1296. deň: Ruská provokácia s dronmi bola testom schopností Poľska a NATO, vyhlásil Nawrocki. Poliaci ocenili varovanie od Bieloruska

Čítajte viac 1295. deň: Poliaci v pozore. Drony prenikli do krajiny, armáda ich zostrelila a hovorí o akte agresie. Aktivácia článku 4 NATO je na stole

23:33 Rusko vyzvalo Poľsko, aby opätovne otvorilo svoju hranicu s Bieloruskom, blízkym spojencom Moskvy. Varšava hranicu uzavrie v noci zo štvrtka na piatok v reakcii na začiatok rusko-bieloruských vojenských cvičení Zapad. Kremeľ to označil za „deštruktívne“ a varoval pred dôsledkami, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Vyzývame Varšavu, aby zvážila dôsledky takýchto deštruktívnych krokov a čo najskôr prehodnotila svoje rozhodnutie,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Uzavretie hraníc malo podľa hovorkyne „ospravedlniť politiku ďalšieho eskalovania napätia v centre Európy“. Zacharovová dodala, že Varšava „otvorene“ ignorovala gestá „dobrej vôle“ Moskvy a Minsku presunúť cvičenie ďalej od poľských hraníc a znížiť počet zúčastnených vojakov.

Rozhodnutie Varšavy oznámil poľský premiér Donald Tusk ešte v utorok. Uzavreté budú aj železničné priechody. Tusk vtedy zdôraznil, že manévre sa začnú v piatok na území Bieloruska pri poľskej hranici a majú agresívny charakter.

Bielorusko v januári uviedlo, že na cvičeniach sa zúčastní 13.000 vojakov. V máji oznámilo, že ich počet sa zníži približne o polovicu, vysvetľuje AFP. Cvičenie potrvá do 16. septembra.

23:23 Prienik ruských dronov do poľského vzdušného priestoru mohol byť omyl. Dnes to podľa agentúry Reuters vyhlásil americký prezident Donald Trump.

Čítajte viac Mohol to byť omyl, povedal Trump o ruských dronoch v Poľsku. Varšava to rázne odmieta

23:19 Gruzínsko zadržalo dvoch ukrajinských občanov obvinených z pašovania silných výbušnín zo susedného Turecka. TASR správu prebrala z agentúry AFP.

Na brífingu pre novinárov štátna bezpečnostná služba oznámila, že jej príslušníci „zastavili vozidlo prevážajúce 2,4 kilogramu hexogénu“. Vysoko účinná vojenská výbušnina je známa aj ako RDX.

„Štátna bezpečnostná služba a ministerstvo vnútra zadržali dvoch občanov Ukrajiny,“ uviedla bezpečnostná služba. Potvrdila, že začala vyšetrovanie na základe obvinenia z „nelegálneho držania a prepravy výbušnín“ a dodala, že ďalšie podrobnosti budú zverejnené v priebehu vyšetrovania.

22:59 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski odcestoval do Kyjeva a v utorok tam pricestuje minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Oznámil to premiér Donald Tusk na tlačovej konferencii vo štvrtok a zdôraznil, že cieľom návštev je aj získanie ukrajinských skúseností s obranou proti dronom.

Tusk vyhlásil, že Poľsko plánuje vybudovať moderný systém protivzdušnej ochrany s dôrazom na opatrenia proti dronom. „Techniky obrany pred dronmi sa menia veľmi dynamicky, najmä na základe skúseností z bojov na Ukrajine,“ vyhlásil predseda vlády. Dodal, že ukrajinské know-how považuje za najcennejšie, keďže bolo overené priamo na fronte.

„So spokojnosťou som prijal návrh prezidenta Zelenského,“ uviedol Tusk o návrhu, aby Poľsko využilo ukrajinské skúsenosti. Informoval tiež, že už sa uskutočnili aj technické konzultácie medzi vojenskými expertmi oboch krajín.

Premiér zároveň pripomenul, že Varšava bude pri modernizácii obrany využívať aj prostriedky z európskeho fondu SAFE.

