internete na túto stredu.
Bayrou je už štvrtým premiérom, ktorý za posledné dva roky skončil vo funkcii. Jeho predchodcami boli Élisabeth Borneová (vládla do minulého 9. januára), Gabriel Attal (od 9. januára do 5. septembra) a Michel Barnier (od 5. septembra do 13. decembra), ktorému poslanci vyslovili nedôveru aj kvôli nepopulárnym daňovým škrtom.
Za favoritov na premiérsky post sú považovaní minister obrany Sébastien Lecornu, minister spravodlivosti Gérald Darmanin a minister vnútra Bruno Retailleau.
Rastúci francúzsky verejný dlh aj kvôli mimoriadnym výdavkom z doby covidovej pandémie vlani presiahol 114 percent hrubého domáceho produktu (HDP), hoci pravidlá Európskej únie povoľujú najviac 60 percent. Rozpočtový deficit sa navyše vlani nepodarilo skrotiť a dosiahol 5,8 percenta HDP namiesto maximálne povolených troch percent.
Čítajte viac Francúzska opozícia hrozí vláde zvrhnutím pre plánované škrty v rozpočte. Otočila aj Le Penová
