Správ o hromadných bitkách migrantov, útokoch nožmi či mačetami, ale aj o prípadoch sexuálneho násilia v poslednom čase pribúda.
Keďže stopy často vedú k prisťahovalcom z Afganistanu, poslanca Spolkového snemu za krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) Jana Wenzela Schmidta to podnietilo, aby sa ministerstva vnútra spýtal, koľko ľudí v krajine zavraždili, zranili alebo znásilnili práve Afganci.
Vysoký podiel cudzincov
Z odpovedí štátneho tajomníka rezortu Christopha de Vriesa vyplýva, že v rokoch 2015 až 2024 nemecká polícia zaznamenala vyše 108-tisíc závažných zločinov, kde bol medzi podozrivými minimálne jeden Afganec.
Od začiatku utečeneckej krízy v roku 2015 zavraždili Afganci v Nemecku 52 ľudí a znásilnili 2 691 žien. Počet znásilnení, ktoré mali na svedomí afganskí migranti, pritom stúpol zo 69 v roku 2015 na 437 v uplynulom roku. Oproti roku 2023 išlo takmer o 25-percentný nárast.
Čítajte viac Na nemeckých školách je priveľa migrantov. Je to hrôza, sťažujú sa učitelia
Podobne sa zvýšil aj počet prípadov ublíženia na tele. V sledovanom období evidovala nemecká polícia viac ako 105-tisíc takých skutkov, na ktorých sa podieľali Afganci.
Po krátkom ústupe zapríčinenom pandémiou koronavírusu v rokoch 2020 až 2021 tieto čísla každoročne stúpali. Vlani sa obeťou spomenutého zločinu, ktorý spáchali Afganci, stalo bezmála 14-tisíc ľudí, teda takmer 38 denne.
„V roku 2024 zaznamenala naša polícia smutný rekord 14 217 závažných trestných činov spáchaných Afgancami,“ citoval Bild Schmidta, ktorý to hneď využil na kritiku nemeckej vlády.
„Skutočnosť, že doteraz deportovali len 28 afganských zločincov, pôsobí v porovnaní s tým – s dovolením – smiešne,“ poznamenal.
Foto: Reuters, HANNIBAL HANSCHKE
Podľa úradov žilo pritom v Nemecku koncom minulého roka 442-tisíc Afgancov, čo predstavuje iba 0,53 percenta celkovej populácie.
Na to, že migranti často zaplňujú stránky čiernej kroniky, poukazujú i ďalšie údaje. Pred dvoma rokmi tvorili napríklad cudzinci „len“ 38,9 percenta odsúdených, zatiaľ čo v júni tohto roka sedelo za mrežami až 45 percent väzňov bez nemeckého občianstva.
Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia
Vysoký podiel cudzincov sa prejavuje aj v kriminalite mládeže, kde majú silné zastúpenie Sýrčania, Afganci, Turci alebo migranti z Afriky (z Alžírska, Maroka či Tuniska).
Uvedený trend potvrdil v júli pre denník Welt aj spolkový minister vnútra Alexander Dobrindt. „Štatistiky to dokazujú,“ priznal s tým, že trestnú činnosť páchajú najmä Afganci a Sýrčania. „Tento problém sa tu však neobjavil včera, preto naň treba zareagovať,“ vyhlásil.
Ako pripomenul, vláda Friedricha Merza zaviedla prísne kontroly priamo na hraniciach, sprísnila azylovú politiku a pokračuje vo vyhosťovaní odmietnutých žiadateľov o azyl, vďaka čomu sa podarilo výrazne znížiť počet nelegálnych migrantov prichádzajúcich do Nemecka.
Celková kriminalita klesá
Pokiaľ ide o mestá, najväčší problém s kriminalitou prisťahovalcov má Frankfurt nad Mohanom, kde vlani tvorili až 71 percent podozrivých, hoci predstavujú iba 32 percent miestneho obyvateľstva.
Nadpriemernú zločinnosť migrantov evidovali aj v Štuttgarte s takmer 56-percentným podielom cudzincov, v Düsseldorfe s 54,5 percenta, Hamburgu asi s 52 percentami, v Berlíne bezmála s 51 percentami a v Mníchove s vyše 48 percentami.
V hlavnom meste sú dnes bežné hromadné ruvačky gangov rôznych národností, výnimočná nie je ani streľba.
„Už pomaly každý víkend zažívame, že sa v berlínskych uliciach strieľa, používajú sa mačety a nože a dochádza k veľkým násilným konfliktom,“ priznal v júli pre Welt TV Benjamin Jendro, hovorca odborovej organizácie berlínskej polície.
Čítajte viac Vojna gangov či náhodné útoky? Berlín chce zakázať nosenie nožov, aby obmedzil násilie
V najväčšom nemeckom meste, kde žije asi 3,9 milióna obyvateľov, podľa neho pôsobí veľa kriminálnych skupín, ktoré medzi sebou súperia.
„Máme tu viaceré veľké arabské rodiny, kde znepriatelené klany občas aj spolupracujú, no po strate rešpektu, napríklad pre hádku o nejaký lokál, sa dostanú do sporu a potom siahajú po zbraniach. Už roky predstavujú problém Čečenci, pretože aj oni si chcú uchmatnúť kus z toho veľkého koláča, ktorý hlavné mesto ponúka. A máme tu aj africké bandy,“ priblížil policajný odborár.
Napriek zverejneným faktom niektoré médiá a odborníci tvrdenia o narastajúcej kriminalite migrantov spochybňujú.
Argumentujú napríklad tým, že neraz ide o zlú interpretáciu štatistických údajov, alebo upozorňujú, že nemajú výrazný vplyv na celkovú kriminalitu a počet trestných činov v Nemecku sa v priebehu rokov nijako dramaticky nezvyšuje, práve naopak.
Správy o „importovanej kriminalite“ odmietla napríklad kriminologička Susann Prätorová, ktorá je profesorkou na policajnej akadémii v Dolnom Sasku.
„Migrácia kriminalitu v Nemecku nezvyšuje. Od roku 2005 stúpol počet cudzincov o vyše 70 percent, kým miera kriminality v rovnakom období klesla cirka o 14 percent,“ porovnala pre portál Mediendienst-integration.de.
Čítajte viac Recept na nelegálnu migráciu pomohol. Žiadateľov o azyl v Nemecku výrazne ubudlo
To však nič nemení na tom, že podiel migrantov na trestnej činnosti je oveľa vyšší ako ich podiel v spoločnosti.
Problém s Afgancami navyše hlásia i policajti v iných štátoch, napríklad vo Švajčiarsku. Denník Neue Zürcher Zeitung nedávno informoval o nadpriemernom zastúpení tejto národnosti medzi podozrivými z násilných a sexuálnych deliktov vo švajčiarskom kantóne Zürich.
Podľa miestnych úradov boli vlani afganskí migranti zapojení do trestných činov ohrozujúcich zdravie a život až 10-krát častejšie, ako by naznačoval ich podiel v populácii.