22:28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že s osobitným vyslancom Spojených štátov pre Ukrajinu Keithom Kelloggom rokoval o rozvoji spoločnej výroby zbraní a uvalení ďalších sankcií na Rusko. Stretnutie označil za konštruktívne, píše TASR.

„Diskutovali sme o rôznych smeroch spolupráce – ako dosiahnuť skutočný mier a zabezpečiť bezpečnosť Ukrajiny,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X. Podľa neho sa rokovania týkali napríklad projektov iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny) a záväzkov krajín ako Holandsko, Švédsko či Dánsko financovať pre Ukrajinu zbrane vyrobené v USA.

Kellogg a Zelenskyj údajne hovorili aj o bilaterálnej dohode zameranej na spoločnú výrobu dronov a zbraní, ktorú navrhol Kyjev. „Spoliehame sa na kladnú odpoveď zo strany Spojených štátov,“ poznamenal ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského sa viedla aj vecná diskusia o zvýšení tlaku na Rusko a ďalších krokoch potrebných na usporiadanie jeho osobného stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť vojnu. „Trojstranný formát stretnutia najvyšších predstaviteľov (Ukrajiny, Ruska a USA) je nepochybne najúčinnejší,“ podotkol.

Predstavitelia Ukrajiny a Spojených štátov diskutovali aj o návrate unesených ukrajinských detí, medzinárodnej spolupráci v tejto oblasti a o podmienkach, v ktorých sa tieto deti nachádzajú. Hovorili tiež o príprave na 80. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, koordinácii medzi Ukrajinou a USA a aktivitách v rámci tzv. koalície ochotných krajín.

Ukrajinský prezident zároveň vyjadril sústrasť americkému ľudu v súvislosti s vraždou Charlieho Kirka a poďakoval prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi za jeho reakciu na vraždu ukrajinskej utečenky Iryny Zaruckej v Severnej Karolíne. „Je dôležité, aby spravodlivosť vždy zvíťazila, keď sa násilie snaží presadiť,“ dodal.

**20:08 Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall plánuje vyrábať delostreleckú muníciu pre ukrajinské ozbrojené sily priamo na Ukrajine. Informoval o tom vo štvrtok minister obrany Denys Šmyhaľ, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Dňa 9. septembra bol v bezpečnom regióne Ukrajiny vyčlenený pozemok, kde bude postavený nový závod na výrobu munície Rheinmetall pre potreby obranných síl,“ napísal Šmyhaľ na sociálnej sieti X po stretnutí s riaditeľom zbrojárskej spoločnosti Arminom Pappergerom na veľtrhu DSEI v Londýne.

„Diskutovali sme aj o ďalších dôležitých projektoch, o rozvoji opravárenských a výrobných kapacít pre obrnené vozidlá,“ napísal ukrajinský minister. Dodal, že sa s riaditeľom Rheinmetallu zhováral aj o rozvoji protivzdušnej obrany s cieľom efektívnejšie čeliť nepriateľským dronom.

Agentúra Reuters pripomína, že Ukrajina u svojich partnerov hľadá pomoc pri rozširovaní vlastného zbrojárskeho priemyslu, ktorý by jej pomáhal brániť sa v už tri a pol ročnej vojne s Ruskom.

19:17 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že sa ešte dnes večer v Kyjeve stretne s osobitným vyslancom USA Keithom Kelloggom, uviedli tamojšie médiá. Píše o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

Kellogg už pricestoval na návštevu do ukrajinského hlavného mesta, uviedol zdroj pre Reuters. Diplomatické úsilie ukončiť tri a pol roka trvajúcu ruskú vojnu na Ukrajine uviazlo na mŕtvom bode napriek nedávnym stretnutiam amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským a ruským lídrom.

Pri príležitosti osláv Dňa nezávislosti sa koncom augusta na Ukrajine stretla s Kelloggom aj premiérka Julija Svyrydenková. Hlavnou témou rokovaní boli možné americké bezpečnostné záruky pre Kyjev.

18:00 Poľsko je v hybridnej vojne s Ruskom na zemi, na mori aj vo vzduchu a čelí ruským dezinformáciám. Vyhlásil to poľský prezident Karol Nawrocki na verejnej časti zasadnutia Rady národnej bezpečnosti, ktoré sa začalo vo štvrtok popoludní.

