Navrátila budeme v tomto texte označovať ako Vocáska, pretože tak sa pôvodne volal. Priezvisko si zmenil vo väzení.
Dá sa predpokladať, že Vocásek zdôraznil, že počas bezmála štyroch desaťročí vo väzení sa už polepšil. Súd si nepochybne vypočul aj jeho tvrdenie, že za mrežami začal veriť v Boha. „Stal sa z neho silno veriaci človek, ktorý pravidelne chodieva na bohoslužby a stretáva sa s väzenskými kaplánmi aj so zástupcami cirkvi," poznamenala CNN Prima News. Na slobode by chcel pracovať v domove pre seniorov.
Čítajte aj Bos bosov Mikuláš Černák sa po 27 rokoch môže dostať na slobodu. Advokát: Šancu má, všetko je v rukách sudcu
Keď Vocáska v roku 1988 obžalovali, súdni znalci mu namerali IQ 77. Je to veľmi nízka úroveň inteligenčného kvocientu. Za normálny rozsah IQ sa považuje rozpätie od 90 do 100, vyššie kategórie sa končia až géniami s IQ nad 140. Viac ako dve tretiny populácie dosahujú IQ v rozmedzí 85 až 115. Vocásek nedokončil ani učňovku. Súdni znalci v roku 1988 o ňom uviedli, že trpí psychopatiou s hysterickými rysmi. Jeho duševný vývoj a postoj k životným hodnotám mohlo výrazne ovplyvniť to, že oboch rodičov mal alkoholikov.
Vocásek spáchal obidve vraždy v roku 1987. Prvú v januári, druhú v apríli. V oboch prípadoch vraždil v Prahe. Mal vtedy 25–26 rokov. Jeho prvou obeťou sa stal 48-ročný bývalý vekslák. Nachádzal sa však na okraji spoločnosti, bol nevidomý. Vocásek ho ubil kladivom a dobodal so skrutkovačom. Zločin spáchal v byte obete. Predchádzala mu hádka, počas ktorej Vocásek najprv rozbil mužovi hlavu s pohárom na pivo.
Aj druhá vražda sa stala v byte vo vlastníctve obete. V pohostinstve sa Vocásek zoznámil s 79-ročným dôchodcom. Popíjali spolu, penzista ho potom pozval k sebe domov. Vocáskovi tvrdil, že v byte budú povoľné ženy, ale oklamal ho. Podvedený mladý muž, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, schmatol nôž a dôchodcu zabil.
Kriminalisti mali pri objasňovaní oboch vrážd veľké šťastie. V podstate im nahrala náhoda. Keď Vocásek 5. apríla 1987 odišiel z bytu zavraždeného penzistu, policajti si ho všimli ako podozrivú osobu na ulici. V Prahe ich bolo vtedy nezvyčajne veľa. V uniforme aj v civile. Dôvod? Ná návštevu Československa sa chystal priletieť sovietsky líder Michail Gorbačov. V Prahe bol potom tri dni od 9. apríla do 11. apríla. Pripomeňme, že šéf Kremľa zaradil do svojho programu aj návštevu Bratislavy.
Vocásek sa na ulici správal nervózne, niesol dva kufre, na jeho oblečení boli vidieť podozrivé stopy (mal ich od krvi). Policajt, ktorí ho zastavili, mu našli v batožine nôž, s ktorým zavraždil penzistu. Nielenže sa priznal k tomuto zločinu, ale vyšetrovateľom povedal aj to, že zabil nevidomého bývalého veksláka.
Mestský súd v Prahe v druhej polovici roku 1988 nemal zľutovanie nad brutálnym vrahom: odsúdil ho na trest smrti. Vocásek nepochodil s odvolaním, Najvyšší súd ČSSR v septembri 1989 zamietol jeho žiadosť, aby ho nepopravili, ale zmenili mu rozsudok na doživotné odňatie slobody.
Od tej chvíle mal Vocásek už minimálnu šancu na prežitie. Aj tá sa rozplynula, keď mu prezident Gustáv Husák 6. decembra 1989 odmietol udeliť milosť (respektíve namiesto poslednej cesty na popravisko umiestniť ho do väzenia do konca života). Husák podpísal zamietavé stanovisko štyri dni pred svojou abdikáciou.
Vocáska mali popraviť 27. decembra 1989. Medzitým však po páde komunistického režimu, ktorý sa začal rúcať 17. novembra toho roku, v slobodnom Československu pozastavili výkon trestu smrti. Vocásek preto zostal nažive. Najťažší trest zrušili v bývalom spoločnom štáte Čechov v a Slovákov v máji 1990, o tri mesiace neskôr preto súd zmenil rozsudok nad dvojnásobným vrahom na doživotie.
Ešte dodajme, že v Českej republike si odpykáva doživotný trest 49 zločincov. Podľa dostupných údajov na Slovensku je počet rovnakých prípadov viac: približne 60.
