Trump tiež v piatok podpísal výkonné nariadenie k vytvoreniu „zlatej karty“ pre ľudí, ktorí môžu zaplatiť jeden milión dolárov za trvalý pobyt, píše agentúra Reuters. „Bude to ohromný úspech,“ povedal podľa AFP Trump.
Vízový program H-1B pre kvalifikovaných zahraničných pracovníkov, napríklad vedcov alebo programátorov, im umožňuje pracovať v Spojených štátoch počas troch rokov, ktoré možno predĺžiť na šesť rokov. Víza platia zahraničným špecialistom zamestnávatelia, píše AFP.
Trump sa proti tomuto programu vymedzoval už vo svojom prvom mandáte. Odôvodňoval to tým, že chce dať prednosť americkým pracovníkom a že ide o nástroj technologických firiem na najímanie lacnejších zahraničných pracovníkov. Takto o vízach H-1B píše aj agentúra AP, podľa ktorej tak podniky zamestnávajú ľudí, ktorí sú ochotní pracovať za 60 000 dolárov ročne, čo je o dosť menej ako platy amerických špecialistov.
Trumpova administratíva tiež chce, aby veľké technologické firmy v USA zaučovali Američanov, nie cudzincov. „Ak chcete niekoho vyškoliť, vyškolíte mladého absolventa jednej z veľkých univerzít v našej krajine, vyškolíte Američanov a prestanete dovážať ľudí, aby nám brali prácu,“ povedal pred novinármi v piatok minister obchodu Howard Lutnick, ktorý stál po boku šéfa Bieleho domu v Oválnej pracovni. Dodal, že všetky veľké podniky s tým súhlasia, píše AP.
Počet žiadostí o víza H-1B v posledných rokoch výrazne vzrástol. Administratíva vtedajšieho prezidenta Joea Bidena ich pritom podľa AFP schválila najviac v roku 2022. Naopak najväčší počet zamietnutých žiadostí bol v roku 2018, teda v čase Trumpovho prvého funkčného obdobia.
Vízový program H-1B bol podľa AP vytvorený v roku 1990 a prideľuje sa prostredníctvom lotériového systému. Tento rok bola spoločnosť Amazon zďaleka najväčším príjemcom víz H-1B s viac ako 10 000 udelenými vízami. Nasledovali firmy Tata Consultancy, Microsoft, Apple a Google, uvádza AP.
