Hektor sa práve stal skutočným darcom krvi. Nečakane.
Keď mi zavolali z veterinárnej kliniky, najprv som si myslela, že je to žart.
„Dobrý deň, veľmi potrebujeme zachrániť šteňa, mohol by mu Hektor darovať krv?“
Vôbec som netušila, že niečo také je možné.
Zmätená sa pýtam: A na krvnej skupine, Rh faktore nezáleží?
„Dôležité je,“ odpovedá mi lekár, „že váš doberman má ideálnu krv.“ A nadšene mi začal vymenúvať hodnoty Hektorových krvných doštičiek, erytrocytov a všetkého ostatného vrátane obsahu železa. V telefóne bolo počuť, ako sa raduje, keď si prezerá zdravotnú dokumentáciu pacienta.
Veterinárna klinika je pre psa vždy hrozný stres, navyše sme mali iné plány. Úprimne povedané, veľmi sa mi tam nechcelo ísť. Ale „potrebujeme zachrániť šteňa“ – to nenechá žiadneho psíčkara ľahostajným.
Foto: Anna Gin
Tak sme teda išli. Bože môj, ako sme sa báli. Pri vážení sa doberman začal tak triasť, že sa v ordinácii trochu zatriasla podlaha. A potom priniesli tri obrovské injekčné striekačky, to bolo vôbec najhoršie. Myslela som si, že môj miláčik s ideálnou krvou teraz omdlie.
Kým pripravovali psov na transfúziu, lekári nám povedali, že šteňa našli vojaci na Donbase. Tak ho aj nazvali – Donbas. Je takmer na smrteľnom lôžku a Hektor je jeho jediná nádej na prežitie.
Myslím, že to doberman počul, spamätal sa a statočne vydržal všetky procedúry.
Potom mi dovolili pozrieť sa na toho Donbasa, ktorému práve zavádzali katéter. Ten malý psík sotva dýchal. Je mi ho tak ľúto. Veľmi dúfam, že sa uzdraví.
Čítajte viac List z Charkova: Výstava po nočnom pekle? Psíčkari neverili, že sa jej dožijú
A chlapcom, vojakom, ktorí našli šteňa a nenechali ho napospas osudu, úprimne ďakujem. Sú skutoční obrancovia. Som na nich hrdá.
Keď sa Donbas uzdraví, dúfam, že mu povedia, že teraz v ňom prúdi krv dobermana.
Čítajte viac List z Charkova: Po rakete už ani pes neštekne. Zvykli sme si
