Varšava a jej spojenci zo Severoatlantickej aliancie mali v noci z utorka na stredu plné ruky práce so sledovaním a ničením ruských dronov. Strojov malo byť 19, ale denník Rzeczpospolita informoval, že ich mohlo byť až 23. Podľa televízie TVP sa prvý dron dostal do poľského vzdušného priestoru v utorok pol hodiny pred polnocou a celá akcia sa skončila až pred siedmou hodinou v stredu ráno.
Moskva testuje Západ
Rusko zahmlieva svoju zodpovednosť a ministerstvo obrany vyhlásilo, že stroje neplánovali v Poľsku útoky na žiadne ciele a majú dolet 700 kilometrov. Moskva teda naznačila, že do vzdušného priestoru NATO a EÚ by drony nedoleteli. Varšava však prišla so zaujímavou informáciou. Poľské ozbrojené sily tvrdia, že ich pred dronmi varovalo Bielorusko.
Veliteľ generálneho štábu Wiesław Kukuła skonštatoval, že postup Minska sa dá do istej miery označiť za pomoc. Bol však aj prekvapujúci vzhľadom na to, že Bielorusko podporuje ruskú vojnu proti Ukrajine a vytvára napätie na hraniciach s Poľskom.
Americký generál Alexus Grynkewich, ktorý velí spojeneckým silám NATO v Európe, pre médiá uviedol, že zatiaľ nie je jasné, do akej miery bol dronový incident zámerný.
„Tiež len málo dôverujem akýmkoľvek číslam, ktoré sme počuli o počte dronov. Keď sa to pokúsime vysvetliť a prejsť do technických detailov, lepšie pochopíme, koľko ich bolo, ale dnes by som vám nevedel s istotou povedať, či ich bolo 20, alebo 10,“ citoval denník Guardian Grynkewicha.
Generál však pripustil, že útok veľkého roja dronov proti aliančnej krajine by mohol viesť k aktivácii článku 5 NATO o kolektívnej obrane. Poľsko po incidente zatiaľ požiadalo spojencov o konzultácie na základe článku 4 aliančnej zmluvy.
„Nepochybujem o tom, že ak zažijeme roj stoviek dronov, nebude to náhoda, nebude to len vniknutie vzdušného priestoru, ale bude to útok na územie aliancie. Nebudem zachádzať do detailov o našich silných a slabých stránkach, ale v prípade ozbrojeného útoku s uplatnením článku 5 by sa začalo diať oveľa viac vecí a bola by to úplne iná situácia,“ vysvetlil Grynkewich.
Expert na európsku bezpečnosť Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove pokladá prienik dronov do poľského vzdušného priestoru za akt agresie.
„Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN číslo 3 314 prijatá v roku 1974 o definícii agresie o nej hovorí ako o akte bombardovania územia jednej krajiny ozbrojenými silami ďalšieho štátu alebo ako o použití akýchkoľvek zbraní štátom proti územiu inej krajiny. Preto to, čo sa stalo v Poľsku, spĺňa kritériá agresie stanovené v medzinárodnom práve. Bol to ozbrojený útok na územie členského štátu EÚ a NATO,“ reagoval pre Pravdu Gruszczak.
Čítajte viac Ešte to nie je vojna s Moskvou. Poliaci zostrelili ruské drony, NATO vraví, že Putinovi neustúpi
Podľa neho je aktivácia článku 4 a zvolanie zasadnutia Severoatlantickej rady na konzultácie medzi spojencami dobrým krokom. „Formálne by sa mohlo diskutovať aj o uplatnení článku 5, ale to je veľmi nepravdepodobné. Nebolo by totiž možné dosiahnuť jednotu, keďže niektoré krajiny zastávajú proruské postoje a ďalšie sú zase paralyzované strachom, že by aliancia chcela viesť vojnu s Ruskom,“ vysvetlil Gruszczak.
Odborník si myslí, že konanie Ruska je potrebné chápať v kontexte eskalačného rebríka. Zjednodušene povedané, Moskva testuje Západ, a keď odpoveď na jej konanie nebude dostatočná, v budúcnosti si asi dovolí ešte viac.
„Ak NATO bude tolerovať takýto incident, Rusko a prípadne Bielorusko by mohli zájsť ďalej a použiť iné formy agresie vrátane vpádu na územia východného krídla NATO. Keďže sa blíži vojenské cvičenie Západ 25 (rusko-bieloruské strategické manévre sa začínajú už dnes, pozn. red.), aliancia by mala byť veľmi ostražitá,“ pripomenul Gruszczak. „Poľská protivzdušná obrana je stále relatívne slabá, z čoho vyplýva, že účinná a rozhodná pomoc zo strany spojencov NATO je kľúčová pre našu bezpečnosť. To, čo sa deje, je pre alianciu ďalším testom jej dôveryhodnosti ako vojenskej organizácie a garanta bezpečnosti členských štátov. Ak by v tom NATO zlyhalo, Rusko by dosiahlo jeden zo svojich strategických cieľov – rozdeliť alianciu, zosmiešniť Spojené štáty a ponížiť Západ,“ zdôraznil odborník.
Čítajte viac Rodí sa v Číne nový svet? Si Ťin-pching ukázal Trumpovi priateľov a zbrane. Stretne sa aj s Ficom
Podpora od EÚ a uzavreté nebo
Varšava potvrdila, že o problémoch s bezpilotnými strojmi bude hovoriť aj na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. „Upriamujeme pozornosť sveta na tento bezprecedentný útok ruských dronov na člena Organizácie Spojených národov, EÚ a NATO,“ povedal podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Radosław Sikorski pre rádio RMF FM.
Šéf diplomacie je presvedčený, že nálet bol úmyselný. „Zaznamenali sme 19 narušení vzdušného priestoru, identifikovali sme niekoľko desiatok dronov a niektoré sme zostrelili a trvalo to sedem hodín, teda celú noc. Nemôžeme povedať, že to bola náhoda,“ tvrdí Sikorski.
Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier
Najmä viacerí slovenskí vládni politici ako premiér Robert Fico či minister zahraničia Juraj Blanár vo svojich prvotných vyjadreniach k incidentu Rusko vôbec nespomenuli. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová však v mene únie vydala jasné stanovisko.
„Čo najdôraznejšie odsudzujeme úmyselné narušenie vzdušného priestoru členského štátu EÚ ruskými dronmi, ku ktorému došlo 10. septembra. Tento agresívny a bezohľadný čin je súčasťou vážnej eskalácie zo strany Ruska. Ohrozuje bezpečnosť občanov EÚ, regionálnu stabilitu a medzinárodný mier,“ píše sa v spoločnom vyhlásení.
Medzitým Poľsko a Lotyšsko oznámili, že uzatvorili časť svojho vzdušného priestoru pre civilné letectvo. Obmedzenia sa týkajú oblastí v blízkosti hraníc s Ruskom a Bieloruskom. Lotyšsko uviedlo, že opatrenia budú trvať do 18. septembra s tým, že ich bude možné predĺžiť. Poľské reštrikcie budú dlhodobejšie a mali by sa skončiť až 6. decembra.