Čítajte viac Nawrocki: Poľsko je v hybridnej vojne s Ruskom. Drony údajne mierili na kľúčové letisko, Macron i Merz posielajú stíhačky

17:16 Švédska vláda oznámila balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote približne 7,3 miliardy eur na roky 2026 a 2027. Podľa agentúry AFP táto pomoc prichádza v čase, kedy Kyjev hľadá čoraz väčšiu podporu u svojich spojencov s cieľom odraziť ruskú inváziu, píše TASR.

„Toto podčiarkuje udržateľný charakter našej podpory“ pre Kyjev, povedal švédsky minister obrany Pål Jonson na tlačovej konferencii.

„V prípade prímeria a dokonca aj mierovej dohody bude švédska vojenská podpora Ukrajine naďalej významná a bude pokračovať aj po prípadnom prímerí alebo mierovej dohode,“ dodal Jonson.

Švédske ministerstvo obrany tiež predstavilo nový balík pomoci, ktorý zahŕňa 18 delostreleckých jednotiek Archer s muníciou, drony s dlhým doletom, systémy protivzdušnej obrany a zariadenia na pobrežný dozor.

Čítajte viac NATO verzus Rusko – 2:0. Švédsko má stíhačky i ponorky a Moskvu pokladá za hrozbu

Podľa agentúry Reuters Jonson vo štvrtok dodal, že krajina je pripravená poskytnúť ďalšiu pomoc aj Poľsku v súvislosti so stredajším narušením jeho vzdušného priestoru ruskými dronmi. „Okamžite sme kontaktovali poľského ministra obrany a vyjadrili sme ochotu poskytnúť zdroje, ak Poľsko prejaví záujem,“ povedal švédsky minister a doplnil, že akákoľvek takáto podpora bude koordinovaná v rámci NATO. „Sme plne solidárni s Poľskom,“ vyhlásil Jonson.

16:30 Expert na európsku bezpečnosť Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove pokladá prienik dronov do poľského vzdušného priestoru za akt agresie. Podľa neho je aktivácia článku 4 a zvolanie zasadnutia Severoatlantickej rady na konzultácie medzi spojencami dobrým krokom.

Čítajte viac Expert: Rusko lezie po eskalačnom rebríku. Čo na NATO pošle po dronoch?

16:20 Fínsky prezident Alexander Stubb obvinil Maďarsko a Slovensko z financovania „vojenskej mašinérie“ Kremľa nákupom ruskej ropy a plynu. Podľa agentúry AFP ide o jedno z jeho doteraz najostrejších vyjadrení voči členským štátom Európskej únie.

Čítajte viac Stubb ukázal prstom na Fica a Orbána: Financujete ruskú vojenskú mašinériu

16:00 Ukrajina v reakcii na vyjadrenia ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára vyzvala Slovensko nespochybňovať zodpovednosť Ruska za stredajšie narušenie poľského vzdušného priestoru. Ukrajinské ministerstvo zahraničia reagovalo na Blanárove slová, podľa ktorých minister „chce veriť tomu, že drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam šli nie s cieľom útočiť na Poľsko, ale že mali skončiť na ukrajinskom území“.

Čítajte viac "Ruské drony vleteli do poľského vzdušného priestoru. To je fakt," reagovala Ukrajina na Blanára a vyzvala Slovensko neprenášať vinu za narušenie hraníc

15:48 Slovensko odmieta nasadenie západných vojakov na Ukrajinu a nezapojí sa do žiadnych vojenských misií u našich východných susedov. Vyplýva to z vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer), ktoré v pléne Národnej rady (NR) SR počas hodiny otázok predniesol minister obrany Robert Kaliňák (Smer). Odpovedal tak na otázku, ako sa postaví k úmyslu lídrov západnej Európy vyslať na Ukrajinu svojich vojakov.

