„Nakoniec budeme buď najambicióznejší alebo medzi tými najambicióznejšími,“ povedal Hoekstra novinárom na stretnutí ministrov životného prostredia EÚ, ktorí okrem iného diskutujú aj o klimatickom cieli Európskej únie pre rok 2040. „Som skutočne presvedčený, že vedúca úloha, ktorú sme zohrávali v minulosti, bude pokračovať aj v tomto a v nasledujúcich rokoch,“ dodal.
Európska komisia (EK) na začiatku júla navrhla nový klimatický cieľ Únie pre rok 2040, ktorý počíta so znížením emisií o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento cieľ je kľúčovým krokom ku klimatickej neutralite do roku 2050. Musí ho však ešte schváliť Európsky parlament a členské štáty.
Čítajte aj Dobrá správa zo stratosféry. Ozónová diera sa zmenšuje: vedci predpovedajú jej úplné zacelenie
EK navrhla určité uvoľnenie pravidiel umožňujúce započítanie uhlíkových kreditov financujúcich projekty mimo Európy, no presvedčiť krajiny ako Česká republika, Maďarsko či Slovensko sa jej nepodarilo. Niektoré štáty považujú cieľ za nereálny.
Hoekstra minulý týždeň vyhlásil, že existuje „značná pravdepodobnosť“, že dohodu sfinalizujú na štvrtkovom stretnutí ministrov. Niekoľko krajín vrátane Francúzska, Talianska, Nemecka a Poľska však minulý piatok navrhlo, aby bola záležitosť pred akýmkoľvek rozhodnutím prediskutovaná až na októbrovom summite Európskej rady.
Čítajte aj Európa v plameňoch: únia zažíva tento rok najhoršie požiare v histórii
Slovenskú republiku na štvrtkovom stretnutí zastupuje minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten už v júli avizoval, že SR navrhovaný cieľ nepodporí, a Brusel kritizoval, že stratil kontakt s realitou.
Odklad môže ohroziť plány EK, aby bol cieľ do roku 2040 schválený ešte pred konferenciou OSN o klíme (COP30) v Brazílii, ktorá sa začína 10. novembra. Takmer 200 krajín zapojených do Parížskej dohody má ešte pred COP30 predložiť aktualizované politiky s cieľom zníženia emisií do roku 2035 a podrobný plán jeho dosiahnutia.
