„Jednou z našich najväčších slabín je stále nedostatočná schopnosť obrany proti dronom, obrany vzdušného priestoru nízko nad zemou,“ uviedol na tlačovej konferencii dosluhujúci inšpektor nemeckej armády Alfons Mais, ktorý je najvyšším veliteľom pozemných síl.
Ako dodal, už pred dvoma rokmi rozhodol, aby sa obnovila protivzdušná obrana u všetkých jednotiek, ale obstarávanie nových zbraňových systémov viazne. Na nutné doplnenie protivzdušnej obrany vyzvali aj viacerí nemeckí politici.
Príliš drahá obrana
Odborník na obranu Christian Mölling, ktorý je presvedčený, že pri udalosti v Poľsku určite nešlo o náhodu, pre spravodajský kanál BR24 vyhlásil, že Moskva iba testovala, ako na dronový útok zareaguje Severoatlantická aliancia.
Výsledok podľa neho ukázal, že v súčasnosti vôbec nie je schopná „efektívne zvládnuť“ také incidenty. Dôležitá je pritom práve efektivita. Bezpilotné lietadlá sú relatívne lacné, najjednoduchšie stoja asi len 400 či 600 eur.
Používať na ich zneškodňovanie rakety protivzdušnej obrany alebo riadené strely vzduch-vzduch, ktoré sú niekoľkonásobne drahšie (raketa amerického systému Patriot má cenu až štyri milióny dolárov), je preto veľmi nevýhodné.
Obrana proti dronom však nie je lacná ani v prípade, ak ide o menšiu muníciu. Podľa portálu Telepolis vyradila napríklad nemecká armáda už pred 15 rokmi osvedčené protilietadlové delá značky Gepard.
Na Ukrajine dnes pritom patria k najúspešnejším systémom protidronovej obrany. Jeden náboj do tohto kanóna kalibru 35 mm však stojí 560 eur a nikdy sa nestrieľa raz, ale v salvách, čo vyjde na tisíce eur.
Keď do poľského vzdušného priestoru v noci na stredu 10. septembra vniklo 19 ruských dronov, Varšava a jej spojenci z NATO vyslali do vzduchu poľské stíhačky F-16, holandské stíhačky F-35, ako aj prieskumné a tankovacie lietadlo.
Nasadeným strojom sa niekoľko dronov podarilo zostreliť, no podľa odborníkov je taký spôsob obrany z finančného i praktického hľadiska neudržateľný.
Poľská armáda svoj postup obhajuje. „Nezáleží na hodnote rakety, ale na hodnote toho, čo dron dokáže zničiť. Nasadíme aj raketu stokrát drahšiu, ak tým môžeme zachrániť život čo i len jedného Poliaka,“ vysvetlil médiám náčelník poľského generálneho štábu Wieslaw Kukula.
Iba detská hra?
Mölling uvedený zásah, naopak, vyhodnotil ako prejav nepripravenosti, lebo NATO vynaložilo „obrovské úsilie“, keď muselo použiť stíhačky s drahými zbraňami na boj proti neporovnateľne lacnejším dronom.
Podobný názor má i bývalý americký generál Ben Hodges. Ako priblížil pre nemecký denník Bild, Kremeľ sa rozhodol otestovať obranu aliancie, rýchlosť a spôsob, akým zareaguje.
To, že na boj proti bezpilotným lietadlám odštartovali stíhačky, podľa neho dokazuje, že NATO „ešte nie je pripravené“. Hodges sa domnieva, že ide o „obrovské plytvanie zdrojmi“ a treba nájsť lepší prístup.
Americký vojenský expert Phillips O'Brien, ktorý pôsobí v Británii, tvrdí, že ruský dronový útok preukázal, že sa členské štáty aliancie ešte nepripravili na budúcu vojnu, hoci sa im táto vojna „díva priamo do tváre“.
NATO zároveň vystavil dosť nelichotivé vysvedčenie. O'Brien sa napríklad pýta, prečo najmodernejšie bojové stíhačky, ktoré sa zapojili do obrany poľského vzdušného priestoru, zostrelili len hŕstku bezpilotných lietadiel, a nie všetky.
„Fakt, že NATO nasadilo extrémne drahé systémy na to, čo robí Ukrajina za zlomok tých nákladov, a ani nevedelo či nechcelo zostreliť všetky drony, ukazuje, aké je NATO v skutočnosti nepripravené,“ citoval ho nemecký portál Focus Online.
Ako pritom poznamenal, tých pár bezpilotných strojov, ktoré prenikli na poľské územie, bolo len „detskou hrou“ v porovnaní s tým, čo pravidelne zažíva Ukrajina.
Skyranger a Condor
Nemecko dianie v Poľsku vyhodnotilo ako výstrahu. Riešenie vidí v rýchlom doplnení výzbroje o moderný systém protivzdušnej obrany zvaný Skyranger 30. Ide o produkt domácej zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall so sídlom v Düsseldorfe.
Mobilné zariadenie pozostáva z kolesového obrneného vozidla Boxer a revolverového kanónu kalibru 30 mm s programovateľnou muníciou AHEAD, ktorá uvoľňuje volfrámové projektily.
„Každý tento systém dokáže pokryť priestor štyrikrát štyri kilometre, aby bol celkom bez dronov,“ prezradil pre nemeckú televíziu ZDF predseda predstavenstva Rheinmetallu Armin Papperger.
Cena jedného systému Skyranger sa pohybuje medzi 10 až 13 miliónmi eur, pričom jedna strela stojí 400 až 600 eur. Keďže dokáže vypáliť až 1 200 nábojov za minútu, jej streľba za uvedený čas by vyšla na 480– až 720-tisíc eur, čo je tiež dosť drahý spôsob obrany.
Bundeswehr si u Rheinmetallu objednal prototyp Skyrangera a 18 vozidiel za viac ako 595 miliónov eur, no aj keď ich mal dostať ešte vlani, výrobca ich stále nedodal.
Paradoxom je, že skôr ako nemeckí vojaci – ešte tento rok – budú mať Skyranger Ukrajinci. Zmluvu podpísali len minulý týždeň na bezpečnostnom veľtrhu DSEI v Londýne. Podľa ZDF ide o obchod za stovky miliónov eur.
Nemecká armáda si na spomenutý systém bude ešte musieť počkať. Dovtedy je – podobne ako Poľsko – odkázaná na nasadenie stíhačiek alebo kanónov, napríklad 30-milimetrového dela obrneného transportéra Puma.
Berlín sa spolieha najmä na pomerne veľkú vzdialenosť od Ruska (s výnimkou ruského územia pri Kaliningrade), vďaka čomu nemecký vzdušný priestor nie je tak ľahko dostupný ako poľský.
Zaujímavosťou je, že konkurenciou pre Skyranger je koncept obrneného vozidla Condor, na ktorom sa podľa magazínu Hartpunkt podieľa nemecká firma Flensburger Fahrzeugbau spolu so Slovenskom.
Projekt prvý raz predstavili na veľtrhu DSE v Londýne. Systém možno využívať na podporu palebnej sily na zemi, aj ako mobilnú súčasť protivzdušnej obrany – teda i proti dronom.
Základom je modernizovaný podvozok tanku Leopard 1, na ktorý namontovali novú, diaľkovo ovládanú vežu (bez posádky) typu Turra 30 – SA slovenského výrobcu EVPÚ v Novej Dubnici s delom kalibru 30 mm. Vo výbave má aj guľomet a protitankové riadené strely. Veža má tiež radar a rôzne senzorové systémy.