„Vzhľadom na to, že na severovýchode Estónska už máme dobrú prírodnú prekážku v podobe rieky Narvy a na východe (v podobe) Čudského jazera, potom pre juhovýchodné Estónsko existuje plán vybudovať 40 kilometrov protitankových priekop,“ povedal stanici Ainar Afanasjev z generálneho štábu estónskej armády.
Doplnil, že priekopy budú iba v úseku hranice, kde nie sú močiare, pretože cez ne vozidlá tak či tak neprejdú. Estónsko chce mať do konca roku 2027 podľa Afanasjeva nielen spomínanú protitankovú priekopu, ale aj takmer 600 bunkrov. „Tie by mali byť už v krajine, alebo aspoň uložené čo najbližšie k zamýšľaným lokalitám,“ uviedol vojenský činiteľ.
Súčasťou opevnenia hraníc majú byť protitankové ihlanovité zábrany zvané dračie zuby alebo ostnatý drôt. Obranné pásmo plánované na východnej hranici bude dlhé približne 100 kilometrov a hlboké asi 40 kilometrov, uviedla ERR. Jeho budovanie začalo podľa stanice na juhovýchode Estónska práve vyhľubovaním protitankových priekop.
Zámer vybudovať Baltskú obrannú líniu oznámili vlani Estónsko spoločne s Lotyšskom a Litvou. Všetky tri pobaltské krajiny, ktoré bývali súčasťou Sovietskeho zväzu, po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu podporili napadnutú krajinu a kvôli obavám z Ruska okrem iného zvyšujú svoje výdavky na obranu. Všetky tri štáty, ktoré sú členmi Severoatlantickej aliancie i Európskej únie, majú spoločné hranice buď s Ruskom alebo s Bieloruskom, alebo s oboma štátmi.