„Návrhy západoeurópskych lídrov, ako napríklad francúzskeho prezidenta Macrona, vyslať vojakov na Ukrajinu, považujem za nezodpovedné a nebezpečné,“ citoval Kaliňák slovenského premiéra. Zdôraznil tiež, že nasadenie západných vojsk by viedlo k priamej konfrontácii s Ruskom a mohlo by vyústiť do tretej svetovej vojny. Slovensko takéto kroky odmieta. Podpora vojny podľa premiéra nie je riešením. „Slovensko sa nezapojí do žiadnych vojenských misií na Ukrajine. Naša vláda bude vždy chrániť bezpečnosť našich ľudí a presadzovať mier,“ dodal Kaliňák. Prioritou je podľa neho mier cez rokovanie, nie cez silu.

15:35 Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani v hornej komore parlamentu povedal, že je potrebné uvaliť nové sankcie na Rusko, aby vznikol tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina a prinútil ho rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. Šéf talianskej diplomacie zároveň uviedol, že Taliansko je pripravené zvážiť sankcie voči Izraelu, ako to vo svojom stredajšom prejave spomenula predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a ANSA.

„Je nevyhnutné zosilniť tlak na Putina, aby sme ho priviedli k rokovaciemu stolu. Musíme použiť všetky nám dostupné nástroje na obmedzenie financovania jeho vojnového aparátu. To zahŕňa aj nové sankcie,“ vyhlásil Tajani.

Taliansko podľa ministra pracuje v Bruseli na zavedení 19. balíka európskych sankcií, ktorý podľa neho bude mať výrazný vplyv na finančné toky.

Reuters konštatuje, že napätie medzi Ruskom a Západom vzrástlo po tom, čo v noci na stredu počas ruského útoku na Ukrajinu došlo k narušeniu vzdušného priestoru Poľska. Tajani zopakoval taliansky návrh rozšíriť spoločný „obranný dáždnik NATO“ na Ukrajinu bez ponuky plného členstva v Aliancii ako spôsob, ako jej poskytnúť bezpečnostné záruky v prípade mierovej dohody.

„Východiskom je definovanie kolektívnej bezpečnostnej klauzuly, ktorá by umožnila Ukrajine v prípade opätovného útoku získať podporu všetkých jej partnerov vrátane Spojených štátov,“ uviedol Tajani.

15:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je presvedčený, že Rusko svoje drony v noci na stredu nad poľské územie vyslalo zámerne. Najlepšou odpoveďou budú ďalšie tvrdé sankcie zo strany Európskej únie, uviedol vo vyjadrení na sieti X. Moskva odmietla tvrdenia, že svoje drony poslala nad Poľsko. Zdroj agentúry Reuters medzitým uviedol, že americký splnomocnenec pre Ukrajinu Keith Kellogg práve dorazil do Kyjeva. Bližšie podrobnosti agentúra neuviedla.

Zelenskyj na tlačovej konferencii v Kyjeve, kde sa stretol s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, potom podľa agentúry Reuters vyjadril presvedčenie, že Rusko mohlo na Poľsko zaútočiť aj preto, aby sa Ukrajine nedostalo pred zimou nových prostriedkov protivzdušnej obrany.

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby Ukrajine poskytol zbrane dlhého doletu, ak Moskva bude naďalej odmietať prímerie. Či na to Trump reagoval a ako, zatiaľ nie je jasné. Ukrajina sa už vyše tri a pol roka bráni ruskej vojenskej agresii.

Pokiaľ ide o ďalšie sankcie proti Rusku, mali by sa podľa ukrajinského prezidenta zamerať na ruský bankový sektor, banky v tretích krajinách, ktoré naďalej obchodujú s Moskvou, aj na infraštruktúru takzvanej tieňovej flotily. Tá prepravuje ruské ropné produkty, a pomáha tak Moskve obchádzať exportné obmedzenia.

14:37 Maďarsko je pripravené zlepšiť bilaterálne vzťahy s Ukrajinou, avšak to závisí výhradne od druhej strany, pretože zodpovednosť za mimoriadne zhoršenie týchto vzťahov nesie Kyjev. Konštatoval to vo štvrtok maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po rokovaní s podpredsedom vlády Ukrajiny pre európsku a euroatlantickú integráciu Tarasom Kačkom. S odvolaním sa na agentúru MTI tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Máme záujem mať dobré, lepšie vzťahy so všetkými susednými krajinami vrátane Ukrajiny. S čistým svedomím hovorím, že Kyjev nesie plnú zodpovednosť za to, že systém vzťahov medzi Maďarskom a Ukrajinou sa za posledných desať rokov mimoriadne zhoršil,“ dodal šéf maďarskej diplomacie.

