„Európa zvádza boj,“ vyhlásila hneď na úvod a zdôraznila, že bojové línie pre nový svetový poriadok sa vytvárajú práve teraz. Podľa nej musí EÚ bojovať za svoju nezávislosť, bezpečnosť a nesmie byť paralyzovaná vnútornými rozdielmi. Venovala sa aj ekonomickým témam, ktoré ovplyvňujú životy Európanov.
Tvrdý postoj voči Rusku a podpora Ukrajiny
Jadrom prejavu bol rázny postoj voči Rusku a neochvejná podpora Ukrajine. Von der Leyenová odsúdila „neúprosné“ ruské útoky na ukrajinské mestá a pripomenula nebezpečné narušenie poľského vzdušného priestoru desiatkou ruských dronov. Vyjadrila plnú solidaritu s Poľskom a ocenila aj krok európskych lídrov, ktorí v auguste podporili prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome.
Čítajte viac Prvé vyjadrenie z Ruska: Pri útoku sme neplánovali zasiahnuť ciele v Poľsku. Varšava požiadala o aktiváciu článku 4 NATO. Na Poľskom území našli trosky zatiaľ siedmich dronov a jednej rakety
Predsedníčka EK zdôraznila, že vojna musí skončiť „spravodlivým a trvalým mierom pre Ukrajinu“, no zároveň varovala, že „všetci sme videli, čo Rusko rozumie pod pojmom ‚diplomacia‘.“ Upozornila, že minulý týždeň odpálilo proti Ukrajine najviac dronov a rakiet v rámci jedného útoku. „Potrebujeme viac sankcií,“ vyhlásila, pričom spomenula prácu na už v poradí 19. sankčnom balíku. Ten EÚ po prvý raz veľmi úzko koordinuje so Spojenými štátmi. Nové obmedzenia sa zameriavajú najmä na „rýchlejšie ukončenie používania ruských fosílnych palív či ruskú tieňovú flotilu“, ktorú Moskva využíva na obchádzanie doterajších sankcií.
Čítajte viac Nečakaný omyl v Štrasburgu. Europoslanci schválili kritiku politiky EÚ na Ukrajine
Von der Leyenová taktiež predstavila nový spôsob financovania ukrajinskej obnovy: poskytnutie pôžičky z úrokov zo zmrazených ruských aktív. „Toto je vojna Ruska. A práve Rusko by malo platiť,“ vyhlásila. Hoci bol tento nápad v minulosti kritizovaný, Komisia chce preskúmať možnosť poskytnutia „reparačného úveru“, pričom samotné aktíva zostanú nedotknuté a riziko sa ponesie spoločne. Ukrajina by pôžičku splatila, až keď jej Rusko zaplatí reparácie. Okrem toho EÚ zavedie iniciatívu „kvalitatívna vojenská prevaha“ na podporu investícií do kapacít ukrajinskej armády, vrátane dronov, a poskytne šesť miliárd eur z finančnej podpory vo výške 50 miliárd eur.
Predsedníčka Komisie sa venovala aj humanitárnej stránke konfliktu. Pripomenula príbeh chlapca Sašu, ktorého uniesli Rusi, a oznámila, že EÚ zorganizuje medzinárodný summit za návrat všetkých unesených ukrajinských detí. „Každé unesené dieťa sa musí vrátiť domov,“ uviedla.
Reakcia na situáciu v Gaze a sankcie voči Izraelu
Prejav sa dotkol aj situácie v Pásme Gazy, kde podľa von der Leyenovej prebieha „devastujúca“ situácia. „To, čo sa deje v Pásme Gazy, otriasa svedomím sveta,“ uviedla a odsúdila „človekom spôsobený hladomor“ aj katastrofické obrazy ľudí prosiacich o jedlo. „Nemôžeme si dovoliť zostať paralyzovaní,“ zdôraznila a oznámila, že EÚ musí reagovať.
V reakcii na to von der Leyenová navrhne sankcie voči extrémistickým izraelským ministrom a násilným osadníkom. Zároveň oznámila, že Európska komisia navrhne Rade EÚ aj čiastočné pozastavenie asociačnej dohody s Izraelom v otázkach obchodu. Pripustila, že nájsť v Rade väčšinu na podporu tohto kroku bude náročné, keďže niektorí ho môžu považovať za príliš prísny a iní za nedostatočný.
Čítajte viac Izrael udrel v Katare na vedenie Hamasu. Šéfovia prežili, reaguje hnutie. Biely dom hovorí o nešťastnom incidente
Zároveň však von der Leyenová spomenula, že je „dlhodobou priateľkou izraelského ľudu“ a chápe brutalitu útokov Hamasu zo 7. októbra. Hamas podľa nej „nikde nemôže mať miesto“. Ako dôvod na sankcie uviedla aj „finančné dusenie“ Palestínskej samosprávy, plán na vybudovanie osady, ktorá má oddeliť Západný breh od východného Jeruzalema, a kroky „najextrémnejších ministrov“ izraelskej vlády, ktoré „naznačujú pokus oslabiť riešenie založené na existencii dvoch štátov“.
Z dlhodobého hľadiska je podľa nej jediný realistický mierový plán taký, ktorý je založený na dvoch štátoch, na živote bok po boku v mieri a bez hrozby, ktorú predstavuje Hamas. V tejto súvislosti oznámila zriadenie skupiny darcov pre Palestínu a osobitný nástroj na obnovu Gazy.
Výzva na zmenu hlasovania
V závere prejavu von der Leyenová vyjadrila presvedčenie, že Európska únia by sa mala „oslobodiť od pút jednomyseľnosti“ a prejsť na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v niektorých oblastiach, napríklad v zahraničnej politike. Tento prípadný prechod na takýto spôsob hlasovania je už dlhšie predmetom diskusií členských štátov EÚ, pričom proti strate práva veta sa dlhodobo vyjadrujú napríklad aj vládni predstavitelia Slovenska.
„Ide o to, že musíme zabezpečiť, aby naša Únia bola rýchlejšia a dokázala splniť očakávania Európanov, lebo len tak môžeme spoločne vyhrať tento boj – aby sme dosiahli nezávislosť Európy. A nezabúdajme, že o naše slobody sme vždy museli bojovať,“ dodala šéfka EK.
Čítajte viac Ruský dron zasiahol obytný dom v Poľsku, hlásia miestni
