„Čelíme bezprecedentnej situácii. Poľský vzdušný priestor bol v posledných dňoch narušený viac ako 19-krát. Nešlo o náhodný incident, ale o útok teroristického štátu, Putinovho Ruska. Jeden z dronov spadol len 60 kilometrov od leteckej základne v Łasku. Nie je to len útok na Poľsko, ale aj na územie EÚ a NATO. Je to prvýkrát, čo bola Severoatlantická aliancia prinútená konať za takýchto okolností,“ povedal v prejave na konferencii Europe Future Forum (Fórum budúcnosti Európy) poľský europoslanec Michał Szczerba z vládnej Občianskej platformy.
Útoky a sabotáže
Aj Vilnius pripomenul, že Rusko sa správa ako teroristická organizácia. Litovská generálna prokuratúra v stredu uviedla, že miestny občan identifikovaný ako A. Š. poslal vlani 19. júla štyri zásielky prostredníctvom kuriérskych služieb DHL a DPD. Balíky obsahovali podomácky vyrobené zápalné zariadenia ukryté v masážnych vankúšoch a kozmetických výrobkoch, ktorých základom bol termit – vysoko horľavá látka používaná na priemyselné a vojenské účely. Informovali o tom litovské médiá.
Podľa nich dva balíky prepravili letecky do Británie a dva kamiónom do Poľska. Jedno zariadenie explodovalo 20. júla na letisku v Lipsku v Nemecku predtým, ako bolo naložené na nákladný let DHL. Ďalšie vybuchlo 21. júla v kamióne DPD prechádzajúcom cez Poľsko a tretie sa spustilo 22. júla v sklade DHL v Birminghame v Anglicku. Štvrté sa nezapálilo vinou technickej poruchy.
Čítajte viac Hrozí po USA fentanylová epidémia aj Európe? Mohlo by k nej prispieť Rusko
„Vyšetrovatelia tvrdia, že akciu koordinovali osoby s väzbami na ruské vojenské spravodajské služby a že to bol nácvik na sabotáže letov do USA a Kanady,“ vysvetlila britská BBC s tým, že až 15 ľudí je obvinených zo zločinov spojených s terorizmom.
Najrôznejšie sabotáže, za ktorými úrady viacerých krajín Európskej únie a Severoatlantickej aliancie vidia ruskú stopu, v posledných rokoch len pribúdajú. Ruské drony, ktoré minulý týždeň narušili poľský vzdušný priestor, však predstavujú bezpečnostné riziko, ktoré si ešte nedávno len málokto vedel predstaviť. A problémom je, samozrejme, tiež to, že Poľsko so spojencami z NATO dokázalo bezpilotné stroje monitorovať a niekoľko aj zlikvidovalo, ale komplexnejšia protidronová obrana je stále takmer v plienkach.
Platí aj to, že žiadny vojenský zásah nie je bez rizika, čo ešte komplikuje situáciu a prispieva k neistote medzi verejnosťou. Ukázalo sa totiž, že zničený dom v obci Wyryki, ktorého fotografie obleteli celý svet, nezasiahol dron, ale raketa, ktorú proti vzdušnému cieľu použil pilot poľskej stíhačky F-16.
„Všetko nasvedčuje tomu, že išlo o strelu vypálenú naším lietadlom na obranu Poľska,“ objasnil pre televíziu TVN 24 Tomasz Siemoniak, ktorý má ako minister na starosti koordináciu spravodajských služieb. Podľa neho je armáda pripravená uhradiť náklady spojené so škodami spôsobenými na majetku.
Byť viac v strehu
„Je to niečo bezprecedentné. Bol to priamy zásah do vzdušného priestoru krajiny NATO. Dlho sme si mysleli, že nie je pravdepodobné, že by sa také niečo mohlo stať, a teraz sa s tým musíme naučiť žiť. A je to ťažké. Mnoho ľudí má obavy. Zložité je to tiež na úrovni politiky, pretože technologický vývoj stále postupuje,“ povedal pre Pravdu vo Varšave Paweł Świeboda z Centra pre európsku politiku. Poľský odborník v minulosti pôsobil ako šéf výskumu v Európskom centre pre politickú stratégiu pri Európskej komisii a je členom expertnej skupiny eurokomisie pre ekonomický a spoločenský vplyv výskumu a inovácií.
„V dronových technológiách sme za posledných pár rokov zaznamenali asi najvýraznejší pokrok. Mnohé z vylepšení súvisia s ruskou inváziou na Ukrajinu a tým, ako sa Kyjev bráni. Obávam sa, že sa môže stať, že narušenia vzdušného priestoru sa stanú takpovediac novým normálom v celej Európe. Teraz sme ich zaznamenali v Poľsku a v Rumunsku. Ale môže sa to stať v podstate kdekoľvek a kedykoľvek. Musíme sa s tým naučiť žiť, ale zároveň musíme zabezpečiť, aby to nebolo považované za prijateľné. Nemôžeme pripustiť, aby bolo takéto správanie akceptovateľné. To musí byť veľmi jasné,“ zdôraznil Świeboda. Odborník však súhlasí s tým, že to bude veľmi zložité, a je otázne, ako bude v podstate na permanentné ohrozenie reagovať spoločnosť.
Čítajte viac Veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine: Putin vôbec nemá záujem o mier
„Na ochranu verejnosti, ale aj ekonomiky pred vplyvmi takejto neistoty je nevyhnutné vytvoriť lepší systém ochrany. Antidronový štít je v súčasnosti kľúčový. Zdroje a pozornosť sa musia presunúť týmto smerom. A keď sa na to pozriem tak trochu z filozofickej úrovne, musíme sa naučiť žiť so zvýšenou úrovňou rizika. Je to ťažké, pretože sme si zvykli na situáciu, keď nám v Európe v podstate nič nehrozilo, ale to sa mení. Musíme sa tiež uistiť, že verejnosť rozumie, aké opatrenia má prijať, ako reagovať na znaky podozrivého správania. Všetci musíme byť oveľa viac v strehu. Či sa nám to páči alebo nie, je to neoddeliteľná súčasť odolnosti v reálnom živote. Samozrejme, bez toho, aby sme sa stali úplne paranoidnými, pretože to je presne to, čo naši nepriatelia chcú. Chcú, aby sme žili v strachu,“ vysvetlil Świeboda.
Po nálete ruských dronov oznámilo NATO vytvorenie operácie Východná stráž na posilnenie najmä protivzdušnej obrany východného krídla aliancie. Kyjev a Varšava sa zároveň dohodli na vytvorení novej spoločnej pracovnej skupiny pre bezpilotné systémy. Na tlačovej konferencii o tom včera informoval ukrajinský premiér Denys Šmyhal počas návštevy poľského rezortného kolegu Władysława Kosiniaka-Kamysza.