Szijjártó pripomenul, že Budapešť vždy verila v pozitívne gestá a budovanie dôvery a zo svojej strany podľa toho konala. Ako príklad uviedol, že začiatkom septembra začala fungovať maďarsko-ukrajinská dvojjazyčná vzdelávacia inštitúcia v Budapešti a v Maďarsku usporiadali letné tábory pre zhruba 12.500 detí z Ukrajiny.

Minister zopakoval, že maďarská vláda žiada vrátiť odobraté práva Maďarom žijúcim v Zakarpatskej oblasti. „Ak pod tlakom Európskej únie bolo možné všetko zvrátiť v oblasti protikorupčných pravidiel, potom si myslím, že sa to dá urobiť aj v otázke menšín, pokiaľ k tomu bude vôľa,“ dodal.

K členstvu Ukrajiny v EÚ šéf maďarskej diplomacie poznamenal, že podľa Budapešti je jednoduchšou a realistickejšou alternatívou pre Ukrajinu začať rokovania o možnom strategickom partnerstve s Úniou.

Szijjártó vyzval ukrajinského vicepremiéra, aby Kyjev zastavil útoky na ropovod Družba, ktorý je kľúčový pre dodávky ropy do Maďarska. „Žiadam to nie kvôli Rusku, ale kvôli nám samým. Ropovod Družba dodáva ropu do Maďarska. A útok na tento ropovod predstavuje vážne škody a riziká pre bezpečnosť našich dodávok energie – nie pre Rusko, ale pre nás,“ podčiarkol.

„Veľmi vecná a pragmatická diskusia o budúcej spolupráci! Stanovili sme si program nášho dialógu, najmä na najvyššej úrovni,“ napísal Kačka na platforme X. Ako dodal, aj Kyjev má záujem na riešení problémov maďarskej menšiny, k čomu má ukrajinská vláda vlastné nápady.

„Diskutovali sme aj o spolupráci v oblasti energetiky – o tom, ako zabezpečiť stabilitu a diverzifikáciu dodávok ropy a plynu a ako môžeme spoločne znížiť a eliminovať dodávky ruského plynu a ropy do EÚ,“ informoval podpredseda ukrajinskej vlády. Podľa neho prebiehajúca politická diskusia o vstupe Ukrajiny do EÚ nepredstavuje prekážku „rokovaniam o ktorejkoľvek skupine vymožeností EÚ“ a existujú aj riešenia na rešpektovanie postoja všetkých členských štátov EÚ k tejto otázke.

14:15 Rakúska verejnoprávna televízna stanica ORF v stredu oznámila, že jedného z jej kameramanov, 53-ročného ukrajinského občana, na Ukrajine zadržiavajú už viac ako štyri dni bez akéhokoľvek vysvetlenia.

Kameramana zadržali počas bežnej policajnej kontroly na ceste do Ternopiľskej oblasti na západe Ukrajiny, kde mal natáčať reportáž. Po kontrole dokladov ho vojenský dôstojník predviedol na policajnú stanicu v meste Ternopiľ, kde ho odvtedy držia bez udania dôvodu.

Televízna stanica ORF požaduje jeho okamžité prepustenie a vysvetlenie dôvodov zadržania. Uvedený kameraman bol v roku 2022 zranený počas dobrovoľníckej služby v ukrajinskej armáde.

Rakúska tlačová agentúra APA citovala ministerstvo zahraničných vecí, ktoré uviedlo, že rakúska ambasáda v Kyjeve požiadala ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí o vysvetlenie a je v kontakte s právnikom zadržaného.

„Rakúsko trvá na dodržiavaní právneho štátu. Keďže však ide o ukrajinského občana, možnosti ambasády poskytnúť podporu sú veľmi obmedzené,“ uviedlo ministerstvo.

