„Rozhodnutia, ktoré sú pred nami, sa netýkajú detailov, ale veľmi zásadných otázok. Nejde o nič viac a o nič menej ako o budúcnosť našej krajiny – ako žijeme, ako spolunažívame, ako pracujeme, ako hospodárime a či naše hodnoty pretrvajú,“ uviedol Merz v stredu v prejave pred poslancami Bundestagu, keď vláda otvorila diskusiu k návrhu štátneho rozpočtu na zvyšok tohto roka, ktorý Spolkový snem vo štvrtok schválil.
Kancelár občanov požiadal, aby jeho vládu zloženú z kresťanských (CDU/CSU) a sociálnych demokratov (SPD) podporili, lebo pôjde o reformný maratón, čo si vyžaduje čas.
„Jeseň reforiem nebude posledným ročným obdobím, v ktorom krajinu zmeníme k lepšiemu. Príde zima, jar, leto a ďalšia jeseň reforiem,“ upozornil.
Priveľa dlhov
Štátny rozpočet na tento rok mal Bundestag schváliť už vlani, ale po tom, čo sa preň v novembri 2024 rozpadla „semaforová koalícia“ vtedajšieho kancelára Olafa Scholza (SPD), sa nepodarilo dospieť k dohode.
V plánovanom rozpočte chýbali tri miliardy eur, čo chcel Scholz riešiť úvermi, no niekdajší minister financií a šéf liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner bol zásadne proti.
Aj keď sa predčasné voľby konali vo februári tohto roka a Merzov kabinet začal vládnuť v máji, hlasovanie o rozpočte stále odkladali.
Povolením výnimiek z „dlhovej brzdy“ dosiahli, že sa uvoľnil priestor na to, aby sa štát ďalej zadlžoval tým, že si požičiava peniaze na obranu a rozvoj infraštruktúry. Jednotlivé ministerstvá pritom stále hospodárili s provizórnymi balíkmi peňazí, čo im zväzovalo ruky.
Čítajte viac Oplatí sa v Nemecku vôbec pracovať? Sociálny systém je príliš štedrý, vláda to chce zmeniť
Štátny rozpočet, ktorý Bundestag vo štvrtok odobril, tak bude platiť už len tri mesiace. Predpokladá výdavky vo výške 502,5 miliardy eur, čo je asi o 25 miliárd viac ako vlani.
Nový dlh predstavuje 81,8 miliardy eur a k tomu treba pripočítať dodatočné dlhy nemeckej armády a špeciálneho fondu pre infraštruktúru v celkovej hodnote 140 miliárd eur. Niektorí experti vyčítajú Merzovej vláde práve nadmerné zadlžovanie štátu.
Pravdou je, že nemecká ekonomika – najsilnejšia v Európe a tretia najväčšia na svete – už tretí rok zápasí s veľkými problémami.
Stagnuje, nedarí sa naštartovať hospodársky rast, klesá produktivita práce i konkurencieschopnosť, miera nezamestnanosti sa v auguste vyšplhala na 6,4 percenta, keď počet ľudí bez práce – prvý raz za 15 rokov – prekročil hranicu troch miliónov.
Odborníci varujú, že ak vláda nenájde odvahu na nevyhnutné, hoci bolestivé reformy, sociálny systém nebude možné udržať.
Spolkový úrad, ktorý má na starosti finančnú kontrolu (BRH), pred pár dňami potvrdil, že stav nemeckého hospodárstva je žalostný. Štát podľa neho žije „nad pomery“ a má ďaleko od „finančného zdravia“.
Analytici úradu odhadujú, že každé tretie euro z rozpočtu na budúci rok Nemecko minie len na splácanie úverov. Pripomínajú, že namiesto toho, aby Merzova vláda zadlženosť znižovala, do roku 2029 ráta s novým dlhom za približne 851 miliárd eur.
Čítajte viac Do penzie ako 70-roční? Nemci navrhujú zvýšiť dôchodkový vek, mnohí seniori pre chudobu pracujú už dnes
Vláda sa podľa úradu spolieha, že si s problémom poradí vďaka oživeniu hospodárskeho rastu, čo úrad považuje za príliš optimistický prístup. Experti sú presvedčení, že lepším riešením by bolo prikročiť k masívnym úsporám.
