„K bezprecedentnej intenzite požiarov v Španielsku a Portugalsku prispeli extrémne vlny horúčav, bleskové sucha a klimatická zmena. V Portugalsku sa najväčší požiar v histórii krajiny rozšíril počas 12 dní na území siedmich obcí,“ uviedol Rára. Z 90 percent je príčinou vzniku požiaru ľudská činnosť, pričom zhruba 24 percent pripadá na podpaľačstvo, zvyšok na nehody.
Podľa analýzy sa tohtoročné obdobie požiarov na Pyrenejskom polostrove zhodovalo s doteraz najdlhšou a najintenzívnejšou zaznamenanou vlnou horúčav v Španielsku. Trvala 16 dní a priemerná teplota sa za toto obdobie odchýlila od priemeru o 4,6 stupňa Celzia. "Klimatická zmena výrazne zvýšila pravdepodobnosť aj intenzitu extrémneho požiarneho počasia.
Podmienky, ktoré dnes nastávajú zhruba raz za 15 rokov, by bez vplyvu človeka nastali menej ako raz za 500 rokov. Podobne desaťdňové maximá teplôt sa teraz opakujú raz za 13 rokov, zatiaľ čo v predindustriálnom čase išlo o jav, ktorý nastával menej ako raz za 2500 rokov," poznamenal Rára. K šíreniu požiarov navyše prispieva vyľudňovanie vidieka a ústup tradičných spôsobov hospodárenia, napríklad pastvy. V krajine zostávajú značné zásoby paliva, teda dreva, drobného krovia či suchej trávy.
Požiare tento rok intenzívne trápia aj ďalšie štáty južnej a juhovýchodnej Európy a riziko požiarov stále trvá. Jednu z najhorších sezón za posledné desaťročia tento rok zažili aj krajiny ako Rumunsko, Nemecko, Slovensko a Cyprus, teda nielen juh Európy. Druhú najhoršiu požiarnu sezónu za posledného polstoročia zažíva tiež Kanada, zhorelo už takmer deväť miliónov hektárov pôdy.