14:08 Európska komisia (EK) vo štvrtok oznámila, že vyplatila Ukrajine ôsmu tranžu svojej mimoriadnej makrofinančnej pomoci v hodnote jednej miliardy eur. Tým ešte viac posilnila úlohu EÚ ako najväčšieho darcu pre Ukrajinu od začiatku ruskej agresie s celkovou podporou presahujúcou 170 miliárd eur, informuje spravodajca TASR.

Komisia pripomenula, že celková makrofinančná pomoc pre Ukrajinu predstavuje 18,1 miliardy eur a predstavuje príspevok EÚ k iniciatíve mimoriadnych úverov na zrýchlenie príjmov (ERA) pod vedením skupiny G7, ktorej spoločným cieľom je poskytnúť Ukrajine finančnú podporu vo výške približne 45 miliárd eur.

S najnovšou platbou, oznámenou vo štvrtok, od začiatku roka 2025 dosahuje celková podpora EK Ukrajine v rámci tejto makrofinančnej pomoci 10 miliárd eur.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojom stredajšom (10. 9.) prejave o stave Únie v Štrasburgu uviedla, že eurokomisia predbežne pridelí šesť miliárd eur z príspevku EÚ k iniciatíve úverov ERA. To umožní EÚ podporiť nevyhnutné zvýšenie vojenských výdavkov počas tejto jesene, čo Ukrajine pomôže uspokojiť jej naliehavé vojenské potreby.

Úvery ERA od partnerov G7, ako aj úvery makrofinančnej pomoci od EÚ sa splácajú z výnosov zo zmrazených aktív ruského štátu na území EÚ. Mechanizmus koordinácie úverov pre Ukrajinu 25. augusta vyplatil počiatočných 1,5 miliardy eur, ktoré pomohli Kyjevu pri vyrovnávaní úverov ERA.

13:07 Americký generál Keith Kellogg, poradca prezidenta USA Donalda Trumpa a osobitný vyslanec pre Ukrajinu, bol podľa televízie CNN na ceste do Poľska v čase stredajšieho narušenia poľského vzdušného priestoru dvoma desiatkami dronov. Médiá neuviedli, či už do krajiny dorazil, avšak v nasledujúcich dňoch mal naplánovanú aj návštevu Ukrajiny. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa správ portálu TVP Info.

Kellogg sa minulý štvrtok stretol s poľským ministrom zahraničných vecí Radoslawom Sikorským, ktorému priblížil obsah telekonferencie Donalda Trumpa s európskymi lídrami takzvanej koalície ochotných.

Podľa poľského operačného velenia ozbrojených síl bola v noci z utorka na stredu poľská vzdušná hranica viackrát narušená ruskými dronmi. Armáda incident označila za akt agresie a bezprecedentnú udalosť, ktorá ohrozila bezpečnosť obyvateľov.

Premiér Donald Tusk spresnil, že zaznamenaných bolo 19 narušení a po prvý raz došlo k zostreleniu ruských dronov nad územím členského štátu NATO. Obete hlásené neboli. Niektoré drony prilietali aj z bieloruského územia. Minsk vyhlásil, že na blížiace sa drony upozornil aj poľské a litovské ozbrojené sily, čo náčelník generálneho štábu poľskej armády generál Wieslaw Kukula neskôr kvitoval ako „užitočnú“ informáciu, hoci ho podľa vlastných slov tento krok Bieloruska prekvapil.

12:34 Ruské sily obsadili dedinu Sosnivka v Dnepropetrovskej oblasti. Oznámilo to dnes ruské ministerstvo obrany. Správu zatiaľ podľa agentúry Reuters nebolo možné nezávisle overiť.

Rusko v júli oznámilo dobytie prvej dediny v Dnepropetrovskej oblasti a odvtedy tvrdí, že sa zmocnilo ďalších niekoľkých obcí v tomto regióne.

Medzitým Rusko pokračuje aj vo vzdušných útokoch v rôznych častiach Ukrajiny. Za posledný deň pritom prišli o život najmenej traja ľudia a ďalších 25 bolo zranených, vyplýva podľa serveru Kyiv Independent z dnešných informácií regionálnych úradov.

