„Dnes máme situáciu, ktorá pripomína rok 1938. Československo vtedy žiadalo o pomoc proti nacistickému Nemecku, ale nedostalo ju a padlo do rúk nacistov,“ citovala ju RND.
Bývalá estónska premiérka upozornila, že teraz je v stávke oveľa viac než vtedy. „Rozdiel je dnes v tom, že ak Ukrajina padne, bude ohrozená bezpečnosť celej Európy. Musíme ukázať, že sme sa z histórie poučili,“ povedala Kallasová, pričom zdôraznila potrebu zastaviť ruský postup na ukrajinskom území radšej teraz, než aby sa ruské tanky objavili na hraniciach EÚ.
Kallasová odmietla predstavu, že územné ústupky Rusku by priniesli pokoj: „To je presne to, na čo Rusko hrá,“ varovala a vyzvala Západ, aby sa nedostal do „pasce“ diskusií o územných kompromisoch. Podľa jej slov klasická taktika Moskvy prebieha v troch krokoch: požadovať niečo, čo mu nikdy nepatrilo; následne dávať ultimáta a hrozby; a nakoniec dosiahnuť ešte viac, než si pôvodne trúfalo.
Kallasová tiež poznamenala, že ak by Západ poskytol Ukrajine v prvých mesiacoch vojny rovnakú úroveň pomoci, akú poskytuje dnes, „Rusko by možno nepostúpilo tak ďaleko“. „Keď sa obzrieme späť, sme samozrejme múdrejší, ale čas nemôžeme vrátiť,“ dodala a zdôraznila, že ruský prezident Vladimir Putin nemá záujem o mier.
Šéfka európskej diplomacie vyjadrila presvedčenie, že Európa ešte neurobila dosť, aby zastavila „imperialistický postup“ Ruska a ochránila Ukrajinu. Poukázala pritom na eskaláciu ruských leteckých úderov: „V súčasnej dobe zažívame najťažšie letecké údery na Ukrajinu od začiatku vojny,“ konštatovala.
Na otázku, či môže Európa dôverovať Spojeným štátom pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, Kallasová odpovedala, že USA „sú a zostanú našim najdôležitejším partnerom“, ale zároveň upozornila, že nový americký prístup je „viac obchodne orientovaný“ a Európa sa musí prispôsobiť zmene štýlu politiky Washingtonu.
Kallasová vyjadrila nádej, že Trump využije svoj vplyv na presadenie sankcií proti Moskve: „Nevzdávam sa nádeje, že Trump využije svoj vplyv a uvalí na Rusko sankcie. Prezident opakovane vyhlásil, že odmietnutie Ruska viesť mierové rozhovory by k tomu viedlo,“ povedala. Zároveň pripomenula zásadný fakt: „Na mier sú vždy potrební dvaja, na vojnu stačí jeden. Ukrajina chce mier, Američania chcú mier, a rovnako tak Európania. Jediný, kto sa vysmieva akýmkoľvek mierovým snahám, je Vladimir Putin.“