Štátne a verejné inštitúcie vyzývajú napríklad k ráznemu znižovaniu počtu zamestnancov. Ako zdôraznili, v štátnej správe nie je momentálne obsadených až 30-tisíc pracovných miest (vyše 10 percent). Aby vláda ušetrila prisľúbené dve percentá výdavkov ročne, stačilo by, aby tieto pozície zrušila.
„Štát sa musí znova dostať do stavu, aby bol schopný financovať svoje základné funkcie z vlastných príjmov. Štrukturálne rozpočtové problémy nemožno vyriešiť len spoliehaním sa na pozitívny hospodársky vývoj v budúcnosti,“ citoval zo záverov štátnych audítorov nemecký denník Bild.
Čítajte viac Nemecká ekonomika padá na kolená. Čo vylieči "chorého muža Európy"?
Kritika reforiem
Merz vie, že jeho vláda musí prijať ťažké a nepopulárne opatrenia. V dôchodkovej oblasti sa napríklad uvažuje o zvýšení penzijného veku na 70 rokov, v zdravotníctve o štrukturálnych zmenách a znížení počtu zdravotných poisťovní (dnes ich je takmer 100 a ich dlhy dosahujú dokopy štyri miliardy eur), v sociálnej oblasti o zrušení súčasného systému sociálnych dávok (tzv. Bürgergeld) a jeho nahradení „základným zabezpečením“.
To by ľuďom v núdzi poskytovalo existenčné minimum, no zároveň by od nich vyžadovalo, aby si aktívne hľadali zamestnanie. Ako kancelár nedávno vyhlásil, v nasledujúcom roku by na tom štát mohol ušetriť až päť miliárd eur.
Čítajte viac Silní len na papieri. Polovica nemeckých vojakov nie je schopná boja, varujú experti
Presadenie tejto reformy je však otázne, keďže to nekritizuje iba opozícia, ale aj sociálni demokrati, ktorí sú súčasťou koalície a ich spolupredsedníčka Bärbel Basová je ministerkou práce.
Jednou z možností, ako by štát mohol získať dodatočné financie, je daň z dedičstva pre bohatých ľudí. Vo vláde to presadzuje SPD, no Merz je v otázke opatrný a zatiaľ sa k tomu jednoznačne nevyjadril.
Oblasť, v ktorej, naopak, nechce šetriť, je obrana. Vláda začala vo veľkom zveľaďovať armádu, výrazne zvýšila jej rozpočet a obnovila základnú vojenskú službu. Zatiaľ je síce určená pre dobrovoľníkov, ale ak ich nebude dostatok, vláda je ochotná zaviesť i všeobecnú brannú povinnosť.
Čítajte viac Chudobní dôchodcovia sú aj v Nemecku. Mnohí musia pracovať, aby prežili
Šéfka najsilnejšej opozičnej strany, krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová, podrobila vládny návrh tvrdej kritike. Nevyrieši vraj nijaký problém a z „jesene reforiem“ sa stane „jeseň prázdnych slov“ a „zima ešte vyšších výdavkov“, priblížila jej slová verejnoprávna televízia.
Strana Ľavica hovorí zase o „jeseni sociálnej krutosti“ a koaličné zámery odsúdila i strana Zelených, podľa ktorej vláda premrhala historickú šancu zmeniť veci k lepšiemu.
Kritickí k vládnemu návrhu sú i viacerí odborníci. Tvrdia, že ohlásené opatrenia nestačia. „Presadzujú sa iba reformy, ktoré nemajú nikomu ublížiť,“ zhrnula pre stanicu BR 24 známa ekonómka Veronika Grimmová, ktorá je profesorkou na Technickej univerzite v Norimbergu.
„Nie je to tak, že by ľudia nechceli zmeny, no treba im to podať tak, aby ich vnímali ako spravodlivé,“ vysvetlil Marcel Fratzscher z Humboldtovej univerzity v Berlíne.