Ukrajinské letectvo dnes uviedlo, že ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnes zostrelila 62 zo 66 dronov, ktoré Rusko vyslalo. Štyri útočné drony zasiahli tri rôzne miesta. V centre mesta Sumy na severe Ukrajiny bola poničená aj miestna pravoslávna katedrála, ktorá je symbolom mesta, uviedli miestne úrady.

12:19 Prienik dronov do poľského vzdušného priestoru v noci na stredu nazval poľský prezident Karol Nawrocki ruskou provokáciou, ktorá bola podľa neho skúškou schopností Poľska a mechanizmov reakcie v rámci NATO. Nawrocki to vyhlásil počas štvrtkovej návštevy leteckej základne v Poznani, informuje varšavský spravodajca TASR.

Nawrocki ubezpečil, že poľské letectvo je pripravené reagovať na podobné hrozby a že armáda preukázala svoju pripravenosť. „Ďakujem vám, pretože všetky tieto skúšky sme zvládli,“ povedal.

Nawrocki zdôraznil, že jeho povinnosťou ako vrchného veliteľa ozbrojených síl je stáť pri poľských vojakoch a zabezpečiť, aby krajina aj jej spojenci v NATO zostali jednotní. „Chcem viesť Poľsko a Európu do budúcnosti bez vojny a aby vojna neprišla, musíme byť každý deň na vojnu pripravení,“ uviedol. Zároveň pripomenul, že poľský národ sa v minulosti nedal zastrašiť sovietskou armádou ani propagandou a nezastrašia ho ani ruské drony.

10:52 Čína po stredajšom vniknutí pravdepodobne ruských dronov do poľského vzdušného priestoru vyzýva všetky zainteresované strany na dialóg. Uviedol to dnes podľa agentúry AFP na pravidelnej tlačovej konferencii hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Lin Ťiang.

„Čína dúfa, že všetky zúčastnené strany vyriešia svoje spory prostredníctvom dialógu a konzultácií,“ uviedol Lin.

10:35 Poľsko obmedzilo leteckú dopravu pri svojich východných hraniciach s Bieloruskom a Ukrajinou. Potvrdilo to dnes podľa agentúry Reuters operačné velenie poľských ozbrojených síl. Deje sa tak v čase zvýšeného napätia, ktoré vyvolalo stredajšie vniknutie ruských dronov do vzdušného priestoru Poľska. Poľská obrana proti bezpilotným strojom s pomocou spojencov v NATO zasiahla.

Čítajte viac Poľsko po incidente s dronmi obmedzuje leteckú dopravu pozdĺž východnej hranice

10:27 Británia spustí hromadnú výrobu najmodernejších zachytávacích dronov, ktoré pomôžu Ukrajine účinne odrážať ruské útoky bezpilotnými lietadlami. Drony podľa britského ministerstva obrany navrhli konštruktéri z Ukrajiny s podporou britských vedcov a inžinierov, informuje TASR podľa správy od agentúry DPA.

Čítajte viac Lov Šáhidov sa začína: Británia bude vo veľkom vyrábať najmodernejšie obranné drony pre Ukrajinu

10:12 Drony mohli byť naše, ale do Poľska by nedoleteli. Západní spojenci Kyjeva sa uchýlili k provokácii, ale presvedčili sme, sa, že dokážeme udrieť na členský štát NATO. Čudujete sa opodstatnene, keď vidíte v oboch vetách protirečiace tvrdenia. A ešte niečo z konšpirácií: boli to prinesené úlomky bezpilotných lietadiel, pričom akciu režíroval ukrajinský líder… Stopa vedie k niektorým západným štátom, ktoré chcú dotlačiť Poliakov, aby poslali svojich vojakov na Ukrajinu… V tomto duchu vyznievajú reakcie z Moskvy na prienik bezpilotných lietadiel do poľského vzdušného priestoru.

Čítajte viac Čo hovoria Rusi na drony v Poľsku? Naše neboli, ale zosmiešnili sme s nimi obranu NATO

10:10 Ukrajinský obranný priemysel výrazne posilňuje svoju výrobu delostrelectva so 155 mm samohybnou húfnicou 2S22 Bohdana. Doteraz bolo údajne vyrobených 345 kolesových verzií húfnice Bohdana a ďalších 100 ťahaných húfnic. Celá výroba prebieha na území Ukrajiny.

Čítajte viac Ukrajina rozširuje výrobu húfnice Bohdana a zvažuje nové varianty

9:07 Špeciálne jednotky Hlavného spravodajského riaditeľstva (HUR) ministerstva obrany Ukrajiny zaútočili 10. septembra bojovým dronom na loď Čiernomorskej flotily Ruska, ktorá sa nachádzala v akvatóriu pri Novorossijsku.

6:00 Bielorusko, jeden z kľúčových spojencov Ruska, varovalo Poľsko ešte pred vlnou ruských dronov, ktoré v stredu prenikli do poľského vzdušného priestoru, potvrdil náčelník generálneho štábu poľskej armády generál Wieslaw Kukula, uviedla poľská televízia TVP.

V noci na stredu narušilo poľský vzdušný priestor najmenej 19 dronov, čo Varšava označila za „akt agresie“ a uviedla, že išlo o ruské drony prichádzajúce zo smeru od Bieloruska. Niekoľko týchto dronov bolo vzápätí zostrelených stíhačkami Poľska i NATO.

Podľa Kukulu bolo varovanie zo strany Bieloruska „pre nás užitočné“, avšak do istej miery „prekvapivé“ vzhľadom na bieloruskú podporu Rusku vo vojne na Ukrajine i napätie pozdĺž bielorusko-poľských hraníc.

„Bielorusi nás varovali, že k nám cez ich vzdušný priestor smerujú drony,“ uviedol Kukula s tým, že Poľsko tip prijalo a výmenou zdieľalo informácie o objektoch letiacich smerom k Bielorusku.

„Prekvapilo ma, že Bielorusko, ktoré sa skutočne snaží vyhrotiť situáciu na našej pozemnej hranici, sa rozhodlo pre takúto spoluprácu,“ povedal pre spravodajskú stanicu TVN24.

Čítajte viac Čo hovoria Rusi na drony v Poľsku? Naše neboli, ale zosmiešnili sme s nimi obranu NATO

Len niekoľko hodín pred narušením vzdušného priestoru Poľsko oznámilo, že od štvrtkového večera dočasne uzavrie hraničné priechody krajiny s Bieloruskom v reakcii na rozsiahle spoločné rusko-bieloruské vojenské cvičenie s názvom Zapad.

Toto cvičenie sa má začať v piatok a potrvá do utorka budúceho týždňa. Poľsko v stredu po dronovom incidente uviedlo, že hranice s Bieloruskom budú uzatvorené až „do odvolania“, pripomína TVP.

Poľské úrady tvrdia, že jedným z cieľov operácie Zapad je nacvičiť útok na takzvaný Suwalský koridor, teda úzky pás územia spájajúci Poľsko a Litvu, ale nachádzajúci sa medzi Bieloruskom a ruskou exklávou Kaliningrad.

Bielorusko ešte pred vyjadreniami generála Kukulu v stredu oznámilo, že upovedomilo Poľsko predtým, než drony prenikli do jeho vzdušného priestoru, a rovnako tak o tom informovalo aj Litvu. Pre agentúru Belta to uviedol náčelník generálneho štábu bieloruských ozbrojených síl a námestník tamojšieho ministra obrany generálmajor Pavel Muraveika.

Ten však dodal, že drony sa počas bojových operácií na Ukrajine odchýlili od kurzu, a preto narušili poľský vzdušný priestor – na rozdiel od poľských tvrdení, že išlo o úmyselnú provokáciu zo strany Ruska.

Ruské ministerstvo obrany poprelo, že by úmyselne vniklo do poľského vzdušného priestoru, a uviedlo, že počas útoku na Ukrajinu v noci z utorka na stredu „nemalo v pláne“ tak urobiť. Ruský diplomat vo Varšave uviedol, že spomínané drony „prišli z Ukrajiny“, dodáva TVP.